ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Kto vraj chce žiť, nech sa kýva!
To je pravda spravodlivá!
Preto murár múra domy.
Rubač rúbe drevo, stromy;
kamenár zas kameň kreše;
na väzbu trám tesár teše;
kováč kuje ráfy, osy;
bez čižmára bol bys’ bosý!
Šlosiar robí zámky, kľúče;
debnár vane i obruče;
rukavičkár rukavičky;
stolár stoly a stoličky.
Tkáč tká plátno i obrusy;
brúsiar nože ostrí, brúsi;
hrnčiar robí hrnce z hliny;
kotlár kotly a riad iný;
farbiar farbí plátno, šatky;
lejár leje hrnce, mlatky;
krajčír šije nohavice;
kolár robí bahry, snice;
čipkár čipky divnej krásy;
holič holí, strihá vlasy;
kušnier šije šaty zimné;
knihár viaže knihy múdre;
garbiar mení v remeň kože;
nožiar robí kosy;
mlynár melie múku, krúpy;
múku zase pekár kúpi,
a z nej pečie chlieb!
Mydlár leje mydlo, sviece;
sedlár stolce mäkko stelie,
matrace tiež do postele…
Zlatník robí náušnice;
pásnik litre, plechovice;
remenár riad na koníky;
hámorník os na vozíky;
mäsiar bije voly, kravy,
pečienku z nich kuchár spraví!
Kefár kefy zo škutiny
a hodinár zas hodiny;
drotár hrnce odrótuje;
kachliar kachle zhotovuje;
do oblokov sklo sklár vloží…
Súkenník zas súkno spraví;
gombári a klobučníci,
tehliari i záhradníci,
všetci sú — remeselníci!
Všetci vravia len to vedno,
remeslo, že zlaté má dno!
A že kto ku práci vstáva,
tomu Pán Boh požehnáva!