Život
Autor: Ferko Urbánek
Digitalizátori: Michal Garaj, Viera Studeničová, Daniela Kubíková, Karol Šefranko, Dušan Kroliak, Slavomír Kancian, Monika Harabinová, Katarína Tínesová, Ľuboš Tines
Edko, pozri, to je sňahu!…
Ej, to bude sanica!
Tak to bude hvižďať… frčať…
Radosť farbí mu líca.
Vladko, to by dobre bolo,
tak sa pekne sankovať.
Kto sa chce však sťa pán voziť,
musí kone — sane mať.
Edo, Edo, ty si sprostý,
nevieš raz rozumom hnúť,
Sánky máme, do nich môžme
psa čo koňa zapriahnuť.
Cezár je ver’ silné psisko,
aj desiatich utiahne,
keď sa správne ako koník
do sanočiek zapriahne.
Dones, Edko, sánky, špagát,
urobíme opraty…
Cezár poletí sťa blázon,
bude celkom zahriaty.
páni sedia v poriadku.
Cezár zubadlo má v tlame
a na krku oprátku.
„Vio! Vio!“ Cezár beží
ako podráždený drak…
V dedine smiech, krik a jasot,
nevideli viezť sa tak,
Cezár pyšno hlavu dvíha,
pánov voziť je ver’ česť…
Zpoza rieky vysmieva ho
Dunčo, že chce chlapcov viezť.
„Čože, pán brat, somárom si
a či koňom si sa stal?
To je hanba, to je posmech,
fuj, však si nám psom zavdal!“
Pyšný Cézar urazený,
nevie utíšiť svoj hnev,
cez rieku sa ženie divo,
ako rozdráždený lev.
Vprostred rieky opraty sa
pretrhly špagátové;
sane s pánmi trčia v rieke,
vôkol vody ľadové.
„Beda! Pomoc!“ kričia chlapci.
„Pomáhajte, kto z Boha!
Do nešťastia uvrhnul nás
Cezár, psisko, mátoha.“
Sváko Habán zpoza vody
nad nimi sa smiloval,
do vody v papučiach skočil,
aby ich len ratoval.
Doma v teple spomínajú:
„Bola to zlá sanica —
a najhoršia chvíľa bola
tá posledná stanica.“
O autorovi
Ferko Urbánek
dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke…
Galéria obrázkov
Obrázok
