Dielo digitalizoval(i) Mária Hulvejová, Andrea Jánošíková, Martin Hlinka. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 76 | čitateľov |
Zapadne do tmy. A predsa prekľajú tú dobu prekliatu, keď na glóbe sa podobal zvieraťu človek. Prekľajú storočie, prekľajú tento čas, kedy si zo zhnilých mŕtvych ľudských más z priehrštia chlípali krv s hnisom zmiešanú ľudia. Zapadne do tmy a možno ktosi napíše rozprávku o tom, ako si žrali za ostnatým drôtom vojaci vlastné vši. A možno v rozprávke ožijú zákopy, ožije ich rev, v ktorých si omotky robili z ľudských čriev a rehlili sa na úlomkoch lebiek. Zapadne do tmy. Zabudnú ho všetci. Povedia niekoľko plačlivých, smutných rečí, ba na pomníku padlých snáď bude i jeho meno stáť: Mareček Milo. A potom po rokoch čas zmyje litery, nikto si nevšimne, že na našom cmiteri tu z menovaných nikto nespočíva, že z ich kostí, útrob šelma divá hostinu mala s havranmi.