Poean admirandae et adorandae Christi theantropiae — Chválospev na podivuhodné a zvelebovaniahodné bohočlovečenstvo Krista
Autor: Jakub Jakobeus
Digitalizátori: Viera Studeničová, Ida Paulovičová, Slavomír Kancian
[A1]
ako málo neúročný darček novoročný, veľmi ctihodnému a o cirkev Kristovu najviac zaslúžilému pánu najsvedomitejšiemu správcovi slova a sviatostí nášho Mesiáša u najdrahšiemu pánu otcovi a pravou ušľachtilosťou ducha i vynikajúcou znalosťou občianskych záležitostí najvychýrenejšiemu pánu najchvályhodnejšiemu mešťanovi a senátorovi slávneho mesta na šťastný začiatok nového roku 1615 miesto daru na znak povinnej vďačnosti venovaný Jakubom Jakobeom atď. [1]
V Prahe
Tlačou Mateja Pardubicena[2]|
[A3] Ďakovná óda za prežitie tisícich súžení a trápení roku 1614 ako dar najradostnejšej a najštedrejšej Večere najvznešenejšiemu oceňovateľovi šľachetnosti, učenosti a zákonov, pánu Žigmundovi Švantleovi z Třebska atď., najmilšiemu primátorovi slávneho Písku, môjmu najchvályhodnejšiemu dobrodincovi venovaná [3] |
O kom myslieť si mám: srdce sťa Kaukaz má,[4][A3b]
z neho nevydrie plač ani rad terajších
udalostí,[5] čo dnes biedne sa za sebou
valia žalostným prívalom!
Kruto trácky Mars[6] tam zúri, tu zavrčí
hrozbou prihrozná Smrť, vrtkavý Osud zas,
kolo bláznivé on krútiac,[7] tam buráca,
stíha záhuba záhubu!
Preto zlomený duch klesne? Nie! Osudu
vzdať sa chorobou len slabého ducha je.
S čelom smelým však kto znáša, čo znášať má,
ten je celkom sťa Herkules![8]
Dravý Kaurus[9] však tým zúrivým vetriskom
more búrlivé vždy nevzdúva, pošmúrne
Slnce v mrakoch sa nám neskrýva stále, lež
zlaté čoskoro zažiari.
Zažiarilo už, hľa![10] Bohu už sláva buď!
Nevydáva ver’ svit, v ktorom niet radosti,
lebo núti nás tu pamätať na Boha,
Žigmund, aónska ozdoba![11]
Div, že toľko až zla, úderov toľko až
nezalialo ti hneď príbojom hlavu, veď
dosiaľ bez ujmy je! Koho však nebies kráľ
chráni, isteže nezhynie!
Veru odvrátil On od teba besnenie
Dita z Tartaru[12] priam, ba i tých nástrojov
jeho,[13] preto mi tak tlkoce srdce, čo
ostne radosti vzrušili.|
Nechže božstvo tak dá, by vám to radostné[A4]
svetlo vždy viac a viac potechy prinieslo
v roku hocktorom! Hlas prosebný obmäkčí
Boha: prianie On vyslyší.
Priaznivcovi Múz a Muziky, mužovi najslávnejšiemu tak schopnosťami ako aj cnosťami, pánu Jánovi Doležalovi,[14] najváženejšiemu mešťanovi slávneho Písku, najvytúženejšiemu ochrancovi
O iných umeniach budem mlčať, Múz spanilý kvietok,
kvietok, o ktorom zmĺknuť nesmie hlas kastalských trúb,[15]
lebo umenia všetky sa odnesú do hrobu, ale
Muzika[16] jediná s nami do nebies vznáša sa hor.
Z ostatných právom ti veru je najmä Muzika milá,
Muzika, ktorú má vždy veľmi rád nebeský sbor.
Táto tiež teba samého (tvrdím, bo skúsil som) mocne
vzpruží, keď srdce neraz starosťou skľúčené máš.
Táto, kvietok, ťa robí slávnym po všetkých krajoch,
v ktorých ammonské polia[17] Vltava obmýva dnes.
Budem už stručný: to spomedzi ostatných umení ona
jagavé nebeské hviezdy uzrieť ti umožní raz!|
[A4b] Najslávnejšiemu a najvznešenejšiemu mužovi, pánu Jánovi Mitisovi Strakonickému,[18] tamojšiemu senátorovi, dobrodincovi obzvlášť uctievanému
Vrav, ty Minerva božská, čo toľko a tak si ma vážiš?
Som nič, ba menší než nič[19] (niekým ak na svete som).
Prečo tiež úlohu gratulanta ty nútiš ma prevziať,
keď si blahoželaní živná mať, prameň i zdroj!
Dobre! Nech službičku gratulanta ja prijmem a splním,
ale akú ti môžem pomoc a podporu dať?
Je to ťažké (no nech tu pomôže úcta), by moja
Múza v tejto veci pomoc ti poskytla snáď,
predsa však v spoločnom prianí hneď toto zaželaj so mnou,
svojmu Mitisovi milučké slová už vrav:
Daj Boh, by pre Mitisa bol nový rok šťastnejší teraz,
neľahký manželský život dobre nech prospieva v ňom![20]
Koniec|
[1] pánu… u… pánu… slávneho mesta… — prázdne miesta v tlači sa dopĺňali menami adresátov
[2] Matej Pardubicenus — Pardubický, kníhtlačiar činný v Prahe v rokoch 1612 — 1620
[3] Ďakovná óda… — chválospev venovaný ako štedrovečerný darček píseckému primátorovi (1606 — 1620) Zigmundovi Švantlemu (Švantle, Svinčanský) z Třebska (neďaleko Trhových Svin), ktorému zomrel 2. apríla 1614 syn Zigmund
[4] srdce sťa Kaukaz má — tvrdé, neľútostné srdce (obľúbené prirovnanie z antickej literatúry)
[5] rad terajších udalostí… — nepokojné politické pomery, stupňovanie náboženského útlaku, smrť Švantleovho syna
[6] trácky Mars — grécky boh vojny Ares, ktorého u Rimanov zastupoval Mars, pochádzal z Trákie na Balkánskom polostrove
[7] kolo bláznivé on krútiac — „kolo osudu“
[8] Herkules — rímsky mýtický hrdina a obor (gréc. Herakles), známy svojou silou a húževnatosťou
[9] Kaurus — západný vietor
[10] Zažiarilo už, hľa! — nádej na vyriešenie náboženskej otázky prostredníctvom českých stavov
[11] aónska ozdoba — pýcha Múz
[12] Dis z Tartaru — Pluto (Hades), vládca Tartaru, podsvetia, kde si previnilci odpykávali tresty (v prenesenom, kresťanskom význame diabol a peklo)
[13] nástrojov jeho — Pomocníkmi Dita boli napr. Fúrie a Díry (bohyne pomsty)
[14] Ján Doležal — Doležal, písecký mešťan
[15] hlas kastalských trúb — spev Apolóna a Múz (básnické umenie), ktorým bol zasvätený kastalský prameň na vrchu Parnase v Grécku
[16] Muzika — jedna zo siedmich slobodných umení, ktoré sa pestovali na univerzitách (gramatika, logika, rétorika, aritmetika, geometria, muzika, astronómia)
[17] ammonské polia — polia egyptského boha Ammona, stvoriteľa a udržovateľa vesmíru (v prenesenom význame kraje, ktorými preteká Vltava)
[18] Ján Mitis Strakonický — člen mestskej rady v Písku
[19] Som nič, ba menší než nič… — typický príklad obľúbenej predstieranej skromnosti a sebaponižovania
[20] neľahký… prospieva v ňom! — v origináli nejasné miesto
