Príležitostná poézia 1612 — 1621
Autor: Jakub Jakobeus
Digitalizátori: Viera Studeničová, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Slavomír Kancian, Katarína Tínesová
Priateľu,[1] kvet, čo raz pierske Kamény[2] sadili slávne,
dnes však krásny kvet (riecť mám?) Cyperskej bohyne[3] priam,
celkom si býval oddaný kantorom, priateľom celkom
milý a klársky sbor[4] hrdý oddane ctil si si vždy.
Pieridiek dar[5] celým srdcom si vychutnal, keď už
vavrínový veniec hlavu ti ovenčil sám.
Teraz, priateľu môj, keď vstupuješ v manželstvo s vdovou,[6]
Cyperská bohyňa dar zasa ti občiansky[7] dá.
Veršami blahoželám, hoc posledný v umení tomto,[8]
zároveň takéto prianie nesiem ti k sobášu dnes:
Nuž nech žije ženích — už spojený spoločným putom!
Počtom svojich rokov kumský[9] nech prevýši vek!
Nech je aj nevesta šťastná — už spojená manželským putom!
Potomstvom požehnaná pylský[10] nech prevýši vek!
Jakub Jakobeus
[1] priateľu — Jiří Klabza Klatovský, rektor školy v Poděbradoch, ktorý sa venoval vedám a umeniu (kvet, čo sadili pierske Kamény) a ženil sa 7. októbra 1612 (dnes krásny kvet Cyperskej bohyne)
[2] pierska Kaména — bohyňa spevu, Múza, nazvaná pierskou podľa kraja Pieria v juhovýchodnom Makedónsku, kde sa pestoval kult Múz
[3] Cyperská bohyňa — Venuša (gréc. Afrodita), bohyňa krásy a lásky, ktorá sa zrodila z morskej peny a vystúpila z mora na ostrov Cyprus
[4] klársky sbor — bohyne vied a krásnych umení Múzy ako družina boha básnického nadšenia a hudby Apolóna, nazvaná klárskymi podľa jónskeho mesta Kláros v Malej Ázii, kde mal Apolón chrám a veštiareň
[5] Pieridiek dar — vavrínový veniec pierskych Múz, t. j. bakalárska hodnosť, ktorá bola prvým stupňom akademickej hodnosti
[6] s vdovou — s Annou, vdovou po Jiřím Kalíkovi, mešťanostovi v Poděbradoch
[7] občiansky dar — manželstvo
[8] hoc posledný v umení tomto — obľúbená formulka predstieranej skromnosti v staršej literatúre
[9] kumský vek — vek mýtickej veštkyne Sibyly so sídlom v Kumách, starogréckej osade na kampánskom pobreží v Itálii, ktorá si vymohla od Apolóna toľko dní života, koľko zŕn piesku mal breh jej vlasti
[10] pylský vek — vek mýtického Nestora, kráľa v Pyle, meste na Peloponézskom ostrove v Grécku, ktorý žil tri ľudské veky (120 rokov)
