Chvenie nad rukami

Naša plavba bola smutná ako tieň Tá bludná loď má srdce znavené Stretli sme na vlnách slávnych moreplavcov A žiadneho som neznal po mene Plávali sme dlho a strácali sme smer Až zosmutnel nám temný zrak Za hviezdnych nocí pod oblohou Znel tiahly spev čakania na zázrak Bože nech nestroskotá tento pyšný vrak Stretli sme vietor keď plachty boli prázdne A na stožiari visel čierny úsmev smrti Tak ticho prišiel Piesok bezodný Do úst sa vlieva a zradne srdce škrtí Prešli sme miesta mnohých stroskotaní O vrakoch na dne šumel vietor v diali O plavcoch dávnych čo premohli vlny V odvážnom srdci pol sveta mali A v boji poslednom búrlivom stroskotali Stretli sme vlny čo pozdrav z diaľok niesli Na penách sa lámal obraz premočený V spomienke na brehy výkrik úst sa zvíjal A v horúčke blúznil o ďalekej zemi Stretli sme vlny a hlbiny v nich spali Možno i mornári čo pod hviezdami kliali Sú v bratstve s rybami medúzy pobozkali