ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Roku 1870 dňa 1. mája prišiel som do Rímu, jako som Vám to v predošlom svojom liste sdelil. Hneď po obede vykázané mi bolo miesto, kde ku svojmu povolaniu vzdelávať sa mám.

Jedon frater odprevádzal ma i súdruha môjho Heliodora do Propagandy sv. Fidela, ktorá leží medzi svetochýrnymi staviskami Colosseumom a basilikami S. Pietro in Vincoli, Di S. Maria Maggiore a Di S. Giovanni in Laterano, v ulici Via delle Sette Sale. Každá rehola má tu svoju Propagandu alebo vyššiu školu, kde pripravujú sa kňazi za missionárov, študujúc pilno bohoslovie, angličtinu a reči pohanských národov v Asii, Amerike, Afrike a Austrálii bývajúcich. V jednej takejto Propagande či Collegiume našiel som i dvoch svetských kňazov z Uhorska, ktorí ale po skúškach domov sa chystali. V našej Propagande sv. Fidela prijali nás veľmi vľúdne. Našli sme tam mnoho missionárov, najviac z Itálie a Švajcska pochádzajúcich. K obydliu dostali sme s Heliodorom bibliotheku, lebo iné izby boly obsadnuté.

Večer 1. mája osvetlená bola kupola na basilike sv. Petra na vrchu Vaticane, ktorý leží na druhej strane Tiberu. Na velkolepú túto illuminaciu díval som sa z našeho Collegiuma.

Neskôr odišli 16 missionári do Brazilie, kam jich cisár na svoje útraty povolal. V Brazilii kapucinov veľmi si ľud váži. Dostali sme pohodlnejšiu izbu a pilne sme študovať začali anglickú a indickú reč.

Bol som tu až do 25. septembra, teda skoro za 4 mesiace; i poobzeral som si dôkladne v svobodnom čase všetky pamätnosti večného mesta.

Prv lež bych sa prichytil k opisovaniu jednotlivých častí Rímu, sdelím Vám nečo z jeho dejepisu.

Hmlistá záclona šerej dávnominulosti zahaluje založenie a drievnosť klassického Rímu. V pomerne pozdejšom čase vybájilo si ústne podanie známu legendu o Romulovi a Removi i ustálilo založenie prvých základov mesta na rok 753 pred Kr. P. Pravdepodobnejšie je, že Rím v drievnejšej o mnoho dobe povstal. Na toto poukazujú nielen premnohé povesti, no i tie nálezky, ktoré v posledních rokoch v Latiume, z kameňnej pradoby pochádzajúce, vykopané boly. Za jadro celého Rímu, ku ktorému sa behom storočí nové časte mesta pristavovaly, považovali starí Rimania kopec Palatin. Na kopci tomto založil vraj Romulus štvorhranné mesto svoje, ktoré sa menovalo i preto „Roma quadrata“. Na neďalekom kopci, Quirinal menovanom, usadili sa Sabinania.

Servius Tulius kráľ rozšíril mesto tak, že sa rozkladať začalo i po kopcoch, Esquilin a Caelius menovaných, v údoliach medzi tymito kopcami až po samú rieku Tiber. Pod kráľami zrástlo mesto tak, že opevnené hradby objímaly vŕšky Aventin, Caelius, Esquilin, Viminal, Quirinal, Capitol a Palatin. Do tohto času padá založenie Cirkusu v údolí medzi Palatinom a Aventinom. Keď r. 509 pred Kr. poslední kráľ Tarquinius Superbus do vyhnanstva išiel, zápasila mladá republika s nepriateľmi, kým nezklesla moc Etruskov a sokyňa jej Veji (r. 396 pred Kr.) nebola zaujatá a zničená. R. 390 vrhli sa Galli na Rím i zaujali a zničili ho skoro celý, len Capitol bol zachránený. Roku 312 zaviedol Appius Claudius v Ríme prvý vodovod „Aqua“ a „Via Appia“ menovaný. Po zničení Karthaga začalo sa mesto veľmi rozširovať.

V I. storočí pred Kr. prikročeno bolo k okrašľovaniu mesta; toho času dláždené boly ulice massivnou lávovou dlažbou, ktorú ešte dnes v ulici Via Appia obdivovať možno. Mnohé veľkolepé budovy povstaly v tomto čase, jako Basilica Porcia na Forume a iné.

Pod Caesarmi staväly sa ešte veľkolepejšie paláce. Za Augusta, ktorý panoval za času narodenia Krista Pána, vystavily sa Pantheon na Mar’sovom poli, kúpele Agrippove, divadlo Marcellovo, Mausoleum, Basilica Julia, Forum Augustinum s chrámom Marsovým; — ano za panovania tohto cisára vystaveno bolo 82 veľkolepých chrámov a to všetko z Carrarského mramoru. R. 64 po Kr. P. dal ukrutník Nero mesto na všetkých stranách zapáliť; po tejto hroznej katastrofe prestavoval sa Rím vo vkusnejšom modernejšom slohu. Za panovania flavovskej dynastie povstalo Colosseum, tento symbol moci a velikosti Rímu, ktorá za času cisára Trajana (r. 98 — 117) najvyššieho stupňa dosiahla. Na začiatku II. storočia čítal Rím 1 1/2 milliona obyvateľov.

Keď Constantin r. 330 sídlo svoje do Byzancu preložil, začal Rím veľmi klesať. Toho času mal Rím 37 brán, 28 hradských ciest, ktoré z tých brán na všetky strany vybiehaly; 19 vodovodov, obe časte mesta na brehoch Tiberu spojené boly 8 mostami; počet ulíc vystúpil na 423; veľkolepých palácov mal 1790 a 46.608 domov, 423 kostolov, 36 triumfalných brán, 11 kúpeľov a 1352 verejných studien. Gothi a Vandali, Italiu plienivší, narušili veľmi dobrobyt mesta. Keď sa kresťanstvo v Ríme upevnilo, rúcaly sa pohanské chrámy a na jich miestach povstaly z jich zrúcanín nové veľkolepé kresťanské basiliky a chrámy; tak basilika Vatikánska a Lateránska atď. Za panovania pápeža Leva IV. opevnené bolo mesto a zachránené pred častými vpádami Gothov, Saracenov a iných divokých národov, ktoré za dlhé časy mesto toto napádaly a v rumy obracaly. Keď v XIII. storočí ustavičné vojny Rím znepokojovaly, preložil pápež Clemens V. (r. 1309) svoje sídlo do Avignonu vo Francúzsku. Medzitým trvaly ďalej kruté občianske vojny a Rím vždy viac a viac upadal tak, že roku 1447 už len 20.000 obyvateľov počitoval. Pápež Gregor IX. roku 1377 preložil opäť do Rímu sídlo svoje, i začalo mesto znovu prekvitať; za panovania veľkých pápežov, jako Mikuláš V., Julius II., Lev X., prichádzalo mesto veľmi k sebe, obyvateľstvo sa množilo, nové veľkolepé paláce sa staväly, drievnejší dobrobyt rástol. R. 1798 stal sa Rím na krátky čas republikou, od r. 1809 — 1814 pripojil ho Napoleon I. ku Francúzsku; i revolučné pohyby r. 1848 utvorily tu na krátky čas republiku, kým r. 1850 dňa 12. apríla francúzske pluky Pia IX. na trón neposadily. Od toho času strážila trôn pápežský 15.000 mužov počitujúca francúzska posádka, ktorá sa tam do francúzsko-pruskej vojny (1870) zdržovala. Dňa 20. sept. r. 1870 vtrhly italské voje po päť hodín trvavšom bombardovaní do mesta, ktoré sa stalo sídlom a sredom spojenej Itálie.

Toľko chcel som povedať o drievnosti Rímu. Teraz už prikročím k opisovaniu jednotlivých pamätností moderného večného mesta.

Rím rozkladá sa na oboch brehoch rieky Tiberu vo veľmi utešenej krajinke. Mesto ohradzujú bašty, asi 2 1/2 míle dlhé, ktoré sú z vonku skoro 50’ vysoké. Pochádzajú z r. 271 — 274 po Kr. P. Staväť jich začal cisár Aurelian, dohotovili a opravili jich pápeži. Premávku usnadňuje 12 brán, z ktorých najhlavnejšia je Porta del Popolo. Na pravom brehu Tiberu rozkladá sa menšia a najnovšia časť mesta so svetochýrnym Vatikánom; staršia ale aj rozsiahlejšia časť leží na ľavom brehu. Moderný Rím rozprestiera sa najviac na rovine, kdežto vršky, ktoré starobylý Rím nekdy v sláve svojej predstavovaly, teraz skoro neobydlené sú; ani baštami ohradená vätšia časť Arealu, ktorá v dobe caesarismu do 2,000.000 obyvateľov počitovala, nenie obydlená. Na Palatíne, Avenine, Caeliu, Esquilinu rozkladajú sa miesto drievnejších husto obydlených ulíc zahrady a clivé rumy vignien. Rím počituje za naších časov dľa kalendára Anuario pontificio (z r. 1867) asi 215.570 duší.

Od severu, neďaleko Tibera, na jeho ľavom brehu, vedie cesta bránou Porta del Popolo (r. 1561 vystavenou) do mesta. Pri samej bráne nachádza sa utešené námestie Piazza del Popolo, na prosred neho strmí medzi 4 vodu z pažerákov vymetujúcimi levami prastarý obelisk, ktorý Augustus po premožení Antonia z Heliopolu doviesť dal a na námestí, Cirkus maximus zvanom, slnku čo bohovi zasvätil; pápež Sixtus V. dal ho tu postaviť. Na pravej strane brány nachádza sa kostôl S. Maria del Popolo, ktorý r. 1099 Paschalis II. na hroboch Domiciovských vystaviť dal. Kostôl tento má ôsmihrannú kupolu a ozdobený je krásnymi náhrobnými pomníkami z XV. storočia, jako i obrazmi od Rafaela, Lorenzetta, Sansovino a iných slávnych maliarov. V augustinskom kláštore, ktorý je s týmto utešeným kostolom spojený, býval Luther, keď sa v Ríme bavil. Na západ uzaviera námestie ovalný múr, okrášlený sochami Neptuna a Tritonov, oproti tomuto je zase ovalný múr okrášlený sochami Atheny a bohami riek a tak má námestie Piazza del Popolo podobu amfiteatrálnu. Nad námestím k východu vypína sa vršok Pincio. K juhu bežia z námestia tri cesty: na pravo Via di Ripetta rovnobežne s ľavým brehom Tiberu; v prosriedku Corso; tretia cesta, v ľavo od Corsa, Via del Babuino vedie na námestie Piazza di Spagna. Medzi touto cestou a Corsom nachádza sa chrám S. Maria in Monte Santo, medzi Corsom a Via Ripetta leží chrám S. Maria de Miracoli. Pred bránou Porta del Popolo na pravo leží veľkolepá Villa Borghese.

Vystúpil som popri bráne del Popolo na vršok Pincio. I objavila sa mi rotunda, na ktorej nachádzajú sa dva slúpy (columnae rostratae) okrášlené loďními zobákmi, pochádzajúce z nekdajšieho chrámu Venuše a Romy; v priehlbinách sú mramorové sochy, na vrchu rotundy zajatí Dáci a za týmito veľký relif. Utešený je pohľad z terrassy na moderný Rím. Ponad námestím Piazza del Popollo vypína sa v šerej dialke na druhej strane Tibera obrovská, na svete najvätšia basilika sv. Petra na obvyšnom vrchu Vatikanu. Na ľavo od sv. Petra pri samom Tibere leží okrúhly Anjelský hrad, tak nazvaný od kovových anjelov, ktorí na kupole do neba sa vypínajú. Na tejto strane Tibera rozkladá sa pestré množstvo stavísk a chrámov. Vršok Pincio, od starých „collis hortorum“ zvaný, dostal meno svoje v dobe cisárov, v ktorej Pincii tu svoje majetky a zahrady mali. Tu nachádzaly sa nekdy svetochýrne zahrady Lucullove, neskôr slavievala Messalina, žena Claudiova, tu svoje orgie. Teraz rozvetvujú sa tu pekné prechádzky, pod večer v nedeľu a vo štvrtok hráva vojanská hudba a vtedy celé zástupy ľudu prechádzavajú sa týmito utešenými sadami. Na hradskej ceste stojí obelisk, ktorý Hadrian v Egypte na pamiatku Antinou-a vystavil; r. 1822 bol do Rímu donesený a sem postavený. Hneď pri týchto prechádzkach leží Villa Medici, teraz sídlo „Akadémie française“, ktorá bola r. 1540 pre kardinála Ricci da Montepulciano vystavená, neskôr dostala sa do rúk kardinála Alessandra de Medici, konečne r. 1801 preložili sem Francúzi svoju maliarsku akademiu, ktorú Ludvik XIV. založil. Z terrassy je utešený výhľad na okolie. Idem dolu stromoradím, i zastavil som sa na námestí Piazza Trinita; v ľavo stojí kostôl SS. Trinita de Monti. Z dialky už objavuje sa pred chrámom postavený obelisk, ktorý dľa toho na námestí del Popolo shotovený je a nekdy v zahradách Salustových sa nachádzal. Chrám tento vystavil r. 1495 francúzsky kráľ Karol VIII., v ňom možno videť veľmi pekné sádrové sochy, obrazy, fresky od nalepších majstrov. Otvorený býva v nedeľu ráno a popoludní, v ten čas mníšky pri organe veľmi krásne spievajú; Mendelssohn složil jim viacej kusov k tomu cieľu. Mníšky vychovávajú dievčence.

Z námestia vedie dolu široká ulica, Via Sistina alebo Via delle quattro Fontane zvaná, na námestie Barberini, kde sa náš kláštor nachádza, ďalej prez vršok Quirinal a Viminal ku veľkolepej basilike S. Maria Maggiore, ktorá leží na vršku Esquiline a neskôr ju opíšem. Od chrámu S. Trinita zchádzam po 125 zchodoch na utešené námestie Piazza di Spagna. Námestie toto má najelegantnejšie hôtely, paláce a sklepy; ona je srdcom štvrte tej, ktorú obyčajne cudzinci obývajú. Na prosriedku stojí vodomet, la Barcaccia zvaný; v ľavo pomník, ktorý Pápež Pius IX. na pamiatku r. 1854 vyhláseného dogmata o nepoškvrnenom počatí Pani Marie vystaviť dal. Na vrchu slúpu je bronzová socha P. Marie, dolu stoja do okola sochy Mojžiša, Davida, Jesaiaša a Ezechiela.

Za touto sochou nachádza sa ústav Collegio di Propaganda Fide, ktoré kollegium Gregor XV. r. 1622 založil, aby tu mladí kňazi z celého kresťanského sveta za missionárov vychovávaní boli. Tu som bol i ja zkúšaný. Tlačiareň obstaráva spisy vo všetkých možných rečiach. Po novom roku odbýva sa tu zvláštna slavnosť, pri ktorej príležitosti chovanci vo všetkých svetových jazykoch prednášky držia.

Zo španielskeho námestia vedie k severu ulica Via del Babuino, a síce na námestie Piazza del Popolo; oproti tejto na juh tiahne sa ulica Via de’ due Macelli, ktorá vedie ku chrámu S. Andrea delle Fratte. Chrám tento vystavil Lev X., má krásnu kupolu, väžu a façadu; malba vniutorná pochádza zo XVII. storočia. Na konci tejto ulice vedie v ľavo úzka ulička Via di Nazareno; tu vystavil kardinal Fonti r. 1622 ústav k výchove chudobných chlapcov, Collegio di Nazareno; v ľavo vedie ulička Via dell Angello Custode, pri ktorej stojí v pravo kostolík SS. Angeli Custodi, rovno na námestie Barberini. Od ústavu Collegio di Nazareno vedie dolu pod vršok Quirinal na pravo ulica Via della Stamperia ku vodometu, Fontana di Trevi menovanému, ktorý je popri Acqua Paola najveľkolepejší v Ríme. Drievny vodovod Aqua virgo, teraz Acqua Vergine vteká do tejto fontane; M. Agrippa z r. 27 pred Kr. P. založil vodovod, aby nim z neďalekej (14 miglie vzdialenej Campagne do svojich kúpeľov, ktoré pri Pantheone ležaly) vodu narážať mohol. Fontana Trevi opiera sa o palác Poli. V prosrednej vypukline stojí Neptun, ktorého Pietro Bracci vyhotovil, na pravej jeho strane socha bohyne úrody, na ľavej bohyne zdravia, pred týmito veľký kameňný bassin. Ulica Via di S. Vincenzio spojuje sa s Via della Dattaria, ktorá hore na vršok Quirinal vedie, kde driev pápeži vo veľkolepom paláci svojom, Palazzo Apostolico al Quirinale, v lete bývali; no od r. 1870 20. sept. králi italskí residujú. V tomto paláci vydržiavané boly poslednie kardinálske porady v tak zvanom Conclave, a novo vyvolený pápež z balkona na façade oproti Monte Cavallo oznamovaný. R. 1823 zomrel tu Pius VII. Veľkolepý tento palác založený bol r. 1574; v jeho izbách a chodbách nachádzajú sa tie najkrajšie obrazy z XV., XVI. a XVII. storočia od najvýtečnejších majstrov pochádzajúce. Z utešenej zahrady je veľkolepý pohľad na okolité ulice a Corso.

Budúcne viac. S Bohom!