ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Cvajfús: Odpusť mi, keď musím povedať, že tvôj političný obzor je len veľmi obmedzený. Ty vždy vychvaluješ svobodu a práva občianske, ktoré v praktičnom živote fajku dymu nestoja. Na papieri sú tie volebné paragrafy síce pozlátené, aj tá svoboda s jej právami sú tiež na papieri pekné a ligotavé, len že keď sa to s ními tak má, jako s obrázkovými katalogami a cenníkami semiačkovými, v ktorých najdeš pekne namaľované obrovské karfioly, centové hlavy kapustné, mrkvu a uharky v hrúbke ľudského stehna nakreslené, lež keď si tie semiačka kúpiš a ich zaseješ, vyjde ti z toho nejaký neforebný zelený zázrak daromnej plodiny a ty potom frfleš, sa hneváš, že to nenie také, ako v tom cenníku obrázkovom namaľované a opísané stojí.

Nuž práve to tak býva s tými volebnými právami a svobodou, ktoré sú nie vôľa národa, ale len vôľa násilného, krivonosého fasóna liberalismu, ktorými sa často kšeftuje ako s nejakou liščacou kožkou. Teda vychválená suverenita, samostatnosť národov, alebo a „nép szava Isten szava“ — hlas ľudu hlas Boží — sú len škarupiny prázdne liberálnych veľkohubých frások, ktoré len do takého krámu pasujú. Hm! ľud, ľud! On je zväčša na konštitúciu nezralý, nespoľahlivý, niekde aj neschopný; mnohý nemá pochopu o statočnosti slova, svedomia a charakteru a preto političní chytráci, šibalci, čo oči zaslepujú, držia ľud za nemotornú massu, s ktorou sa dajú političné fígle vystrájať pod zásterkou zákonitosti.

Vypisujte najpeknejšie články o svobode, o právach, vysvetľujte práva, poučujte, behajte sem-tam, len to zbadáte, že mnohí vám dezentirujú do táborov filištinských, idú ako teliatko hoc za kým za hrsťkou trávy, za bryndzou a capovým guľášom, za pálenkou, za starými virštliami, za zlatkou, za sľubami a často i za strakami, ktoré im na kôloch ukazujú.

No vieš, taký človek potom nenie političným konštitucionálnym občanom, ale mimokonštitucionálnym teliatkom, ktoré za trochu futrášom beží bez mysle. Ja som také občianskej svobody teliatka poopijané videl na varínskej voľbe, kde cibilní krivonosí husárí jedno opité stádo takých teliatok medzi sebou viedli a strážili, by im nezutekali. Bola to hanba ľudskej dôstojnosti a svobody konštitucionálnej videť také užívanie svojeho práva.

Vola aj malé dieťa prútikom zavráti, zaženie a pred sebou ženie, kde sa mu ľúbi, lebo chudák vôl nemá povedomia o svojej sile, ináč by sa veru nedal od dieťaťa prútikom naháňať; ale že konštitucionálni občani, ktorí znajú svoju silu, svoje právo, svoju svobodu zákonom ubezpečenú, dajú sa tak nadužívať od krivonosích chlapčísk, volebných aranžérov poháňať, to je smutná vec! Ak oni zbadajú fľašku, môžeš ty potom za nimi kričať, ako Dávid kričal za svojimi, keď utekali od Boha: Nolite fieri sicut equus et mulus, quibus non est intellectus! čo to znamená, to ti pán kaplán povie.

My Slováci nemáme ešte sväté Písmo slovenské a každý ho nesmúc prekladať bez dovolenia rimskej sv. stolice, preto ho ani ja nesmiem svojou aktoritou tebe na slovenský prekladať.

A biskupi slovenských veriacich o tom ani počuť nechcú, by ľud slovenský tiež mal autentične preložené sv. písmo a potvrdené svätou stolicou apoštolskou neomýlnou, že však im to nenie treba; a keď chcú, majú preklad maďarského Káldyho, alebo českú husitskú bibliu. Preto aj jeden pán biskup písal pastiersky list na farárov ľudu slovenského, by Slovákom maďarský kázali, maďarský v kostole sa modlili, maďarský katechisovali a aj maďarský spievali — pre akýsi „egyöntetüség“ tak, ako aj apoštoli galilejskou rečou kázali Arabom, Elamitom, Rimanom, tým, ktorí boli z Libie, z Kappadocie a prichodčí (zaiste Česi) a tí ich všetci rozumeli. Poneváč ale ten pán biskup nechcel garantovať, že Slováci budú rozumeť maďarskú kázeň, farári odložili lístok jeho na stranu. A aj v Ríme sa dožúvali preto a skoro vyhrešili toho biskupa, čo chcel na silu apoštolské zázračné časy uviesť.

Zaosek: Cvajfúsko, ja ťa rozumiem, viem, čo asi chceš povedať, že tá naša ľudová strana nemá bohatých cirkevných vodcov, teda že i tak mnoho nestojí! Že na našej strane sú zväčša chudobní duchovní ako vodcovia, to je vec prirodzená, lebo oni sú zväčša z ľudu, s ľudom žijú, s ľudom znášajú ťarchy, kríže, nedostatok, chudobu, zapovrhanie, posmechy. Keď ľud trpí, trpí ich duchovný tiež; keď ľud hladuje, aj on berie účasť v tom; keď ľud nemá ani on nemá. Ktože zastane ľud? Boháč nie, lež priateľ ľudu: kňaz. Spasiteľ sa vždy najviac medzi ľudom zdržoval, jeho biskupi boli z ľudu. Sv. Pavel apoštol bol kadlec na pokrovce, ako to sám hovorí — iní rybári. Veľkí páni, farizei, zákonníci, pisári s nimi nedržali, ba ich prenasledovali, ako aj včuľ. Že mnohí z duchovných s ľudom nedržia, nuž to sú lebo bohatší a bohatí len s pánmi držia; alebo, vieš, nech je medzi nami povedano, mnohí hľadajú tituly, mastné kapituľské chovánky, zlaté retiazky, prstienky a všeliaké červené šatové náradia. To je, vieš, krehkosť ľudská. A také veci sú u ľudovej chudobnej strany nie k dostaniu.

Vieš, ja nikoho nesúdim, nech každého Boh súdi; ale to ti poviem, že aj ten Iškariotský má svojich, čo sa tiež chodia opytovať: čo mi dáte, aký titul, akú čapicu, aký postriebrený kutáč do ruky, alebo aký hrnčok so smätánkou?

Takýmto ty never, to sú farizei.

Niektorí takí duchovní sa aj držia za múdrejších nad ľudových kňazov, keď sa oni môžu pritreť ku liberálcom, kde im zaiste nádej zazelenie.

Našli sa aj niektorí, čo čakali perského šacha-kráľa v Prešporku v nádeji, že dostanú rád Horúcej pece babilonskej Daniela, alebo rád Levovej jamy a titul Kchána s rádom Červenej pantofle spojený!

Cvajfús: Zaosku, no, to je už naša ľudská slabosť, sebe také veci žiadať, čo ešte iní nemajú. Za to ty tak rozhorčeno nemusíš rozprávať. Ktože sa ti včuľ už uspokojí s titúlom: gazdičko, súsedko, kmotrička, môj dobrý človek, ctihodný, nádejeplný, velebný, tekinteteš atď.? Keď dnes je už každý čert osvieteným? To je darmo, ľudí smrť až v hrob uspokojí, keď všetky šabraky na kopu pohádže.

Zaosek: Cvajfúsko, no, no, ty už páchneš tým liberalismom, už vyhováraš tie slabosti tej ľudskej márnosti, už sa mi vidí, že aj ty čakáš nejaký titul a rád zlatého pelendreku na žltej, panádelsósovej barvy stužke, čo vyznačenie felčiarske!

Cvajfús: Nuž a ty by si neprijal nejaký rád „niklovej motyky“?

Zaosek: No, ja mám s tebou političný pokoj, buď ty felčiarom, ja budem sedliakom a nechajme politiku väčším figliarom. Ja sa držím ľudovej strany.