Zlatý fond > Diela > Otii vernalis anni M.DC.XXVII. Aegrisomnia — Blúznivé sny vo voľnom čase na jar roku 1627


E-mail (povinné):

Jakub Jakobeus:
Otii vernalis anni M.DC.XXVII. Aegrisomnia — Blúznivé sny vo voľnom čase na jar roku 1627

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Simona Reseková, Ida Paulovičová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 37 čitateľov

Blúznivé sny vo voľnom čase na jar roku 1627

Otii vernalis anni M. DC. XXVII. aegrisomnia

Blúznivé sny vo voľnom čase na jar roku 1627,[1][A1]


horlivo a usilovne
magistrom Jakubom Jakobeom atď.,
predtým služobníkom českej cirkvi v Prahe atď.,
v siedmom roku jeho vyhnanstva
zložené a uverejnené

Autorovo upozornenie čitateľom

Jar mi dáva voľný čas, dáva sny, starosti, básne.
Toto — ja vyhnanec — všetko nazývam: blúznivé sny.
Komu budú príliš dlhé, nech ochutná z nich len
začiatok alebo koniec, alebo radšej snáď nič.

V Košiciach
Vytlačil Daniel Schultz[2]
Roku 1627|

Najosvietenejšieho grófa a vznešeného bohatiera i pána, božského Juraja Rákócziho[3] atď., urodzeného, najšľachetnejšieho a najvzdelanejšieho pána Alexandra Kapyho[4] atď., hviezdy najbohabojnejšieho a najstarobylejšieho Kráľovstva uhorského, najchvályhodnejších priaznivcov borby a tvorby,[5] svojich najmilostivejších pánov, srdečne pozdravujem. [A1b]

Odhodlal som sa ponúknuť Vám, ó chvála i skala bojujúcej cirkvi, vo vhodnú chvíľu veniec týchto blúznivých snov, uvitý z byliny bazalky[6] začiatkom tejto jari, ako živé svedectvo o mojom veľmi pohnutom osude. Keď sa totiž s touto bylinou zaobchádza jemne, vydychuje a vydáva preľúbeznú vôňu, ak sa mliaždi a silno roztiera, nielenže zapácha, ale aj sám mozog trávi a hubí jeho šťavy. Také sú kocky môjho osudu, na dráhe môjho vyhnanstva hodené a pohodené!

Keby sa totiž osud môjho vyhnanstva správal ku mne jemne a láskavo, moja Múza by bola priviedla na svet umnejší plod a v tomto jarnom vánku by bola vypučala skvostnejšie. Pretože však vyhnanstvo mňa samého i môjho ducha gniavi sedemročným protivenstvom a násilnosťami, okrem blúznivého snívania nemá nič, čo by ponúkla v tejto kráse znova sa skvejúcej jari.

Vám pánom a dobrodincom božej cirkvi však neprináša nič smrtonosného, nič skazonosného, ba naopak, v mojom mene prosí, aby Vaše Urodzenosti prekvitali, rozkvitali aj v tejto terajšej aj v onej budúcej nesmrteľnej a nebeskej jari, ktorú nám obnovil Kristus.|[A2]

Znova a znova Vás prosím, aby ju Vaše Urodzenosti ráčili prijať do lona podporovateľky priazne a zahrnúť obvyklým prejavom lásky.

Napísal som zo svojej pracovne 13 mája,[7] keď si pripomíname, že Ježiš Kristus, ktorý kvôli nám vzal na seba skutočné telo, vstúpil na nebesá. Roku 1627. Magister Jakobeus

Rýmovaná ďakovná óda za šťastné zachovanie božského rákócziovského dvora,[8] ktorý je v Pataku atď.


Nová jar[9] sa skveje! Bôľov,
ba i búrok dosť už bolo,
po súmraku treba zas
zrieť jasný čas!

Nová jar sa skveje! Treba
krepčiť, piesňou tknúť sa neba,
bo deň žiari, čo sto ráz
kto vzýval z nás!

Vládca neba, buď ti sláva,
bo tá zima plná zla var
zašla, ó nech zájde v tíš
i krutý kríž!

Anjelmi si Rákócziho
lôžko — otca láskavého —
ako kruhom obkľúčil,
i ochránil!

Ó vzývané knieža mieru,
Kriste, zástanca náš, veru
odraz ten lós žalostný,
daj radostný!|

Kráľ si? Ó nech šťastne Bethlen[10][A2b]
vládne, milú radosť nech len
z želaného mieru v dar
tak Uhrom dá!

Mocný víťaz neba si ty?
Daj, by padli jebuziti[11]
pod vojakmi jeho skôr —
ten dobrých mor!

Svetlo si? Mrak sudby odraz,
odraz ten lós smrti od nás,
nech tým morom ovce snáď
ti nemrú, hľaď!

Vyhnanec si? Kvíliacich nás
vyhnancov ty sám sýť teraz,
predsa svojim stúpencom
si pokrmom!

Pastier si? Ty stádo svoje[12]
poteš slovom, sväté čo je,
lebo si nám určený,
nám zrodený!

Tvojou priazňou ochránení,
zla i nástrah pozbavení,
oslávme ťa spevom tým
ver’ ľúbezným!

Na deň narodenín najosvietenejšieho grófa a pána, božského Juraja Rákócziho, 23. apríla tohto roku napísané


Hor sa blahopriať, moja Múza, pánu
láskavému, čo má hruď požehnanú
kruhom učených mužov obklopenú!|

Hoci totiž tu iní pôvabnejšie[A3]
verše skladajú, ba i šikovnejšie,
-----File: blu0265.png---\simona.resekova\ida.paulovicova\viera studenicova\
za súhlasného tľapkania i chvál ich
prianí, predsa však sotva ucho vľúdne
nenastaví a pozdravom tým zhŕdne.

Zdravá teda buď, vzácna fakľa otcov!
Kvitni, kvitnúca nádej svojich predkov!
Ži nám, živúca myseľ bohoslovcov!
Boh nech konanie tvoje požehnáva
a nech upevní slávu tvojej vlasti!

To dnes rečou i veršom Rákóczimu,
ochrancovi a grófovi, rád želám.

Alkajská óda najurodzenejšiemu a najvzdelanejšiemu pánu Alexandrovi Kapymu atď. [13]


Nuž tíško![14] Máj už víťazne kráča k nám
a šíri radosť nad blahú radosť; tam
sa Nymfy[15] hrajú, Flóra (verže!)
teplo zas vezúc i farby vezie.[16]

A radujú sa spevom i piesňami
i vtáci v poliach, na stromoch — hláskami,
a každý svojím; zver, čo býva
v lesoch, sa pripája k tej, čo živá

je mäkkou trávou.[17] Na kance vznešená
ver’ hŕstka pánov poluje; starena
tá prostá vreteno z rúk skladá,
vdychuje slnečné teplo, rada,

že prešiel fujak severný.[18] Zlatistý
lúč, Alexander Kapy, vždy pýchou ty|
buď sladkou mojej Múzy, bo ctia,[A3b]
ochranca dobrý, ťa vďačné srdcia!

Ty novej jari darom mi vskutku hneď
buď, Alexander Kapy, hviezd hodný kvet,
ty zo mňa bremä vyhnanstva sním
láskavou ochranou, by mi strastným

zlom Osud zlobne nesúžil Bohyňu,[19]
tak žiaľnym smútkom chorú, ba jedinú
len dožič vec: skrz teba nech dosť
dostane vzletu i vonnú sviežosť!

Tak biednu hlavu vysoko k nebesám
hneď zdvihne, krásna kráčať si bude tam;
tým šťastnejšou sa ona stane,
sotva sťa nad hviezdy hviezda vzplanie.

Tam v nebi Kráľ, Boh, Otec, daj, blahé dni
by žil skrz teba ochranca ten môj ctný,
žič, nech tu jeho blahom skvelo
prekvitám, rozkvitám, stojím smelo!

Na distichon ctihodného pána Gregora Vacziho atď.


Vo mňa dokiaľ úfaš, vždy s radosťou úfaj, bo úfnosť
vo mňa vložená sklamať nesmie. Nuž dobre sa maj!


Odpoveď

Učený otče, buď zdravý,[20][21] buď zdravá, šesťstonásobná
úfnosť moja![22] Buď zdravý, vyhnanstva mocný môj liek!
Chcel som i pevne som rozhodnutý ti vo veršoch zložiť
veľa básní i vďačne za tvoju báseň ich dať.
Čo sa mi stalo však (sotva to, sotva raz stalo sa, myslím):
Foibos mojim veršom nechcel ver’ na pomoc prísť.
Z bohýň jedna[23] mi riekla, keď príčinu hľadal som: „Zdrž sa,
vycibrené básne totiž si písaval prv!|
No ak verné a láskavé Kamény Vacziho takým[A4]
svojím príhovorom stojčostoj vyrušiť chceš,
do mora leješ vodu a ryby v povetrí lovíš;[24]
učené básnictvo[25] tak až ovláda Vaczi, to ver!“
Riekla a potom náhle sa vrátila do rýchlych vánkov,[26]
pobúrená celkom opustí takto môj dom.
Stŕpnem. By nevravel však nik, že celkom som nemý a stojím
bokom, distích pár hádam za tvoju báseň ja dám,
distích, čo v noci som prijal od Foiba diktujúceho,
zatiaľ čo Bakchov sviatok[27] slávil tu dedinský ľud.
Vaczi, ak ty si budeš chcieť s otcovským srdcom ich prezrieť,
azda si vyberie raz posmrtná sláva i tie!
Pochýb niet vôbec: ak myseľ úfa a želá si veľmi,
na čo sa upriami sama, váhu to prianie aj má.
Čo riecť viac? Vaczi, ó môjho vyhnanstva priaznivý prístav,
mojej Minerve rád pomáhať naďalej hľaď!
Kristus nech teda ťa rád má, muž ctihodný, teba i tvoje
Kamény chrániť teda anjelským sborom nech dá!

Píšem v roku, v ktorom žije Gregor Vaczi, sluha boží.[28]

Elegidion tomuže pánu Vaczimu, najzaslúžilejšiemu predstavenému svätého kolégia v Zemplínskej stolici, O živote a hodnosti duchovných [29]


Zbožným kňazom byť, vždy poznať a povedať pravdu,
dôkazom mravného žitia Boha tu velebiť vždy,
nikdy sa nezmeniť, ani sa nerútiť v pletky snov všetky,
ktorými človeka-krta[30] vábieva klamlivý duch,
s nemnohými byť múdrym, a — nie, čo klamný blud dáva,
iba, čo správne je, riecť, iba, čo správne je, chcieť,|
nič si nežiadať, s malom byť spokojný, život viesť čestný,[A4b]
večné bohatstvo ducha jedine hľadieť si nájsť,
neodtrhnúť sa od Krista — pevný — ni hrobom ni hrozbou,
k nebešťanom vedieť úzučkou cestičkou spieť,
ba i s nebojácnym srdcom tu vedieť vždy znášať,
cez úskalia i búrky, vyhnanstva žalostný kríž —
tvrdý to zákon je, boží dar i obrovské bremä
či skôr: dosť neprimerané povahe človeka snáď!
Bdelý a múdry duch, zbožný, rozvážny, horlivý, pevný,
pre Krista odhodlaný do ohňa hranice vojsť —
vzácny vták na zemi![31] V ktorých by horel nadšený zápal
božstva a svätého Ducha, takých tu neveľa je.
Terminus nevie sa líškať a v ľstivého Protea meniť,[32]
ten ani pred Jupiterom necúvne, hockto je On.
Aká však skazonosná je teraz tá pochabosť sveta,
hoci duch nerozvážny nechce, no predsa to zrie.
Väčšina vysväteného sboru (právom tak poviem)
vo všetkých krajinách je, čím ver’ i sama byť chce,
lebo (tak ako bohoslužby raz konala v chrámoch)
veľa je nemých hoviad v arkádskej zemi dnes,[33] hľaď:
bruchá pohromou vína a bremenom neužitočným,
zajacmi, ktoré plen chcú, žravými sviňami sú!
Otroci hriechov (hoci nosia tak vysoko hlavy,
predsa slepí) vlečú do temnôt celý ten dav.[34]
Plutos[35] je pre nich ochranným plotom,[36] Mamona mannou,[37]
v pôžitkoch šťastné dni trávia, s nijakým úžitkom však.
Veru humná a Jakchove tajomné riečičky[38] tuná
nad dych a plienočky Krista v belčove milšie im sú!
Ó zdroj hriechov! Je trikrát sedem duchovných zásad,[39]
bráni riecť Harpokrates,[40] koľkými správaš sa dnes!
Veľký ver’ chaos je život; ako kto koná, tak skoná,
krásny deň[41] všetkých čaká — alebo pochmúrna noc!|
Lepší než tieto maškary, Vaczi, vznešené hľadáš,[A5]
lebo ty po vyššom túžiš, lebo ty o krajšom sníš.
Ostražitý sa v žití tej všetkej hnusoty chrániš,
Bohu duchom i dychom úplne oddaný súc.
Strážca si? Stráž! Sám si pôvodom z neba? Nuž spoj sa zas s nebom![42]
Takto chrám už i Múzy spravuješ? Pravda, muž si!

Mužovi nad mužov, pánu Michalovi Suriovi atď., prvému bohoslovcovi patackej cirkvi, srdečný pozdrav [43]


O kom myslieť si mám:[44] srdce sťa Kaukaz má,
z neho nevydrie plač ani rad terajších
udalostí, čo dnes biedne sa za sebou
valia žalostným prívalom!

Kruto trácky Mars tam zúri, tu zavrčí
hrozbou prihrozná Smrť, vrtkavý Osud zas,
kolo bláznivé on krútiac, tam buráca,
stíha záhuba záhubu!

Preto zlomený duch klesne? Nie! Osudu
vzdať sa chorobou len slabého ducha je.
S čelom smelým však kto znáša, čo znášať má,
ten je celkom sťa Herkules!

Dravý Kaurus však tým zúrivým vetriskom
more búrlivé vždy nevzdúva, pošmúrne.
Slnce v mrakoch sa nám neskrýva stále, lež
zlaté čoskoro zažiari.

Jar už skveje sa, hľa! Bohu už sláva buď!
Nevydáva ver’ svit, v ktorom niet radosti,
lebo núti nás tu pamätať na Boha,
pýcha kresťanstva, Surius!|

Div, že toľký až bôľ z lámky rúk,[45] toľký bôľ[A5b]
z lámky nôh ti tu už nesklátil hlavu, veď
dosiaľ bez ujmy je! Koho však nebeský
Otec chráni, ver’ nezhynie!

Veru odvrátil On od teba besnenie
Dita z Tartaru priam, ba i tých nástrojov
jeho, preto mi tak tlkoce srdce, čo
ostne radosti vzrušili.

Nech dá božstvo, by nám radostné svetlo tej
jari vždy viac a viac potechy prinieslo
v roku hocktorom! Hlas prosebný obmäkčí
Boha: prianie to vyslyší.

Tomuže [46]


Aké máš pero, aký dar reči a akú len lásku,
učený Surius, k právu! Stále to na mysli mám.
Celkom právom ti totiž lýru[47] Foibos dal poznať,
umenia láskavá Pallas, výrečnosť kyllenský syn![48]
Pozri sa s láskou i na tieto moje veršíky vzletné,
medzi ostatných pevcov nechci ma zaradiť však!
Ostatní dávajú jačmeň, ja plevy; vyber si zrná,
nechcem, by si sa sýtil smetím a kúkoľom snáď.
Len to si želám, by lámka nôh v kĺboch, ni ukrutná lámka
rúk ťa nemorievala odteraz nikdy už viac!

Veľmi ctihodnému a najslávnejšiemu pánu Štefanovi Tolnaeiovi atď., najhorlivejšiemu kazateľovi patackého dvora [49]


Za pletky mávajú sny, ja za pletky všetky sny nemám,
bo viem, že niektoré sny môžu i pravdivé byť:|
tieto sny veru, čo mne sa o tebe prisnili v druhú[A6]
májovú noc; ty si, prosím, prečítaj o mojich snoch.
Mne sa sen o tebe prisnil, že kŕmiš spevavú labuť,[50]
v zobáku táto labuť zelenú ratolesť má.
Za pletky sny nech mávajú. Nie sú však všetky len pletky,
skutočnosť potvrdzuje často tie prisnené sny.
Veštím, že šťastného manželstva labuť[51] (ak dožičí osud)
Tolnaeiovi teda tieto sny prinesú v dar!

Na šťastný začiatok posvätného kazateľského úradu ctihodného a najvynikajúcejšieho pána Štefana Caroliho, druhého spolukňaza patackej cirkvi atď. [52]


Odmena že sprevádza vždy
ťažkú prácu, povinnosť,
potom aspoň nech vieš každý,
keď ťa schváti zatrpklosť!

Za Kristovho sluhu slávne
Caroli bol zvolený.
Mocne svätou žiarou planie,
z božej vôle, uver mi,[53]

cez ukrutné ohne, vody,
cez dav nepriateľov, ľsti
rovno do šťastia on vchodí,
do slávy a veľkej cti.

Keďže prísnym slovom vari
blesky[54] zahnal stadeto,
nakopené silou jari,
poznaj meno takéto!|

Urodzenému a najvzdelanejšiemu pánu Benediktovi Bodorovi atď., obzvláštnemu priaznivcovi [A6b]


Enoch najzvučnejšou bol surmou sveta hneď v jeho
mladých rokoch a Noe záchrancom jeho i cťou.
Vodcom hebrejského ľudu, čo gniavilo jarmo
tyrana faraóna, Mojžiš a Áron sa stal.
Po smrti Mojžiša Jozue vládol, a Kálef hneď druhý
zasľúbenej zeme hranice prekročil s ním.
Učenie proroka Elizea i Eliáš boli
v rozkvete, keď zlý Achab prorokov zúrivo štval.
Izaiáš v Jeruzaleme a v Ninive boží jas Jonáš,
v Jeruzaleme zas Dávid, Amos a Nátan sa skvel.
Daniel,[55] čo počul veštbu pri vodách, obtekajúcich
Babylon, božie srdcia v zármutku spravoval raz.
Napokon zažiaril spomedzi kňazov kňaz najvyšší, Ježiš,
podsvetného Vlka pelech on rozdrviac prv.
Keď ten Víťaz dal jarmo na šiju styžského Draka,[56]
svätého mystéria[57] strojcom i bojcom sa stal.
Vystúpiť chcejúc[58] tam na zlatý Olymp[59] mocného Otca,
v srdciach učeníkov vyvolal triašku a strach,
lebo vraj očakávanou vládou priam nad svetom zhŕdol,
lebo aj ukrutným vlkom[60] korisťou ostali tak.
Aby však útecha nechýbala tu biednemu húfu,
aby tiež vyhnancov kríža nestíhal smrteľný strach,
sľúbi teda ten oživujúci dych[61] svätého Ducha,
ktorý opusteným silu i múdry um dá;
družinu apoštolov on rozpošle po ríšach sveta,
len to učenie spásne hlásať im prikážuc tam.
Len to Skýt,[62] to Gal[63] i ohorený Maur[64] velebí, Ducha
svätého prijmúc, čo títo velebiť zvyknutí sú.[65]|
Potom cirkev priaznivý rozmach tu zaznamenala,[A7]
mužov zrodila pravých: významných, zbožných a ctných.
Potom cirkevní otcovia[66] Augustín,[67] Bernard[68] a Gregor,[69]
potom zas učeníci z Kristovho zástupu, hľa,
porozsievali posvätné semä tam po celom svete,
semä, čo večný Otec z náručia nasypal im.
Anglia Viklefa[70] potom a Husa[71] bohaté Čechy,
Francia Kalvína[72] zasa velebiť príčin dosť má.
Meissensko Luthera,[73] Zwingliho[74] prach i Bucerov[75] prach však
Švajčiar, i Angličan azda, spomínať príčinu má.
Svätá ríša[76] priam za tvojho učiteľovania, božský
Filip Melanchton,[77] hlavu dvíha až k nebesiam hor.
Statoční Švajčiari, Peter Martyr,[78] sú na teba pyšní,
o tvoje údy v hrobe, mŕtvy, sa starajú vždy.
Spisy, čo zanechal Oecolampadius,[79] Bazilejčanov
výkvet,[80] čo Hyperius,[81] Marburg zas chráni si tu.
Skutky ver’ Teodora Bezu,[82] čo kňazom bol, mesto
Ženeva úprimne má vo veľkej vážnosti vždy.
Heidelberská cirkev a Pieridka však v láske[83]
pietne Pieridky Františka Junia[84] má.
Spisy, čo písal Abrahám Scultetus,[85] doktor, čo písal
Jakub Martini[86] váš, Brémy, tu zamlčím var.
Akadémia šťastná, ni o tvojich otcoch, čo teraz
Franeker[87] vo svojom lone chová, sa nezmienim, nie.|
Uhier výkvet, čo obdivujem totiž tak veľmi,[A7b]
tuná posvätnú múdrosť, horlivosť povznáša dosť?[88]
Učený Bodor, len niekoľkých vidím; ja poznám dve svetlá,
ktoré si ctím a vždy budem s úprimným srdcom si ctiť:
jedno — Gregor Vaczi a druhé — Surius onen,
ktorý v Pataku správcom posvätnej katedry[89] je.
Právom im patrí sláva i meno pamätihodné,
ktoré nemôžu zničiť nijaké besy ni vek!

O pražskej bitke, prehratej roku 1620 pre zlato a zradu [90]


„Za blaho utláčanej vlasti a za šťastie ľudu
meče tasíme my!“
kričal zradca, súc na stolci vysokom uvelebený.
Láska vravela však:
„Lužeš, ničomník! Teba, ver’ teba naviedlo zlato,
by si zahubil vlasť!“
Onen pre zlato zahubil vlasť. Kto zahubí jeho?
Sudca nebeský sám.
Hrdinovia, tak veľmi teda neverte svojim,
ktorí kričia sto ráz:
„Za blaho utláčanej vlasti a za šťastie ľudu
meče tasíme my!“

Najctihodnejšiemu a najvynikajúcejšiemu pánu Zachariášovi Dobaimu, konseniorovi svätého užhorodského synedria atď. [91]


Bohosloveckej Výrečnosti[92] nie neslávna pýcha,
Dobai, i svätého Písma nadaný vykladač náš,
voda je boží dar. Mne nič milšieho nad vody nie je.
Rozhnevaného Boha korbáčom neraz však sú!|
Čože to teda nám veštia v jarnom čase tie vodstvá,[A8]
ktoré sme videli tuná štyrikrát dvíhať sa hor?
Ktokoľvek predpovedal, že mnohé vodstvá vraj značia
mnohé vojská, ten nebol falošným prorokom var.
Vravím to zo skúsenosti. Ty uver tomu, kto pravdu
vraví. Krajina česká za príklad poslúži nám![93]

Najctihodnejšiemu a najvzdelanejšiemu pánu Jurajovi Baccaimu, spolukňazovi patackej cirkvi atď. [94]


Milá je tvoja duša i myšlienky v srdci sú milé,
milý už sám výzor, Juraj náš učený, máš.
Milé je na tebe všetko (tú pravdu pravdúcu vyznám),
božím nech hlaholíš hlasom, alebo hovoríš sám.
Nech Boh Otec ti dá ver’, čo zasluhuješ si za cnosť,
mnoho nových veršov druhí kiež napíšu raz!

Epilóg Blúznivých snov


Odchádza noc[95] a kohúta trikrát čul zaspievať v dome
gazda a svoje kone Fosfor[96] už zapálil dnes.
Odchádza tma? Sny blúznivé, ďalej len leťte a zbohom
buďte, vy, starosti, svitá cez hviezdy žiarivý deň!
Čitatelia, vzdávajte chválu! Za chmáru žiaru
dá nám jar a z nebies zavanie miernejší van.|

Blúznivému sneniu najctihodnejšieho, najslávnejšieho a najučenejšieho pána magistra Jakobea atď., najneochvejnejšieho vyhnanca Kristovho atď. [A8b]


K mužom, knižtička, múdrym ponáhľaš sa?[97]
Zlého jazýčka ľudí nebojíš sa?
Hroznej uštipačnosti nebojíš sa?
Strašnej kritiky sveta nebojíš sa?
Kniha smelá a nepoznajúca strach!

Knižtička odpovedá:

Báť sa, cibrená rukou Jakobea!
Toho nactiutŕhač nech sa bojí.
Za mňa bojuje právo, Boh i pravda.[98]
Nikto beztrestne netupí ten podnet!

M.[99]

Koniec


[1] Blúznivé sny… — Blúznivé sny (aegrisomnia — podľa Horácia: De arte poetica 7) neoznačujú len „neumnú“ poéziu (predstieraná skromnosť), ale aj „jarné“ nádeje, ktoré svitali protestantom v novom roku 1627 (po uzavretí bratislavského mieru medzi Bethlenom a Ferdinandom II. v decembri 1626)

[2] Daniel Schultz — zakladateľ levočskej tlačiarne, ktorá sa okolo r. 1623 presťahovala do Košíc

[3] Juraj Rákóczi — Juraj Rákóczi I. (1593 — 1648), predstaviteľ uhorskej šľachty bojujúcej proti Habsburgovcom, ochranca protestantizmu, od r. 1630 sedmohradské knieža. Rákócziovci boli majiteľmi rozsiahlych majetkov v Šarišskej a Zemplínskej stolici. Jakobeus pôsobil na území ich panstiev v Zemplínskej stolici (Kučín, Soľ).

[4] Alexander Kapy — príslušník zemplínskej a šarišskej zemianskej rodiny, veľký ochranca protestantizmu

[5] borby a tvorby — v origináli: Martis et artis

[6] bazalka — voňavá liečivá bylina (Ocimum basilicum)

[7] 13. mája — v deň Nanebevstúpenia Pána

[8] rákócziovský dvor — Sídlo rákócziovského rodu bolo od r. 1617 na hrade v Sárospataku (Patak) v Zemplínskej stolici. Sárospatak je na území dnešného Maďarska.

[9] Nová jar… — Celá báseň sa nesie v duchu nádejí na usporiadanie náboženských pomerov v Uhorsku po podpísaní bratislavského decembrového mieru r. 1626

[10] Bethlen — Gabriel Bethlen (1580 — 1629), sedmohradské knieža, inšpirátor stavovských povstaní proti Ferdinandovi II. (1619 — 1637) v rokoch 1619, 1623 a 1626, ochranca protestantizmu. Mikulovským mierom r. 1622 si zabezpečil sedem východouhorských stolíc, medzi nimi Zemplínsku a Abaujskú stolicu na východnom Slovensku a mesto Košice.

[11] jebuziti — jezuiti, nazvaní posmešne jebuzitmi podľa hebrejského bojovného kmeňa Jebuzejcov, obyvateľov Jeruzalema

[12] ovce… stádo — veriaci

[13] Alkajská óda — chválospev zložený tzv. alkajskou strofou (dva alkajské jedenásťslabičníky, jeden alkajský deväťslabičník a jeden alkajský desaťslabičník)

[14] Nuž tíško! — v origináli: Favete linguis! (Horatius, Ódy III, 1), t. j. Zachovávajte ticho!

[15] Nymfy — grécke mýtické bohyne prameňov, riek, stromov, lesov a hôr

[16] farby vezie — Flóra ako bohyňa jari okrášľuje zem pestrofarebnými kvetmi

[17] zver… trávou — v origináli nejasné miesto

[18] fujak severný — v origináli: hyperboreosque caestus („hyperborejské“ remence na pästný zápas, „severné údery“)

[19] Bohyňa — Múza

[20] Na distichon… — Jakobeus dáva básnickú odpoveď na Vacziho elegické distichon (dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pentametra)

[21] Gregor Vaczi — predstavený zemplínskeho kolégia (pritanea) kňazského sboru

[22] šesťstonásobná úfnosť — obľúbená hyperbola z antickej literatúry

[23] Z bohýň jedna — Euterpe, múza lyrického básnictva

[24] do mora leješ vodu a ryby v povetrí lovíš — obľúbené obrazy z antickej literatúry (Ovídius, Žalospevy V, 6)

[25] učené básnictvo — písanie veršov bolo prejavom učenosti

[26] Riekla a potom náhle… — obraz z Vergíliovej Aeneidy (II, 790 — 791)

[27] Bakchov sviatok — fašiangy (slávnosti na Bakchovu počesť sa konali v prvých mesiacoch roka)

[28] Píšem v roku… — verš obsahuje chronogram (rok 1627)

[29] Elegidion — žalospev menšieho rozsahu

[30] človek-krt — človek „slepý sťa krt“

[31] vzácny vták na zemi — obľúbený zvrat z antickej literatúry (Juvenalis VI, 165)

[32] Terminus nevie sa líškať… — Terminus, rímsky boh medzí a hraníc, nesklonil šiju ani pred najvyšším z bohov, pred Jupiterom: neuvoľnil mu miesto pre nový chrám. Morský boh Proteus, nadaný vešteckým duchom, mohol sa premieňať v rôzne zvieracie podoby. Kňaz má byť pevný v zásadách a charakterný: nesmie ustúpiť ani pred veľkými pánmi.

[33] veľa je nemých hoviad v arkádskej zemi… — Väčšina duchovenstva žije ako nerozumné tvory: stará sa len o brucho (grécku krajinu pastierov, Arkádiu, ospevovali básnici pre jej jednoduchý, patriarchálny život a mravy)

[34] celý ten dav — veriacich

[35] Plutos — grécky boh bohatstva

[36] je ochranným plotom — záštitou (pluteum bol plot na násypoch, vežiach a lodiach na ochranu bojujúcich vojakov)

[37] Mamona mannou — bohatstvo, peniaze (Mamon, chaldejský boh bohatstva a zisku) lahodným pokrmom (manna, pokrm Židov na púšti)

[38] Jakchove tajomné riečičky — riečice na čistenie obilia, ktoré sa nosievali v sprievode pri tzv. eleuzínskych slávnostiach (po skončení žatvy) na počesť bohyne úrody Demetry (rím. Cerery), bohyne podsvetia Persefony (rím. Proserpiny) a boha Bakcha (Jakcha)

[39] Je trikrát sedem — veľký počet (hyperbola s obľúbenými „posvätnými“ číslami)

[40] Harpokrates — egyptský boh Horus, zobrazovaný s prstom na ústach (odtiaľ „boh mlčania“)

[41] krásny deň… — podľa náboženského chápania spasenie alebo zatratenie

[42] Väčšina… sviňami sú!, Je trikrát… dnes!, Sám si… s nebom! — v origináli nejasné miesta

[43] Michal Surius — protestantský duchovný, absolvent nemeckej univerzity v Heidelbergu. Ako predstavený sárospatackej cirkvi sa spomína už r. 1612.

[44] O kom myslieť si mám… — staršia báseň z tlače Poean z r. 1615 (vtedy venovaná Zigmundovi Švantlemu), v ktorej Jakobeus spravil len niekoľko nepatrných zmien

[45] bôľ z lámky rúk… z lámky nôh — obľúbené „podagrické“ motívy v staršej literatúre

[46] Tomuže — Michalovi Suriovi

[47] lýra — básnické umenie

[48] kyllenský syn — grécky boh Hermes (rím. Merkur), posol bohov, boh obchodu a darca výrečnosti, nazvaný kyllenským podľa arkádskeho pohoria Kyllene, ktorá bola jeho rodiskom

[49] Štefan Tolnaeius — Tolnai († 1642), protestantský duchovný. Študoval na nemeckých univerzitách v Marburgu a Heidelbergu. R. 1623 bol rektorom v Sárospataku a r. 1626 duchovným na dvore Juraja I. Rákócziho (1594 — 1648). Od r. 1629 pôsobil v Zemplínskej stolici. Od r. 1639 bol hlavným duchovným a inšpektorom kolégia v Sárospataku.

[50] spevavá labuť — druh labute (Cygnus musicus), ktorá vydáva „spevavé“ zvuky

[51] labuť — v prenesenom zmysle nevesta, manželka

[52] Štefan Caroli — Károly, protestantský duchovný, odchovanec nemeckej univerzity v Heidelbergu. R. 1629 pôsobil v Sárospataku ako druhý duchovný. Zomrel v Sedmohradsku.

[53] mocne… uver mi — v origináli nejasné miesto

[54] blesky — trpké chvíle, zlé dni

[55] Enoch… Daniel — postavy zo Starého zákona. Enoch, Járedov syn, siedmy z biblických patriarchov, bol nadaný prorockým duchom (bol „najzvučnejšou surmou“, t. j. trúbkou hneď po stvorení sveta). Noe, ktorý prežil potopu sveta v korábe, zachránil svet od záhuby. Mojžiš, vodca a zákonodarca izraelského (hebrejského) ľudu, a Áron, Mojžišov starší brat a najvyšší kňaz, vyslobodili izraelský ľud z otroctva egyptského faraóna a viedli ho do zasľúbenej zeme (do Kanaanu v dnešnej Palestíne). Mojžišovým nástupcom bol Jozue, ktorý prišiel do zasľúbenej zeme s Kálefom (maloverní zahynuli na púšti). Proroka Eliáša prenasledoval kráľ Achab (877 — 854 pred n. l.), ktorý si uctieval boha Baala. Eliášov nástupca Elizeus však pôsobil až za kráľa Jorama (853 — 842 pred n. l.), Achabovho syna. Prorok Izaiáš, ktorý žil v Jeruzaleme, bol hlásateľom dôsledného monoteizmu. Poslaním proroka Jonáša bolo vzbudzovať pokánie v obyvateľstve asýrskeho mesta Ninive. Dávid, druhý izraelský kráľ (1011 — 972 pred n. l.), je autorom početných žalmov. Prorok Amos, pôvodne pastier, bol horlivým bojovníkom proti modloslužobníctvu u Izraelitov. Prorok Nátan je známy ako smelý kritik nemravného života kráľa Dávida. Prorok Daniel, ktorý žil v babylonskom zajatí u kráľa Nabuchodonozora (604 — 561 pred n. l.), vypočul si vraj pri rieke Tigris veštbu anjela o vyslobodení izraelského ľudu.

[56] podsvetný Vlk… styžský Drak — Satan, vládca pekiel (Styx bola podľa gréckej mytológie rieka v podsvetí alebo podsvetie samo)

[57] sväté mystérium — tajomstvo obety a vykúpenia

[58] Vystúpiť chcejúc… — Nanebevstúpenie Krista Pána

[59] zlatý Olymp — nebesia (v prenesenom zmysle)

[60] ukrutným vlkom — nepriateľom Kristovho učenia

[61] oživujúci dych… — zoslanie sv. Ducha

[62] Skýt — príslušník starovekého kočovného kmeňa na území dnešnej Ukrajiny

[63] Gal — príslušník starovekého kmeňa na území dnešného Francúzska, severného Talianska a v alpských krajoch

[64] Maur — obyvateľ severného afrického pobrežia na území dnešného Maroka a západného Alžírska

[65] Len to Skýt… zvyknutí sú — v origináli nejasné miesto

[66] cirkevní otcovia — cirkevní učitelia a spisovatelia, ktorých spisy sa považovali za prameň pravoverného učenia

[67] Augustín — Augustinus Aurelius (354 — 430), biskup, cirkevný spisovateľ, autor diela De civitate dei (O božom štáte), v ktorom sa zdôvodňuje svetové panstvo cirkvi

[68] Bernard — Bernard z Clairvaux (1090 — 1153), opát, iniciátor druhej krížovej výpravy r. 1147

[69] Gregor — pápež Gregor I. Veľký (590 — 604), reformátor cirkevného spevu (gregoriánsky chorál)

[70] Viklef — John Wickliffe (1324 — 1384), anglický reformátor, hlásateľ návratu kresťanstva k biblickej prostote a apoštolskej chudobe, bojovník proti svetskej vláde pápeža a duchovenstva

[71] Hus — Jan Hus (1371 — 1415), rektor pražskej univerzity, kazateľ v Betlehemskej kaplnke, kritik duchovenstva a feudálnej cirkvi, autor apologetických náboženských spisov, upálený v Kostnici

[72] Kalvín — Jean Calvin (1509 — 1564), francúzsky reformátor, zakladateľ reformovanej cirkvi, kazateľ v Bazileji, neskôr v Ženeve, autor učenia o predestinácii (predurčenie ľudí k spaseniu alebo zatrateniu)

[73] Luther — Martin Luther (1483 — 1546), nemecký reformátor, profesor teológie vo Wittenbergu, zakladateľ umierneného smeru v reformačnom hnutí, luteranizmu

[74] Zwingli — Ulrich Zwingli (1484 — 1531), švajčiarsky reformátor, kazateľ v Zürichu, spoluzakladateľ reformovanej cirkvi

[75] Bucer — Martin Bucer (1491 — 1551), nemecký a anglický reformátor, stúpenec Lutherovho učenia, profesor na cambridgeskej teologickej fakulte v Anglicku

[76] Svätá ríša — Svätá rímska ríša nemeckého národa (názov nemeckej ríše v rokoch 962 — 1806)

[77] Filip Melanchton — Melanchton (1497 — 1560), Lutherov hlavný spolupracovník, autor augsburskej konfesie, reformátor nemeckého školstva

[78] Peter Martyr — Petrus Martyr Vermilius (1500 — 1562), taliansky reformátor, profesor teológie v Strassburgu, Oxforde a Zürichu

[79] Oecolampadius — Johannes Oecolampadius, vlastným menom Heussgen (1482 — 1531), švajčiarsky reformátor, kazateľ v Bazileji, reorganizátor tamojších škôl a univerzity, náboženský spisovateľ (De ritu paschali 1518, Canonicorum indoctorum Lutheranorum ad J. Eccium responsio 1519).

[80] výkvet — poprední muži

[81] Hyperius — Andreas Gerhard Hyperius (1511 — 1564), protestantský teológ, profesor na nemeckej univerzite v Marburgu, náboženský spisovateľ (De formandis concionibus sacris 1553, De recte formando theologiae studio 1556)

[82] Theodor Beza — vlastným menom De Beze (1519 —1605), kalvínsky reformátor, od r. 1559 kazateľ a profesor teológie v Ženeve, po Kalvínovej smrti najvýznamnejší teológ kalvínskej cirkvi

[83] Pieridka však v láske… — učený Heidelberg si váži učeného Junia

[84] František Junius — vlastným menom François du Jon (1589 — 1677), germanista, narodený v nemeckom meste Heidelbergu

[85] Abrahám Scultetus — Scultetus (1566 — 1625), profesor teológie v Heidelbergu, autor mnohých náboženských spisov (Idea concionum in Esaiam, epistolas Pauli ad Rom. et Hebr. et psalmos; Observationes in hist. J. C.; Observationes in epistolam ad Timoth.)

[86] Jakub Martini — Martini (1570 — 1649), doktor teológie, profesor logiky a metafyziky vo Wittenbergu, autor viacerých spisov (Institutiones logicas libri VII; Vindicias ecclesiae lutheranae contra Valerianum Magnum)

[87] Franeker — mesto v Holandsku s chýrnou univerzitou (akadémiou), ktorú založili tamojšie stavy r. 1585

[88] Uhier výkvet… dosť? — v origináli nejasné miesto

[89] katedra — kazateľnica, chrám

[90] pražská bitka — bitka českých vojsk s cisárskymi na Bielej hore (neďaleko Prahy), ku ktorej došlo 8. novembra 1620. Skončila sa porážkou českých vojsk a víťazstvom armády cisára Ferdinanda II. Znamenala koniec českého stavovského odboja a českej politickej samostatnosti. Pravda, príčiny porážky boli hlbšie, než uvádza Jakobeus („pre zlato a zradu“).

[91] Zachariáš Dobai — konsenior užhorodského synedria (zástupca seniora, duchovného, ktorý stál na čele seniorátu, t. j. cirkevných sborov)

[92] Výrečnosť — Suada, personifikácia presvedčivej výrečnosti

[93] Krajina česká… — narážka na boje českých a cisárskych vojsk v českom stavovskom odboji (1618 — 1620)

[94] Juraj Baccai — Bakai, protestantský duchovný v Maďarskom Žipove (1619), v Trebišove (1620) a neskôr v Sárospataku

[95] Odchádza noc — alegória krajšej budúcnosti uhorského protestantizmu

[96] Fosfor — Svetlonoš (Lucifer, Zornička), hviezda, ktorá vychádza pred Zorou (podľa Jakobeovej predstavy na ohnivom, žiariacom voze)

[97] K mužom, knižtička, múdrym ponáhľaš sa? — k adresátom básní

[98] právo, Boh i pravda — podnet pre napísanie Blúznivých snov

[99] M. — možno iniciálka mena Mikuláš (Jakobeov syn)





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.