ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Na neúhľadom, hrboľatom námestí mesta Assisi stojí, akoby zázrakom zachovaný, antický chrám bohyne Minervy.

Podivné! Dvadsať storočí kresťanského veku len akoby prešumelo ponad túto svätyňu, a živá pamiatka vždy víťaznej Pallas Atény stavia sa nám do cesty a budí zmätok v mysli serafínskych pútnikov. Kdeže by i nie? Už niekoľko dní zbožne chodíme so zástupom a kľakáme pred pamätnosťami a hrobmi svätcov a patrónov kresťanstva, a hľa, v takejto nálade chodiac, na námestí tohto stredovekého mesta, medzi staviskami z hrubo tesaných kvádrov, zacviknutá stojí krásna fasáda z antického mramoru a privoláva nám živo svoje memento: Tu som!

Fatálny kontrast! Askéza, penitencia, kríž a vykúpenie — všetko sa to razom, akoby hmlou, zastiera, oči naše lipnú len za krásou starého tympanónu na šiestich stĺpoch ušľachtilého korintského slohu.

Kde si sa tu tak nečakane vzala medzi legendami kríža, ó, nesmrteľná Pallas Aténa? Akiste v tých dávnych dobách chaosu, keď nad antikou začalo sa zmrákať, keď Olymp padol a nové vinety kresťanstva začali na všetko priliepať, i assiskú svätyňu bohyne zrekvirovali pre nový rítus a posvätné jej paladium vyhodili do smetí. Vonkajšok chrámu nemýlil nikoho, ešte i všade zvyčajný symbol kríža pozabudli do štíta osadiť, len dnu to zariadili po kresťansky: nastavali oltárov a spovedelníc, začali zvoniť a kadiť, krstiť a kázať, a všetko to dedikovali Márii.

Ale pamiatka v potomkoch starých Rimanov nevymizla: obecne ešte i dnes sa kostol tento menuje Maria Sopra Minerva.

A tak i my, zlákaní takýmto intermezzom našej púte, radi sadáme pri mesačnom svetle za stolík kaviarne naproti Sopra Minerve a oči nám zavše blúdia mramorovým stĺporadím: čo keby ozaj tá nádherná pani tak, ako ju Feidias v slonovej kosti a v zlate zvečnil, sa zjavila? Minerva, Pallas Aténa, bohyňa múdro vedeného boja — nie surového, slepého zabíjania — stelesni sa! Zázračná postava oblých tvarov, múdrych, veľkých očí, zlatovlasá, v majestátnom postoji. Hlavu ti prečnieva vysoký chochol pozlátenej prilbice, na prsiach máš pripätú hrôzu budiacu hlavu Gorgony, v pravici držíš Niké, okrídlené víťazstvo, a ľavá ruka, držiac zlatými klincami vybíjanú dlhočiznú kopiju ľahko sa opiera o reliéfmi okrášlený, umeleckou rukou spracovaný štít.

Dlhé roky po víťazstve Danaov musel ešte veľký trpiteľ Odyseus blúdiť, jednako si jeho návrat uskutočnila a pomocou tvojou stal sa zas pánom v dome otcov svojich. My s novým nadšením chceli by sme ťa adorovať, buď paladiom i nám, vždy víťazná bohyňa múdro vedeného boja!

Ale magické svetlo mesiaca zašlo, pouličné svetlá zhasínali, víno bolo dopité, treba bolo ísť vyspať sa, včas vstať a putovať ďalej od kaplnky ku kaplnke, od hrobu k hrobu. Tam nám ukážu spodnú čeľusť martýra, tu zasa kus klinca, ktorý bol niekomu do živého vrazený, a napokon uvidíme i kus plášťa Eliášovho, ktorý spadol z neho, keď sa vznášal k nebesám.

Všetko mŕtve lístie, na čo sa živé slovo Pána nedá aplikovať…