ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Žiadon obchodník nemá toľko mrzutostí a neokusí toľko nevďačnosti, ako jeden hostinský alebo krčmár. Preto ja aj nedržím za také zlaté a až nazbyt veľké šťastie to, keď nejaký kresťanský občan môže za krčmára avanžírovať.

Prečo?

Lebo tí kresťanskí krčmári už po žatve prišli a tak nie zlaté, lež len niklové klásky na strniskách sbierajú.

Na mnohých vidiekoch židáci-krčmári jeden za druhým zanechávajú svoje štácie, lebo štát počal dôchodky a budiláre krčmárom prešovať, aby do štátnej pokladnice tiež niečo vpadlo, bo kde jesto luxus vo výdavkoch, tam sú treba aj dôchodky. Štát zbadal, že mnohí krčmári z tej vody, ktorú v špirituse predávali, zbohatli a celé ulice si vystavili po mestách. Preto tie zlaté kšefty poobstrihoval. Ktorý krčmár stihol, odletel preč s nagazdovaným kapitálom; ktorý ale nemohol zavčasu odleteť, tomu obstrihali krýdla pri kšefte.

Jeden krčmár na penzii toto povedal jednému gazdovi, čo som aj ja sám počul:

— Verte mi, môj dobrý človek, krčmár je teraz vo štáte to najbiednejšie stvorenie! Štát ho všade utiskuje; utláča a hatí v kšefte a dôchodkoch všeliakými zákonami a nariadeniami — a v poplatkoch ho zase vždy hore šraufuje.

Že je krčmár ozaj poľutovaniahodný obchodník, to ja tebe objasním nie so sklienkou, ale zkúsenosťou a to v troch vážnych kapitolách.

Po 1. je on veľmi ubiedený zo stránky štátu; po 2. zo stránky obecenstva; po 3. zo stránky samého Pána Boha, čo najviac padá na váhu.

Kapitola I.

1. Štát už teraz pekné dôchodky berie z krčiem. Proti tomu ani ja, ani ty nič nemôžeme mať, bo keď liberálny štát toľko výdavkov navymýšľal, je naturálna vec, že aj primerané dôchodky vymyslel, ktoré z väčšej čiastky v liberálnych krčmách našiel. Známo ti je, že krčmy vždy boly liberálne a liberálnym zásadám aj vždy verné; preto aj za zásluhy dostaly prednosť vo väčšej miere účasť brať v poplatkoch — ktoré konsumentné publikum platí síce — ale pri tom väčšmi trpia dôchodky krčmára, ako predtým. Štát dáva mnohým veľkoobchodníkom výhody, privilegia v dani; krčmár ale chudák také nepožíva.

Práve opačne.

Páni financi na každý špund (riečaj, zátok) pivového súdku prilepia štempel, aby krčmár dľa chuti a vôle nemohol zatiaľ vraziť točku do piva, zakiaľ nezaplatí regál od špunda, za ktorý krčmárovi žiaden nič nedá; najviac keď ho vrazí s točkou do piva, publikum ho môže zdarma v pive pooblizovať, lebo zato žiaden neplatí. Páni financi mu tiež tak svedomite odmerajú, preskúmajú špiritus, koľko stupňov má, že chudák krčmár, keď ide s nim vodu sošľachtiť a ju križovať, aj štvornásobne musí potom ten špiritus s tou vodou spláknuť a kopulirovať, by mohol ten regál do štajeranta (berný úrad) vyplatiť. A jemu zostane len behačka — do pivnice, miesto dôchodku.

2. Štát hatí krčmárové dôchodky v tom, že každému konsumentovi odmerá smäd a cení ho len na dve zlatky, tak, že ak by sa našiel taký hosť, ktorého smäd má požiadavku vyše dvoch zlatých, dovoľuje hosťovi ten jeho vyšší smäd sebe za darmo zahasiť; a krčmár, keď mu z priateľstva a lásky kresťanskej vyše dvoch zlatiek tej pijatiky dal, musí mu to zdarma spraviť. Za toto sa hosť obyčajne nikdy nepoďakuje, ale hostinského vysmeje a takto ho zákonitou cestou previedol a zadarmo sa napil. A jestli by taký hosť s tým vyše dvoch zlatých povýšeným smädom a ochlastanou hlavou k nemu sa dotackal, hneď má krčmár mrzutosť pre takého hosťa, ktorý u neho ani nepil a od ktorého už málo čo utŕži, ak ho len hneď pred dvere nevysadí.

Mnohí nebohí krčmári zbohatli z pomýj pančovaného vína a likérov; a keď sa na tých pomyjách vykrmili, odošli do veľkých miest, aby ešte viac sadla nabral ich budilár. Teraz sa už panče a pomyje zakazujú, teda sa tlstnúť nedá. K tomu aj ľudia už nemajú sadla a z ních sa už len po kúsku dá odrezávať, prečo aj dôchodky klesajú. A z rodeného vína sa nedá gazdovať, bo je drahé.

3. Chce-li krčmár uspokojiť berný úrad, aby mu už toľko neodkazovali, že má zaostalosti, dá doviesť muzikantov, aby títo do veselšej mysli doniesli publikum skrz husle, trúby, cimbal a fanfary alebo gajdy, a dráždili smäd hosťov. Z takto utŕženého osohu na čas zavre hubu berného úradu, pričom ale musí behať k úradom za dovolenie a štempel, by sa smelo publikum do lepšej vôle doniesť. Tu dostane krčmár odpoveď: „Nedovolí sa, bo ľudia nemajú na daň peniaze, je všeobecná bieda, pri ktorej sa plakať áno, ale tancovať nedá. Potom, keď ich tie baranie črievka ponaťahované na husliach rozihrajú, hostia bijú sa a váľajú po uliciach ako psi, z čoho sú len samé žaloby.“ Krčmár ide preč bez výsledku, muzikanti tiež a za ním i trasoritky. Len štajerant nejde od krčmára, ktorého sa ani nezpýta, koľko utŕžil bez muziky.

4. Ty po sebe dobre vieš, že keď piješ, chce sa ti aj zafajčiť, či už močku zo zapekačky, či cigaru s chlpami a špagátom vyfutrovanú.

Krčmárovi zakázali trafiku; a publikum, ak chce kúriť, môže si prsty cuclať. Vieš, že mnohý radšej nepije, ak by nemal fajčiť; a tu zase trpí len krčmár. Lebo publikum, ktoré nefajčí, to ani nepije; a ktoré by dalo za cigare utŕžiť, nedostanúc jich, ide radšej preč. O to sa ale v štajerante zase nestarajú, že krčmár mal dvojnásobnú škodu. Príroda v úzkostiach pomáha ako vie; nuž aj krčmári si pomohli a oklamali financov. Vystavili si vedľa dvier krčmy búdky, na ktoré vyvesili tabulky, že tam, u súseda dostať tabak. Tabak a cigary mali ale v krčme schované a v búdočkách bola soľ, slanina atď. a postielka pre sluhu. A obišli zákon tak, ako sa ku príkladu aj volebné zákony obchádzajú.

Financi sa uspokojili s tabulkou a bolo dobre. Krčmár si oddýchol, keď si každý hosť z tej budky od toho suseda doniesol tabak, pri ktorom si potom mohol u krčmára už aj do chuti vypiť.

A tak sa to má aj s kartámi.

Keď ktorý nechce pri kvarterke, poháriku ohovárať kňaza, notárovi a kántorovi nadávať, nuž si miesto toho karty zahrá. Tu zase robia krčmárom prekážky žandári a policajti, lebo o peniaze sa nesmie hrať — a na gombíky alebo orechy sa zase starším ľuďom nechce hrať — a tak zase len krčmár je utiskovaný. Keď sa karty nesmú hrať, hostia sa porozchádzajú.

5. Hostinského a krčmára najviac mrzí a trápi to, že mu do kšeftu a náradia môže nos vopchať kedykoľvek: rychtár, notár, žandár, financ, slúžny, okresný lekár, či nemá na pivových pohároch, krigloch muchami pozlátené kraje, či sa nenachádza v nápoji pavúk, mucha, alebo čosi jedovatého. A všetci smú bez peňazí nápoje probovať, či vodu a iný panč nenájdu v ních v prevahe; a za to probovanie mu pri štajerante náhradu nedajú, teda len škodu má.

Jestli ktorý z úradu vyhľadáva jedovaté bacille v nápoji, môže zatiaľ probovať, dokiaľ ich nenájde. A toto hladanie ani len nemá určitý čas; čím dlhší ten čas, tým väčšiu škodu má skrze vyšetrovanie bacillov a mnohému z vyšetrujúcich sa potom bacille v hlave vyliahnu. Môže taký úradník i to povedať, že musel až do rána striehnuť, či sa u krčmára policajná hodina zadržiava. Keď ale nenašiel bacille, nuž ľahko sa nájde iná sekatúra; ku pr. že flašky majú štempel na pravom a nie na ľavom boku a to je szabálytalanság. Naposledy čo krčmár a hostinský vytrpí, až sa k „licencii“ dostane? Koľkej behačky, sebazaprenia, koľké trovy; a zvlášť kresťanský krčmár! Koľký strach on podstúpi! No a o politike ti ani vyprávať nejdem. Mnohý sa bojí noviny držať, ktoré je dovolené tlačiť a čítať — nuž ale to len tí sprostejší. Židák, ako múdrejší, ten sa veru nebojí; bo keď daň platí, o to sa nestará, či na neho sprostí ľudia kukajú, čo on číta, akú knihu, aké noviny. A dobre má! On sa veru nedá do vreca vohnať, ako dáky naplašený zajac, pre iného hlúposti.

Kapitola II.

Aj zo stránky obecenstva, teda aj z tvojej stránky je poľutovaniahodný krčmár.

Každý surový, aj cvičený grobian a odroň, žobrák, cigáň a lapaj myslí sebe, že keď prijde do krčmy, má tam hneď právo nielen močkou a pľuvaním izbu zanečistiť, ale že má tam privilégium hrešiť, zlorečiť, nadávať a krčmárovi grobianiť za svoje tri krajciare, ktoré tam prepije.

Ty by si pravda takýto hmyz z tvojho domu von vyhodil; a chudák krčmár musí mlčať, grobianstvo do vrecka vstrčiť a sa premáhať.

Alebo jestli má kellnerky, snáď dcérušky, hostia si myslia, že ich môžu ako mačience stískať, čo ani ku kšeftu nepatrí. Ty by si takýchto rytierov vyoflinkoval, keby sa to u teba stalo. Krčmár chudák ale to ztrpí za ten hosťov groš, lebo ho do štajeramtu potrebuje.

A čo len i od teba vytrpí ten chudák krčmár! Doma ti decko vreští a žena tvoja nemá času ho pokolísať, lebo chlieb pečie, šaty perie a tebe ho káže. Ty to ale nechceš a žena ti začne šomrať za ušama. Zutekáš z domu rovno ku krčmárovi, aby si mal pokoj. Pred krčmárom lamentuješ, na koľko ťa trápi detský vresk, šomranie ženy, skrze čoho pokoja nemáš. Krčmár toto všetko musí poslúchať, bárs ho to nezaujíma a má s tebou veľkú trpezlivosť. Ty by si doma veru iných nepočúval, keď by sa tak tebe žalovali! A ty mu ešte potom z tvojej fajky smradľavý tabak pod nos dýmiš, čo on musí hltať, a tak trápiš jeho nos, oči, hrdlo s dymom tabákovým.

Mnohoráz piješ vo spusť sveta. Rozkážeš doniesť aj pre druhých, ale nezaplatíš, lež povieš, že za toľko ešte stojíš. A on ťa ochotne obslúži. A keď ti dobrá vôľa z hlavy vyfúkala a chceš si podĺžnosti o rok vyplatiť, škriepiš a dožúvaš sa s krčmárom, že si toľko ani nepil, aj mu nadáš, na cti utrhneš a pravda má byť na tvojej a nie na krčmárovej stránke. A krčmár ti to musí potrpeť, čo mu tam natrepeš, ako ošípanému do válovca. Keď ti nosí, sa ti ľúbi, máš s ním pokoj; keby ti nechcel dať, vadil by si sa s ním, že si nie trhan a žobrák, toľko že máš ešte. Keď ale pýta, bo aj od neho pýtajú, ty mu potom nadávaš! Je to slušné a spravodlivé? Ako by ti vypadla svatba syna a dcéry, keby krčmár povedal: „Ja vám nedám nič, pite vodu!“? Pravda, snáď by si radšej bez kňaza, ako bez krčmára odbavil svatbu? Teda si na neho odkázaný! Ani len družbov by si nedostal, keď by si im vodu predložil. V Kanaane galilejskej na svatbe sám Spasiteľ poľutoval mladoženichov, keď im hostia vypili celú zásobu vína a ešte pýtali. (Krčmár snáď nechcel dať, keď nemali ako zaplatiť.) Spasiteľ sa smiloval a premenil dvanásť veľkých džbánov vody na dobré staré víno ako olej, aby hostia boli veselí.

Je síce pravda, že niektorý krčmár tiež napodobňuje Spasiteľa, ale naopak: on zase víno premení na vodu. Nuž ale vždycky lepšie niečo, ako nič. Lebo veru len k potoku nepovedieš tvojich hostí, starejšieho, širokú, družbov, aby si tam vodu zapili. Bez krčmára pri smrti tvojej ženy ani zvonár by poriadne nevyzváňal. Poviem ti jednu udalosť.

Stalo sa v jednej dedine, že istému dobre majúcemu sa, ale ešte viac skúpemu gazdovi žena zomrela. Gazda odkázal kostolníkovi, by len dobre dlho zvonil, že však mu dá to a to. Gazda ale veru nedal zvonárovi nič vypiť, by mu lepšie šlo to svonenie, i preto len na jednom zvone báchal a síce na jeden bok, tak, ako keď horí. Ľudia naplašení povybiehali a kričia zvonárom: kde horí? Tí z väže odpovedali, že v pekle tej nebohej gazdinej a že nemajú čím hasiť. (Rozumeli svoj smäd.) Gazda sa hanbil, chytro poslal na väžu hodný džbán vína, s ktorým zvonári nie len svoje hrdlá, ale aj zvony namastili a zahasili v pekle oheň. Potom jej už pekne vyzváňali.

Kapitola III.

Zo stránky Pána Boha býva krčmár najviac ubiedený, teda poľutovaniahodný medzi ostatnými obchodníkmi!

Ale prosím ťa! čo by si na to povedal, keď by si si vypýtal čerstvého piva, aké každý poriadny človek pije a keď toľko platíš za to pivo, ako bársktorý pán — a za tvojim chrbtom by tebe poslieval krčmár všetky pozostatky z pohárov, čo od zabrízdganých fúzov všeliakých špinavých ľudí pozostávalo?! A k tomu by krčmár ešte aj to dolial, čo od točky celý deň do misy nakvapkalo, a aby to malo aj peny pekné, s klistírovým strekáčom by to pivo dobre nedúchal a tebe ho za čisté podal? Ty by si ho aj s chuťou vypil a keby až neskorej sa dozvedel o takej špatnej manipulácii toho krčmára, čo by si povedal? Hneval by si sa a klistírové pozostatky by si tam upíjať viac nešiel.

O tom sa ty ale vždy nedozvieš, lebo to ani iný, ani ty nevidíš. Ale je tu všadeprítomný a vševedúci Boh, ktorý sa díva na také manipulácie, snáď nad tým aj hlavou krúti a krčmárovi hneď do svedomia skríkne a odvoláva sa na siedmy paragraf: „Nepokradneš“, nezfalšuješ, neoklameš! Vidím ťa! Naznačím si to k súdu!

To je veru žiaden špás, Boha mať za svedka a porád aj za sudcu. Vidíš, a svedomitý krčmár to nespraví, lebo tvoj šesták má práve tak 10 kr. hodnoty a nič menej, ako aj šesták pána slúžneho.

Alebo keď by si vypil osem pohárov piva a krčmár by mal zle zastruhanú olovku, alebo by bol škulavý na svedomí a napísal by, že si vypil desať aj pol pohára! Tu je zase Boh, ktorý vie lepšie rátať ako krčmár a ten mu za teba iste povie dľa toho siedmeho paragrafu, že osem a desať a pol neni jedno. A to, čo je vyše pripísané, v hodinu smrti padne na vážky sv. Michala.

Alebo keď by si bol už opitý a nerozoznal by si už pivo od koňského moču, víno od kapustnice a by tebe v takom stave, v ktorom si už ztratil chuť jazyka, ozaj podal kapustnicu s vínom zatrepanú a ty by si za takéto víno toľko zaplatil, ako za badačoňské, tokajské? Pravda, by si sa hneval, keď by si to na druhý deň počul? A pán Boh sa na to ešte viac hnevá a sebe aj naznačí do veľkej knihy ten rozdiel ceny medzi kapustnicou a vínom a prísne bude požadovať z toho počty. A ak zle vypadnú, kapustnicu do neba neprijmu, ani toho, ktorý by ju tebe predal.

Ty si ale presvedčený, že poriadny a svedomitý krčmár to nespraví — a aj ja som tak presvedčený — ináčej by on sebe zle narobil a to by nebol múdry.

Krčmári majú zvonku vyvesené tabulky, na ktorých stojí, že sa tu nesmie kŕmiť, teda špiniť, pod pokutou dvoch zlatých. Dnuká ale má zase vyvesený sv. kríž, ak je kresťanom, a na tom kríži visí podoba Spasiteľa. Spasiteľov kríž tiež volá: tu vnútri sa nesmie hrešiť, vadiť, ohovárať, špatné reči kydať, cigániť, utŕhať, nadarmo sa prísahať, meno Božie zneuctiť, svätým nadávať atď.

Ten kríž alebo obraz svätého on ku výstrahe tam zavesil, by si šetril dom jeho a považoval miestnosť za príbytok kresťanský. A keď ty vzdor tejto výstrahe začneš v izbe krčmárovej ako divý pohan zlorečiť Spasiteľovi a jeho svätému krížu, pred ktorým ešte aj diabli sa trasú, akéže požehnanie môže potom očakávať taký dom, v ktorom toho obrážaš, od ktorého všetko požehnanie vychodí: zdravie a iné telesné a duševné milosti? Ako-že ti môže ten nápoj k úžitku slúžiť, keď ho takými jedovatými ústami prijímaš?

Vidíš, to ty nerob v jeho dome a vôbec nikde. Nemysli si, že sú krčmy pľuvátka, alebo hnojné jamy, do ktorých sa má špina z celej dediny vylievať. Oh, nie! Aj ten dom má byť čestný a svätý, ako aj iné domy kresťanské.

Preto sa veru ani nečuduj, že všetci obchodníci majú v nebi sv. patróna a chudáci krčmári takého nemôžu dostať. Pravda síce, že krčmy bývaly obyčajne len v rukách židovských a títo sebe veru patróna v nebi nehľadali. Teraz už aj kresťania zaostávajú. Dosiaľ sa ešte žiadon svätý nehlásil krčmárovi za patróna, bo pravdepodobne nedôverujú kresťanským krčmárom. Musia to teda najprv preskúmať! Túto nedôveru zapríčiňujú hostia so svojim nekresťanským sa držaním a špatnou svojou papuľou. Až keď hostia sa budú pekne držať, vtedy sa nakloní nejaký ten patrón v nebi a prijme pod ochranu aj krčmára a jeho obchod — rozumie sa, jestli sám krčmár nebude medzi hosťami ten najhorší so svojou hubou.

Poneváč ale krčmári majú licenciu, t. j. dovolenie len na vymeriavanie nápojov a nie na iné zlé veci a hriechy, preto aj Pán Boh najviac chytí krčmára za šticu v hodinu smrti pri revidovaní tej licencie. Strašlivá vec je ale do rúk živého Boha upadnúť! Ja ale prajem všetkým krčmárom a hosťom, by natrafili na milosrdného sudcu a prosím o jeden malý trinkgeld — nie dva krajciare, ale aspoň aj za mňa sa pomodliť dva „Zdravas Maria“, čo prijmem s povďačnosťou. Nadávanie ale vôbec neprijímam, to vám nechám na stole pre vašu haňbu.