Z našich pohádok

Jano šiel do sveta, vzal si kúsok chleba a kozu, bo vraj viac nebolo mu treba. Vo svete sa živil, ako sa mu dalo: bol rád, keď mal raz dosť a desať ráz málo. Jeho koza mala temer holé rebrá a predsa ju v svete predal za kus striebra. Striebra kus zamenil za koňa — a zasa koňa za teliatko, teliatko za prasa. Prasa dal za ihlu, ihlu ztratil v tráve a keď už nič nemal, prišiel k veľkej sláve. Šiel strážiť do zámku, v ktorom mátavalo, tam sa preňho veľké šťastie dochovalo. Ten duch mátajúci neobstál na sucho, bo mu Hlúpy Jano vylepil zaucho. Tým ho vysvobodil, zato dostal zlata dva sudy, i zámok. — To je pravda svätá.