SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veselý medveď


Prišiel na noc do dediny
s veľkým mackom medvediar,
v šope krčmy dostal nocľah,
keď sa maco už nažral.

Medvediar ľahol do sena,
zaspal zaraz ako buk…
Medveďovi spánok plaší
z krčmy hudby skočný zvuk.

Tam muzika veselo hrá…
mládež skáče, tancuje.
Krčma plná ľudí, spevu,
jeden s druhým laškuje.

Zrazu medzi tancujúcich
vteperí sa medveď pán —
bručí, chodí, poskakuje,
ako by bol v krčme sám.

Nastal poplach, krik, strach hrozný…
ľud zdesený preč beží.
„To mátoha!… To sám diabol!“
 — Dvanásť bilo na veži. —

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
No, pán medveď krepčí sólo…
Veselo nadskakuje…
Od radosti bručí… spieva…
On spev, hudbu miluje.

Vtom pribehne sám medvediar,
hladká ho sťa syna mať:
„Poď, môj, spajkať, zajtra budeš
pri bubienku tancovať.“

*

Skrotne tiež i dravé zviera,
láska mu v tom pomôže.
Človek ale vášňou spitý
zlosťou dravca premôže.