ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Rakúska. Z Viedne

V najnovších časoch pozornosť celého, najmä lekárskeho sveta obracia na seba liek, para vzduchu (aetheru) sirkového (aether sulfuricus, oxydum aethilicum), ktorý človeku chromému, bolestnému donáša veľký úžitok a pri opakovanom skusovaní ktorého mnoho ráz sám som bol očitý svedok. Aether sulfuricus, veľmi tekúci, farbu nemá žiadnu — ako čistá voda — jeho vôňa ako aj chuť je ostrá, dosť príjemná. Preriecť nebude zbytočné dačo drahým rodákom o skusovaní novoutvoreného lieku. Aether sulfuricus sa vynašiel už v XVI. storočí a potreboval sa nedávno, ako počuť, jednou paňou v Prahe, ktorá pre dajaké bolesti spať nemohla; tá ho, aby ju omámilo a potom mohla zaspať, brala miesto ópia. Medzitým terajší úžitok vynašiel a do života uviedol v Amerike Angličan Jackson.^[1] Na hlasy, ozývajúce sa zo všetkých strán o tomto znamenitom lieku, uzavrelo sa skusovať a potrebovať ho i na tunajšej univerzite v c. kr. všeobecnej nemocnici. Z tejto príčiny pán štátny radca profesor Wattmann dňa 29. m. m. urobil skúšku na ženskej, ktorá na spodnej škrani (čeľusti) mala zlú vyrastlinu (sarcoma^[2] maxillae inf.) Tejto ženskej sa priložil stroj (ktorý nižšie opíšem) k ústam a ona po krátkom dýchaní tohoto parnatého vzduchu upadla do sna, v ktorom žiaden bôľ necítila, a v tomto omámení (Betäubung) jej profesor Wattmann vyrastlinu pekne-krásne vyrezal; že ale operácia dlho trvala, za trištvrte hodiny, bo sa medzitým znovu vsadiť musela zlomená pílka, ale za ten čas chorá bola prišla k sebe, vždy sa jej, dohromady spolu šesť ráz, parnatý vzduch dal dýchať. Po dokončenej operácii chorá vzbudená zo sna riekla, že nielen žiadnu bolesť necítila, lež že zakúsila najkrajšie sny a najmilšie city. Pravdaže, po operácii bolesť nemizne, ale najväčšie trpenie, ktoré pod operáciou panuje, sa predsa necíti. — Tá ženská teraz úplne ozdravieva.

Stroj usporiadaný na dýchanie záleží z mechúra pozliepaného z pozlátkových lístkov, na diere je z dreva alebo z kovu pripravená cieva, ktorej vrchný koniec je širšie vyrezaný, aby sa tým ľahšie mohol priložiť k ústam, a žeby chorý takým činom svieže povetrie pomimo nedýchal. Okrem toho je na cieve kohút, aby sa tak otvoriť alebo zatvoriť mohla. Do tohoto mechúra sa cievou naleje tekúci vzduch, ktorý sa veľmi ľahko vyparí, potom sa mechúr rozdúcha a k ústam chorému priloží; zapchá sa mu prstami nos a tým činom je prinútený ťahať do seba paru z mechúra.

Dýchanie parnatého vzduchu skusovali aj mnohí poslucháči lekárstva a jednohlasne vyjavili, že spočiatku cítili v prsiach ľahkú teplotu, ďalej povedomosť nestratili, bo počuli, čo sa okolo nich hovorilo, lež že necítili žiadnu bolesť, bo pichaní, šklbaní, štípaní, trhaní, áno, aj rezaní sa nehli, nebránili, ani len na obrazenú stranu neobrátili a neobzreli, že najkrajšie sny mali — akoby v povetrí lietali. K sebe prichodiac hneď hovoriť nemohli. Omámenie trvá dve-štyri až do šesť minút, čo sa však môže opakovať — ako sme to videli pri horespomenutej operácii. Zatým ich zaujala maličká slabosť, ale tá hneď prešla a nič zlého nenasledovalo.

Medzi mnohými tento liek skusujúcimi mladými ľuďmi, ktorí sa ticho držali, našiel sa predsa jeden, ktorý kadenáhle prešiel do omámenia, taký sa stal veselý, že len tak cez stolce začal skákať, metal sa okolo ako blázon, a jednému, čo mu vodu podával, také zaucho ponúkol, že ten, aby ho nemusel prijať, prášil preč, akoby za ním strieľali. Po chvíli prišiel k sebe a rozprával, že sa nevýslovne dobre cítil, akoby vraj prášok bol a v neohraničenej prázdnine lietal. Medzitým on ako človek, nie ako prášok, lietal po škole.

Už sa viacej skúšok robilo a dobre vypadli. A tak tento výborný liek zaujíma miesto ópia, ktoré vždy malo také zlé následky a napokon sa pre tie aj zanechalo.

Ale zdá sa predsa, akoby tento tak výborný liek na všetky osoby rovno dobre nepôsobil, to je na osoby vo väčšom stupni choré na prsia. Tieto veľmi dráždi na prsiach, takže pre kašeľ a dráždenie vzduch dýchať nemôžu. Aspoň sme to tieto dni videli na istom chorom, ktorému sa mali trhať vyrastliny v nose (polypi narium). Ten mal dosť zlé prsia, pre kašeľ teda a dráždenie parnatý vzduch zniesť nemohol, a tak sa mu museli trhať len bez vzduchu podľa starej obyčaje.

Ďakovať bohu a ďakovať tomu, čo ten liek uviedol do života. Krásny Jacksonov pomník budú slzy, ale radostné slzy bez bolesti vyhojených chorých.

Chloroform

Ako o sírkovom vzduchu bolo spočiatku veľa kriku, tak teraz už všetko utíchlo, trebárs on ako skorej tak aj teraz v primeraný čas podaný, nedal cítiť ľuďom bolesti. Stá a stá len v tunajšej všeobecnej nemocnici boli pri omámení sírkovým vzduchom s prospechom operovaní. — Ale vymysleli voľačo lepšie od tohoto, a to takzvaný chloroform. Prvý ho na omámenie operovaných potreboval profesor Simpson^[3] v Edinburgu. Vynájdený je Subeiranom a Lubim v jednom čase r. 1831. Jeho mená sú chloroformyllum chloroform, — dumas — formylsuperchloridum — berzelius — chloraetherid — mitserlich, ale obyčajne ho zovú chloroform. On je ako voda čistý, jeho chuť pálenčená, na jazyku len malá čiastočka už tuho páli, jeho príjemná vôňa mne sa zdá byť medzi smolou, pálenkou a citrónovým olejom. Špecifická ťažkosť^[4] 1,48. Čiastky, z ktorých je zloženým sú dve čiastky carbonium,^[5] dve čiastky hydrogénium, šesť čiastok — volumina — chlórum. Podľa Leowiga sa takto pripravuje: tri funty vody sa zlejú a miešajú s dvoma funtami vínneho liehu (spiritus vini) to sa spolu s jedným funtom chlór. calcis^[6] prepari, dva až tri razy vydestiluje, potom sa preparenie pretrhne, zmieša sa s vodou a zase preparí s kyselinou sírovou (acid. sulf.)

Čím sírkový vzduch prevyšuje, je to, že vraj skorej omámi — hoci som to pri každom nezbadal. — Omámený, keď raz príde k sebe, nie je tak dlho vo vytržení ako pri sírkovom vzduchu a nebalácha tak veľa smiešneho do sveta. Prsia nedráždi. Lepšie sa dá dýchať; už pre jeho lepšiu vôňu a chuť ho chorí radšej berú. Nenasleduje po ňom hlavy bolenie — čo bolo aj pri éteri málo vídať. — Nesmrdí tak dlho z úst, ale skoro vypáchne. Vidí sa aj akoby ten sen bol^[7] napospol z chloroformu veselší ako z éteru. Tomu ti napríklad nohu pília a on si dáku polku spieva, tomu nos režú, on sa smeje, akoby to bohvie aký žart bol, až sa mu tak brucho trasie, tam zase jednému ohnivým železom na krku ranu pália, za ten čas sa ti on s dákym hostinským alebo hostinskou žartuje. Či je to nie veselo, keď nebožiatka pod najväčšími mukami spievajú? Čože, chceme viac?

*

Brezno počiatkom júla

Vpravde, kto nosí lásku v svojom srdci za národ, ten čím viacej posvätencov chrámu slovenskej Thalie^[8] nachodí, tým viac sa tešiť bude. Za blízkym nám Tisovcom a Ratkovou pokročili aj Slováci v susednom Hronci, osade to značnej, obydlenej samými komorskými hutníkmi,^[9] strojníkmi a úradníkmi, a predstavili nám obľúbenú veselohru „Drotára“^[10] dňa 1. júla. Ešte koncom minulého mesiaca pozývali nás k tomu vkusné tlačené lístky a na určený čas ponáhľali sme sa do blízkeho Hronca. O ôsmej hodine večer hrnuli sme sa do divadelnej, len k tejto príležitosti pripravenej dvorany; tu nás prekvapila vhodná usporiadanosť priestoru, nával prednejšieho i pospolitého obecenstva hrončianskeho, opona ozdobená známym baníckym heslom „Glück auf!“, korunou a odznakmi hutníckymi. Nato zaznela milozvučná hudba a začalo sa hrať divadlo. Úlohu Rozumného hral p. Frič dobre, len porekadlo „To je hrúza!“ mal niečo energičnejším názvukom prednášať; Ernesta predstavil p. Langer zdarile. Ľudmila, panna Vraždiaková, prívetivým a srdečným prednášaním obecenstvu milou sa stala; Marína, panna Chudíková, tak rezko štebotala ako nejaká vycvičená herkyňa; Zalevský, p. Prukner, vystúpil ako dobrý pedagóg a svojou taktikou, ktorou tak ľahko ťažkú úlohu predviedol, získal si chválu; Drotár, p. Vančo, zvlášť spevom naše srdcia pohýnal; Doboši, p. Kramárik, dobre predstavil odrodilca; Mauschl, p. Sokáč, postavou i držaním sa, židovským prízvukom i extemporizovaním pohol nás k smiechu, až sme toho mali i viac ako dosť — iste by sa turčianskemu Spitzerovi vyrovnal; Komisár, p. Pobožný, vystúpil ostro a prísno; Johann, p. Nemky, šelmovskou komičnosťou zabavil nás znamenite; Kuchárka, pani Poliaková, priskoro nám zmizla z divadla; pre jej dobrú hru i ďalej by sme ju na ňom radi boli videli. — Predstavenie celej hry, bez značnejších omylov predvedené (čo je pri takýchto napochytre usporiadaných hrách vždy veľká cnosť), neminulo sa u obecenstva s účinkom, takže na žiadosť mnohých o dva týždne sa má opakovať. Sláva hrončianskym Slovákom a Slovenkám, že nám túto radosť pripravili!

Pritom si ešte len to vzdýchnuť musíme: škoda, bože, nášho breznianskeho divadla! Máme tu pekne pristrojené dosky, osobitého správcu pre slovenské divadelné hry, obecenstvo žiadostivé hry — a predsa sa slovenského predstavenia dožiť nemôžeme. Patriotizmus (vlastenectvo) má byť tomu na závade. Preboha, nezmýšľajte tak! Dobre pochopené vlastenectvo v Uhorsku je to: aby Maďar ostal Maďarom, Slovák žil ako Slovák, a nie ako spotvorený odrodilec! Čímže bude ten ľud slovenský v Uhorsku bez reči a bez vzdelanosti svojskej, národnej? Len suchá haluz na kvitnúcom strome; len mŕtvy úd na tele vlasti, z ktorého celok úžitku nemá — ešte mu bude na závade. Pravý teda patriotizmus nech je založený na základe spravodlivom, na uznaní každej národnosti. No ale máme nádeju, že takéto lepšie myšlienky prebijú sa do života a z vlasteneckej horlivosti dosť skoro i v Brezne i inde obecenstvo podá znaky slovenského národného života.

*

Brezno 1. augusta

Naši ochotní ochotníci v Hronci nám podľa všeobecnej žiadosti pätnásteho pred mesiacom opakovali hru „Drotár“, a kus nad očakávanie dobre vypadol. Toto vydarené hranie tým väčšej chvály zasluhuje, že okrem jedného žiaden z hercov nikdy predtým na doskách nevystúpil, ba mnohý ešte ani divadla predtým nevidel. Bolo tu vskutku vidno krásne, prirodzené herecké vlohy; najmä úloha Ernesta a sluhu Dobošiho bola hraná s vrodenou už bystrosťou a k tomu zrodenými darmi. Obecenstvo bolo prehojné; dostavil sa znamenitejší počet zvlášť komorského úradníctva. Toto chválitebné podujatie máme čo ďakovať nadovšetko veľkomožnému a dôstojnému p. Hromadovi, kanonikovi a hrončianskemu farárovi. On tým strojcov a robotníkov v nedeľu a sviatočný čas chce od hostinca odtiahnuť a chce v nich vzbudiť chuť ku krajšiemu životu, podávajúc im spolu príležitosť, ako by sa pri roztomilej zábave i krasocit i láska k národu mohla v nich vzbudzovať. Sláva mu za to! Živili i naši ochotníci! Kto môže, toho vyzývam, aby túto novú spoločnosť napomohol dobrými divadelnými kusmi a knihami.

Že sa tu nie ináč len ako Slováci cítime, to nám myslím nik za zlé mať nebude. Ich Excelencie, páni biskupi Strossmayer^[11] a Šaguna,^[12] zmužile sa postavili oproti chtivosti podrobenia národa slavianskeho a rumunského v Uhrách. Hromovité „živio!“ v srdciach našich sa im ozvalo. Ale aby sa to lepšie ukázalo, ako s nimi súhlasíme, tak sme im odtiaľto poslali poďakovacie adresy, spolu i osvedčenie na Jeho Excelenciu p. ministra Nádasdyho,^[13] že sa vskutku ako Slováci, a nie inak cítime. Tieto adresy boli opatrené menami jednotlivcov všetkých stavov. Pevne sme presvedčení, že sa takto i na iných stranách Slovenska dialo (i v Turci. Red.). Hore sa, Slováci, hore; už sa jasnia zore. Buďme statoční Slováci, aj opravdivý Maďar nás za to radšej mať bude, ako čo by sme hliveli v ustavičnom odrodilstve!

*

Brezno 7. októbra

Včera večer sme boli príjemne prekvapení divadelnou hrou „Veta za vetu“,^[14] predstavenou od ochotníkov. Trebárs pre mladistvý zápal ochotníkov sa ten kus hral nanáhlo, bez mnohej priberačky, a tak nebolo času okolité obecenstvo o tom upovedomiť, predsa hosťov, a to vyberaných z vyšších a vzdelanejších tried, sa početne zhromaždilo. Silám ochotníckym, niektorým na to ešte primerane nezvyklým, hra dobre vypadla a obecenstvo uspokojila, ba áno prekvapila, a v ňom všeobecne tú túžbu vzbudila, aby sa mu čím skorej zase takáto národná zábava pripravila, čo ako počujeme sa má stať nezadlho. Čo sa ochotníkov týka, to nad všetkých zbehlosťou a smelým, vybrúseným vystúpením vynikal sluha — pretvorený pán. Svoju úlohu výborne hral! No ale od takého starého — ale nie vo veku, lež v živote ochotníckom — a vycibreného hráča inšie ani očakávať sa nemohlo. — Starý pán, hoci prvý raz vystúpil na brvná, tiež smelo hral a vyvinul znamenité herecké dary. Kus spozdilejšia reč a tiež také pohyby neboli by mu predsa bývali na škodu. No ale nájdu sa aj starí páni živej krvi a bystrých posunkov. — Tešíme sa veľmi na toho pána, čo v tom významnom, mnoho sveta skúsivšom bielom kabáte^[15] trčal, že ho skoro vidíme vystúpiť v novej hre; bo aj o ňom si to sľubujeme, že nám z neho vykvitne dobrý herec. — Komorná — pretvorená slečna — nám už z predošlých podarených hier známa, živo a veselo hrala; prosíme ju tiež úctivo, aby aj druhý raz vystúpila. — Pán mladý zať a slečná nevesta, prvý raz vystúpivšia, mali síce úlohy tvrdé, ako sa povedá, nevďačné — ale to nič nerobí. Len im odporúčame uviesť do hry viac života a pohyblivosti; nadovšetko slečnej neveste radíme hlasitejšie rozprávať a na moduláciu hlasu pozorovať. — Vcelku však berúc ohľad na krátky čas k príprave, na z väčšej stránky nezvyklé osoby, hore spomenutý kus veľmi dobre vypadol. Po divadle nasledovala tanečná zábava, ktorá potrvala do polnoci. Len jeden hlas sa tu u nás ozýva, aby sa hry častejšie opakovali, a to v dni nedeľné alebo sviatočné, aby do divadla mohli prísť i tí, čo v stredtýždňa sú zaneprázdnení prácami. Teda vďaka pp. ochotníkom za divadelné predstavenie a prosba o nové!

*

Brezno 26. októbra

Čo sme si tak túžobne žiadali, toho sme sa predošlú nedeľu dňa 23. bežného mesiaca dočkali. Naši ctení ochotníci hrali v tento deň večer z Kotzebueho^[16] preloženú veselohru „Zmutky“; kus to veľmi zábavný, plný žartu a vtipu. Osoby boli Pán Hvizdák a jeho manželka, Kunigunda, Ľudmila, Major, Stonoha, vetroplach a malý sluha Miško. Úlohu ospalého, len po svatom pokoji túžiaceho Hvizdáka tak dobre pochopil a hral p. J. P., spolusprávca nášho slovenského divadla, že sa to môže považovať za non plus ultra dobrej hry; vskutku akoby bol býval učencom viedenských hercov Scholtzeho, Rotha alebo Treumanna. Každé jeho hnutie, každé slovíčko sprevádzalo obecenstvo chutným smiechom. Predstavovateľka jeho manželky i teraz známu zbehlosť hereckú v plnej miere dosvedčila; život a nenútenosť hry, vyjadrenie a výjavy náruživobti (hnevu) sotva by kto druhý bol tak dôkladne predstavil. Pri prvých slovách a pohyboch prezradila, čo je: jej herské držanie sa, jej rozkazujúci hlas ukazoval, že je neobmedzená veliteľka a samovládkyňa v dome. V úlohe Kunigundy prvý raz vystúpivšia slečna, rodená Češka, ako svojou osobnosťou a bystrou hrou, tak i utešeným gitarou sprevádzaným spevom: „Kde domov můj“ nás očarúvala. Podobne predstavovateľka Ľudmily ako predošle tak i teraz nás príjemne zabavila. Aj ostatné úlohy boli znamenite vyvedené; ba i Miško (preoblečená mladá slečinka) tak dôrazne a hlasite rozprával, ako by sa od takého malého a mladého Miška sotva dalo očakávať. Hra uspokojila^[17]: čoho najlepším svedectvom je to, že i tí, ktorí slovenské zábavy nie najprajnejším okom sprevádzajú, nemohli sa jej dosť nachváliť. Cigáni, k tejto príležitosti zjednaní, ako pri divadle, tak i pri nasledovavšom nato tanci nemálo dopomohli k zábave dobrou hudbou. Peňažitý výnos pri predošlej obnášal vyše štyridsať, teraz vyše 55 zl. Zvyšok po odrazení útrat má sa vynaložiť na opony, lavice a inší divadelný riad.

Po takom skvelom výsledku slovenských hier opovažujeme sa vysloviť naše žiadosti. Prajeme si, aby sa čo možná národné (nie z cudzích rečí preložené) kusy dávali a s nimi rečňovanky, spevy a keď možno i hudba spájala; lebo i to veľmi dopomáha k pozdvihnutiu mravov, vkusu a národnosti. Ďalej by bolo dobre, keby sa na pamiatku zhotovilo divadelné album (pamätník), do ktorého by sa zapisovali predstavované kusy, mená ochotníkov a iné pamätnosti divadla. Napokon za dobré držím, aby sa po vyplatení terajších útrat založila divadelná knižnica. Konečne prosíme, aby nás veľactení ochotníci ráčili čím najskôr zase obveseliť slovenským divadlom. Počuli sme zvoniť, že sa to vskutku má stať.

Horeže sa, hore, už sa jasnia zore!

Národní Větín

Brezno. (Divadlo. Lit. spolok)

Našinci obyčajne len slzy ronia, a to málokedy z radosti, obyčajne len zo žiaľu. Preč tie slzy, radšej sa do práce! My vám nič slzavého nepovieme, radšej dačo potešiteľného. — Po Vianociach hrala tu u nás školská mládež (medzi ňou sa našli aj dospelejší) divadelný kus, ktorý k spokojnosti prítomných a k ľútosti neprítomných dobre vypadol. — Dňa 13. januára ale známi nám už ochotníci v susednom Hronci, pracujúci ináč vo velikánskych železných dielňach ako modelári, zámočníci, mechanici atď., hrali pred hojným počtom i z Brezna dostavivšieho sa obecenstva „Inkognito“. Nejdeme kriticky rozoberať hru jednotlivcov; hrali oni všetci podľa svojich síl dobre. To jediné im radíme, aby cudzojazyčné slová, ktoré dobre vysloviť neznajú, ako „terrain“, „Don Quijote“^[18] a pod. sa naučili pravo vyslovovať od zbehlého jednotlivca, bo to nemilo uchu, keď sa tak vyslovujú, ako sa píšu. Za túto zábavu úprimne a úctivo ďakujeme po prvé dôst. p. kanonikovi Th. Hromadovi ako povzbuditeľovi k týmto hrám, potom p. Fričovi, mechanikovi, ako divadelnému správcovi. Sú to zábavy, ktorými i obecenstvo i herci sa vzdelávajú a od daromného márnenia času po krčmách odťahujú. Teda len veselo, šuhajci! Že sme vám z Brezna už aj úlohy poslali, teda onedlho zase dačo čakáme. — Toľko o nás tu.

Len jedno slovo chceme povedať k širšiemu a ďalšiemu obecenstvu. Nože, mužovia naši, nože ten Tatrín,^[19] lebo už pod akýmkoľvek menom, slovenský učený a či literárny spolok — vzkrieste. My stojíme k práci a k obetiam napohotove!

*

Z Brezna

Kým sa teraz po svete boje perom i mečom o národné práva vedú a škriepky stoja o národnosť, my ideu túto pri tichosti uskutočňujeme. Nepočujeme, že by o tomto čase kde inde na Slovensku hrali národné divadlá; iba u nás dňa 14. apríla naši neúnavní hrončianski ochotníci, zväčša mechanici pri tamojších komorských železodielňach, obradovali nás slovenskou hrou, predstavivši nám poznovu „Drotára“. Že kus primerane silám dobre vypadol, netreba nám obšírnejšie dokazovať. Prosíme len, aby už raz bol aj druhým kusom zamenený; lebo trebárs je sám v sebe výborný, predsa o divadelných hrách platí vždy to, že varietas delectat.^[20] — Počujeme, že hrončianske divadlo náš horlivý národovec dvojctihodný p. Samuel Chalupka obdaroval dobrými českými divadelnými kusmi. Živio!