SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Malí zlodeji


„Jaj, však sú len pekné, žlté
u súsedov jabĺčka!
Veľké sú jak detská hlava,
majú červené líčka.

Ej, kamarát, na tých veru
by sme si pochutili!“
„Nič ľahšieho, ako to len…
uver, braček premilý.

Na plote je odtrhnutá
doska… Pozri! — Nevidíš?
Poď len pozrieť, nič sa neboj,
poď len smelo… poď len blíž!

Cez tú dieru prelezieme…
na strome tiež sme hneďky…
Poďže!“ „Keď nás sused lapí?“
„Čoby lapil… To pletky.“

Cez dieru sa prešmeknuli…
a už sú aj na strome…
jabĺčkami vrecká plnia,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
zakiaľ nie sú v pohrome.

„Dolu — dolu, mladí páni,
ochutnáte palicu,
či je lepšia než jabĺčka!“
Súsed ich chmat za šticu…

Súsed ich chmať za šticu…
každý narieka — plače,
kým palica bez ľútosti
kabát, gate poskáče.

Natrhaných jabĺček im
vzali zásoby celé,
im ostaly bolestné len
pruhy všade po tele.

Taká bolesť, tá dá pojesť,
tou sa oči nezmáču,
ale krádež — hriech to podlý —
núka srdce do plaču.