Prvotiny

I. Priznanie

Povedzže mi, povedz, ty sladká malina,
Povedz mi, kúpim ti čižmy z karmažína;
Povedz mi to jedno, či už ľúbiš koho?
„Nepoviem, nepoviem; čo koho do toho!“

Povedzže mi, povedz, môj holúbok zlatý,
Povedz mi, kúpim ti fertušku z tafaty;
Povedz mi, či si sa komu zapálila?
„Nepoviem, nepoviem; matka zabránila!“

Povedzže mi, povedz, anjel maľovaný,
Povedz mi, kúpim ti kaštieľ murovaný;
Povedz mi, dušinka, kto ti je po vôli?
„Nepoviem, nepoviem; hlávočka ma bolí!“

Povedz mi, Anička, a dám ti sám seba,
Povedz mi len slovo a viac mi netreba;
Povedz mi, či je už koho rúčka tvoja?
„Nikoho, len tvoja, Janík, duša moja!“

2. Hrdá

Všetci ľudia klebetia, že nemám dukáty,
Že sa za mnou nevláča hodváby, šarláty;
  Ale ja mám, čo ja chcem, mám ja čierne oči:
  Keď si pozrem na nebo, nebo sa mi točí!

Povedala Fonfová, že mi „fon“ nepíšu,
Že nad mojím vrkočom perá sa nekníšu;
  Mňa soličkou krstili pán kaplán nebohý
  A Fonfovej narástly pod klobúčkom rohy!

Hoci teba, Eržika, tri paripy vláča,
Na kone, nie na teba, mladí páni páča;
  Keď ja vyjdem z domu von, všetko vôkol jasá,
  So strán všetkých počuješ: To je krásnych krása!

Preto si aj vyberám, chcem rovného sebe,
Hrdá som a aj budem i na suchom chlebe;
  Nechcem žiadnej cudziny a nechcem podliaka,
  Ja sa nikdy nevydám, ak nie za Slováka.

A to Slovák musí byť, ako z Tatry skala,
Pyšná, tvrdá i pevná, i mocná i stála:
  Veď sa ešte sosypú hromy na Kriváni,
  A potom si povieme: Vy páni; my páni!

3. Nešťastný vydaj

Slavíček, speváčik; slavíček, žaloba,
Chorá som ja, chorá, samá som choroba;
Srdce sa mi stíska, hlávočka ma bolí:
Ten môj pyšný vydaj nie mi je po vôli.

Nie mi je po vôli tá nová rodina,
Celý deň naopak ide mi hodina;
Všetko mi je cudzie, všetko na mňa páči:
V dome som nie doma, nič sa mi neráči.

Vydaju, vydaju, kvietok na jabloni,
Veď sa tvojmu kvetu dosť skoro odzvoní;
Svokor dobrý človek, svokra saňa besná:
Už nemám dňa vo dne, už nemám v noci sna.

Povedz mi, mužíčku, povedz mi len zkrátka:
Či som ti nie viacej, ak otec a matka?
Ak som ti nie viacej… sláviček, žaloba,
Chorá som ja, chorá, samá som choroba!

4. Víno dobrá medicína

A my bysme pili, lebo smädík máme;
Čímže ho zahasiť, keď vody nemáme?
Kum, sem; kum, sem:
Kum sem!
„Glaich, wosšofen?“
Sedemdesiat hrmených; tuto je wosšofen:
Tri krčahy vína; hej, tri krčahy vína;
Víno je proti smädu dobrá medicína.

A nám sa tu páči, tu budeme bývať,
Kým bez dievčat švárnych musíme prežívať:
Kum, sem; kum, sem:
Kum sem!
„Glaich, wosšofen?“
Sedemdesiat hrmených; tuto je wosšofen:
Tri krčahy vína; hej, tri krčahy vína;
Víno je proti láske dobrá medicína.

A my chceme pokoj, keď sa z dela blýska;
Čože nám, bratríci, pokoja vyzíska?
Kum, sem; kum sem:
Kum sem!
„Glaich, wosšofen?“
Sedemdesiat hrmených; tuto je wosšofen:
Tri krčahy vína; hej, tri krčahy vína,
Víno je proti vojnám dobrá medicína.

A my chceme pravdu, svobodu a svornosť
Nech čert vezme klamstvo, otroctvo, svevoľnosť:
Kum, sem; kum, sem:
Kum sem!
„Glaich, wosšofen?“
Sedemdesiat hrmených; tuto je wosšofen:
Tri krčahy vína; hej, tri krčahy vína;
Víno je proti peklu dobrá medicína.
Z mladých dôb.