ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Knieža pekla Satan,
sediaci na trúnu,
parohatú majúc
na hlave korunu —
zreval mocne, sťa hrom
rachotiaci vzduchom,
veliac svojim bratom,
čiernym pekla duchom:
— „Celý svet chcem zničiť,
ľudstva ctnosť i mravy,
ku tomu mi treba
jedu — bo otravy.
Hore sa, otroci!
putujte sa po svete
hľadať vo dne, v noci,
až tú vynájdete“. —
S rýchlosťou víchora
po končinách sveta
hajno čiernych ďasov
za jedami lieta.
A skoro ďasovia,
znachorce a škriatky
s rozličnými jedmi
vrátili sa zpiatky.
Jehomoc Lucifer
okúsiac otravy,
zatnúc päste — zškrípel,
k čertom takto vraví:
— „To má byť otrava,
vy psy zprepadení?
Touto brečkou človek
má byť otrávený,
čo vy ste mi tuná
nasnášali spolu —?
Marš! všetci do kotla,
marš všetci ta dolu!
V tom najväčšom kotle
pekelnom tam dole
budete sa variť
tisíc rokov v smole
za pokutu, že ste
takú daremnicu
sniesli tu, pred moju
kniežaciu stolicu“.

Všetkých čertov hrúza
pojal nemalý strach,
lež v tom povystúpi
malý čertík: Rarách —
a osloví knieža
s rožkami Satana:
— „Hej! moja otrava
nie je koštovaná!“
Lucifer sklenicu
ku hube prichýli —:
— srebne malý dúšok —
a po malej chvíli
pálenie v žalúdku
sťa oheň pocíti.
Poznovu sklenicu
do ruky pochytí:
— „Opravdivý to jed!
hryzie, páli, trávi,
s týmto znivočím svet,
cnosť a jeho mravy!
Nuž riekni, Rarášku,
jako sa to volá?
Okoštujte ďasy
všetci do okola“.
V celom pekle jasot,
radosť nad tým veľká.
Rarách rečie: „To je
špiritus — pálenka.“