Jarná pieseň
Autor: Janko Kráľ
Digitalizátori: Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček
[1]Zakukala kukulienka jarnú, čerstvú nôtu,
vyvolala zas celý svet ospalý k životu.
Slobody hlas mocný budí zase všetky zeme:
a my chlapci podtatranskí či sedieť budeme?
Tajná sila všetky hate a prekážky borí:
a nás slabých majú vysmiať naše zrutné hory?
Hýbajú sa Podtatranci, spríbuznené rody,
nad Slovanstvom prebudeným svitá deň slobody.
Niet krajšieho v svete mena ak’ sloboda svätá,
všemohúce toto meno nikto nezahatá!
Pohynuli naši bratia za to meno skazou —
ale z mohýl ich vychodia zástupy víťazov.
Hej, sloboda, krásne meno — svetu na závade!
Bračekovci naši drahí, vrahovia sú všade:
jeden prosto, druhý zboka, tretí v stranu inú
chcejú zničiť našu drahú slovenskú rodinu.
Zdvihol sa kúr od Dunaja, zdola oblak tmavý,
smutné chýry prichádzajú o víťazoch Slávy:
dolné púšťe donášajú žalostnú ozvenu —
Bože milý, či si na nás celkom zapomenul?
Jeden klame, druhý vraždí — samí pekelníci,
a tretí sa z nás vysmieva, že sme ničomníci.
Ej, zakukaj, kukulienka, jarnú, rezkú nôtu,
vyvolaj len všetky sily slovanské k životu!
A vy, bratia naši rodní, roztratení v svete,
zlorečené vaše meno, keď sa nehýbete!
Podajte si bratské ruky k veľkému životu —
kukučka nám bude kukať novú, rezkú nôtu!
(1849)
[1] Prvý raz u V-1, str. 74—5. Vlček ju prevzal ako „odpis prof. Oščádala z cudzej rukopisnej zbierky“. Predpokladal o nej, že vznikla r. 1848. Podľa môjho rozboru (v cit. knihe, str. 204) vznikla na jar (v marci) r. 1849, keď sa J. K. vrátil z väzenia do Lipt. Sv. Mikuláša a začal organizovať dobrovoľníkov pre povstalecké slovenské vojsko. To potvrdzuje verš: „A my, chlapci podtatranskí, či sedieť budeme?“ Konečne, ako by bolo možno napísať v marci r. 1848 dvojveršie: „Pohynuli naši bratia…“ atď., keď ešte vtedy slovenských obetí nebolo. A vo väzení od 30. marca do konca r. 1848 vzniknúť nemohla. Inak je ona temer presným odzrkadlením situácie slovenského národného pohybu uprostred revolúcie začiatkom roku 1849 i postojom J. K. k nemu. Text je podľa V-1.