SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ku rodnej dedinke


Dedinôčka milá,
horami hradená,
ty si dávno s mojím
srdiečkom zrastená.

Ten potok, tie skaly,
tie lúky, boriny,
sladia mi už dávno
života hodiny.

Nedaj, Bože, nedaj
nikdy to dopustiť:
abych mala svoju
dedinku opustiť.

Tu som sa zrodila,
tu život chcem tráviť,
tu v krásnej prírode
meno Božie sláviť.

Tu rodičov milých,
tu mi pochovali;
Daj Bože! by aj mne
hrob pri nich ustlali.

Dedinôčka milá,
horami hradená,
ty si večne s mojím
srdiečkom zrastená.

Strýčko Slavoš
(Kytka z Tatier 1885, str. 43 — 44.)

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama