ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V oblohe usína umdlený vietor Za obzor padá hviezda Znavený krčím sa na brehu Polnočného Splavu Prečo som opustil stretnutie kvety a mesto snov Prečo som tulák večný Ach vzdychni srdce bez túžby a zatlač oči k spánku Je láska moja pokorná a tichá Už ma nič viacej nebolí len nostalgia ciest Spomienky vlny zaliali a šumí vôkol noc Už i ja usínam Za obzor padá hviezda * Oblaky nad hlavou Pozdravujem vás z prachu svojich ciest Z úbočia vetra a lesov zamĺklych Púť moja ďaleká zasnená nad jazerom V obzore modravé pohorie spí * Zbohom a pozdrav oddajte oblaky nebeskí vtáci Už mi deň zapadá a páli únava Ja už tu zostanem na brehoch Polnočných Vôd Zbohom a pozdrav oddajte aby nik neplakal Aby ma nečakali Pri brehoch Polnoci tajomne šumí voda Už ležím zvrátený tvár proti oblohe Prsty si zarývam do trávy do zeme Kdeže ste oblaky a prečo horí noc Ach bože nedopusť Už cesta posledná už tulák odchádza A jeho diaľky driemu Kdeže ste oblaky a prečo horí noc Ach prečo padajú hviezdy