ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I

Adresa: Pánovi Vendelínovi Rebrovi, môjmu otcovi, v páde, že by nebol doma a na lichvací jarmok odišiel, vtedy mojej matke, Katerine Rebrovej, rodenej Kocúrková, ak by ale aj tá bola na kopačke cukrovej repy, vtedy pánovi Jozefovi Rebrovi môjmu bratovi pohunkovi v malom domku blízo potoka, hneď na pravo, ako sa začína dedina pri moste. Cisárstvo Rakúske, krajina Uhorská v Europe.

Milí rodičia a brat Jozefko!

Pozdravujem Vás všetkých na stotisíckráť rázi i na zlatú nitku. Ja som chvála Bohu zdravý, ktorého zdravia aj vám vinšujem a tešilo by ma, keby vás tieto moje riadky pri dobrom zdraví natrafiť ráčily. Konečne po dlhom cestovaní som už pri mojom regimente, ktorý je veľmi pekný, len do tých úzkych nohavíc sa mi driek a zadok nemohol nijako vmestiť; kamaráti ma s tým tešili, že však sa mi on onedlho vmestí v rajčuli. Klobásku a tvaroh, čo ste mi na cestu dali, sme s kamarátmi sjiedli. Prvú noc mi ľúto bolo za vami aj za ližičkou, ktorou som jedával, i plakal som v tichosti pod pokrovcom tak, že ma žiaden nevidel, ani nepočul, lebo ba ma boli vysmiali, že aký to husár bude zo mňa. Pozdravujem aj tetku Doru, tú dobrú dušu, tú dobrú! ktorá mi sľúbila, že mi suchých hrušiek pošle. Pozdravujem na stotisíckráť aj môjho ujčeka feldčiara a okresného miškára, pána Cvajfúsa, ktorý bol tak láskavý mi jeden mechúr poslať na tabak. A nezabudnite súsedovej Aničke povedať, by na mňa čakala, kým sa z vojny vrátim po troch rokoch, že si ju istotne vezmem. Jestli by ale čakať nechcela a triafal by sa jej lepší vydaj, nemusí čakať a rád budem, keď sa vydá. Tento list Vám preto posielam, aby ste vedeli, že som zdravý a nemám sa čo ponosovať. Ale aj Vy aby ste sa nadarmo nestrachovali a hlavne, že nepotrebujam peniaze, čo, ako úfam, Vám veľmi milé bude, lebo mi tu všetko hojne dostaneme, čo nám je potrebné k vyžitiu. Keby ste mi ale vzdor tomu chceli poslať dve-try korunky, tak ja Vášmu dobrému rodičovskému srdcu nechcem predpisovať, ale Vás to nemusí mrzeť a ženírovať, ináče povedzte to Jozefovi, môjmu bratovi, či by mi on nemohol pár šestákov poslať. Znám aj dobré srdce môjho ujčoka Cvajfúsa, aj ten by bral do povahy moju žiadosť; keby ste mu poviedali, on mi istotne pošle jednu korunu a jestli mu miškárske remeslo dobre ide teraz v jaseni, tak ani jeho šľachetnému srdcu nepredpisujem. To by ma na každý pád tešilo… ale Vás to preto nemusí mrzeť a ženírovať, lebo my, čo potrebujeme, máme tu všetko dostatočne… prosím Vás, nech Vás to len nemrzí… keby Vás to ale malo mrzeť a ženírovať, povedzte to radšej bratovi Jozefkovi, že ho to nemá čo mrzeť, mne dve korunky poslať.

Ja ležím tu v garnizóne, ako to snáď už aj viete; ale Vás ešte raz prosím s týmto mojím pisemkom, aby ste nezabudli, keď mi onedlho písať budete. Tu sa vo vinohradoch mnoho vína rodí, preto ho aj lacno môže každý dostať, kto má peniaze. Čo sa týka tých troch koruniek, to mi je ľúto, že ich Vy viac potrebujete nežli ja. A brata Jozefa dávam prosiť, by ho nemrzelo, mne dačo poslať na vix a na gombíky pucovať; keby ho ale mrzelo, radšej mi Vy pošlite a nech Vás to neženíruje.

A už sa krava „ružena“ otelila? a či sa oprasila už sviňa? a koľko má prasiec? Prosím Vás odpíšte mi. Nuž som Vám už všetko odpísal, čo by Vás malo zaujímať. Píšte mi čím skôr jednu dobrú interesantnú odpoveď.

S Bohom, milí rodičia! Až do smrti Váš milujúci syn:

Juro Rebro, honvédsky husár v 2. husárskom regimente, 3. eskadrona, tretí od ľavého krýdla v druhom rade.

Nota bene. Vec som dobre rozmyslel: keby brat Jozef a tetka Dora nemali tie tri korunky, mne by vlastne milšie bolo, keby ste ich Vy mne poslali.

II

Pánovi vojákovi husárovi Jurovi Rebro, môjmu synovi v 2. regimente 3. eskadrone, v ľavom krýdle, tretiemu z druhého radu, ku dozvedeniu u svojho regiment-kommanda.

Môj milý synku náš!

S radosťou a veľmi pohnutým srdcom dávam Ti na vedomie, že list Tvoj o tých troch korunách, ktoré by si tak súrne potreboval, sme v hotove a skutočnosti prijali. Predo všetkým Ti srdečne ďakujeme za prosbu, aby Ťa to nemrzelo a sa neženíroval za tie tri korunky. Ony by ma vskutku neženírovaly, ani nemrzely ešte ani vtedy, keďby sa mal mrzeť a ženírovať Tebe tie peniaze poslať. Včera sme kúpili kravu, ktorá ešte nenie celkom zaplatená — však vieš, že nám koza zdochla. Tvoja tetka Verona hneď začala plakať, ako som jej Tvoj list prečítal, aj sa hneď ponúkla Tebe tie tri korunky poslať, keby ich mala; ale — bohužiaľ — ich ona nemá, aj slivky jej tento rok húsenice sožraly. Tvoj brat Jozef ich má, ale hovorí, že ich sám potrebuje.

Medzi takýmito okolnosťami nám nič inšieho nepozostáva, ako pri najbližšom otelení tej celkom nezaplatenej kravy na jej budúce teliatko, keď sa uliahne, tie peniaze u Icika vypožičať a Tebe ich potom aj hneď poslať.

Teraz Ti chcem niečo aj o našom zdraví sdeliť. Sviňa naša prasná mala ružu, aj tetku v hlave štiepalo, ležaly obidve. Čo sa týče nášho zdravia, prišlo to veru až ku seknutiu žily a to tri razy: totižto krave. A Tvojej matke tiež lepšie neide, lebo ona má zase čosi v tých nohách a v ľavom kolene. To ja Tebe nežiadam, ale najlepšie zdravie, k čomu sa pripojuje aj tetka Verona, aj Dora, sesternica Tvoja, ktorá tiež toľko prosila, že by sme Tie tri korunky poslať sa neženírovali, tá dobrá, milá duša tá!

Chcem ti aj z dediny našej sdeliť niečo nového. Rychtára shodili, veľmi pil a po krčmách sa býjal. Pán slúžny aj boženíkov pozaháňal, však vieš, pre tú korhelicu; hájnik sa nám utopil, opil sa a spadol do vody, — celý úrad je už nebohý. Dedinskému pastierovi a hlásnikovi ukradli trúbu, keď ležal opitý. Ak by ste Vy pri regimente mali takú nepotrebnú vec v magazíne, tak by si dobrý skutok spravil, keby si takú zbytočnú trúbu chudákovi starému poslal. Rozumie sa, že by si poštu Ty zaplatil, lebo ten starý nemá babky ani len šnops. Pozdravujú Ťa všetci z domu aj Anička súsedová, že aby Ťa to nemrzelo tri roky tak dlho čakať, že sa ona vydá; akýsi kadlecký tovaryš ju pýta.

Už som Ti všetko napísal, čo by Ťa zaujímať mohlo a zostávam s tou žiadosťou, že by si tie peniaze aj skutočne dostať mohol.

Tvoj milovaný ľúbý otec až do smrti

Vendelin Rebro.

Nota bene! Poneváč sme sebe vec celkom zrele a vážne rozmysleli, tie peniaze Tebe radšej nepošleme, by si do zbytočných výdavkov nepadol. Tvoja tetka Verona, ktorá Ťa veľmi rada má, myslí tiež tak, že by si potom za inšími mohol behať; aj ujček Cvajfús nemá čo miškovať, teda tomu vyrozumieš.