Pochodom stonov život náš sa plazí, čardáše hudie na biedy holom stole. Almužna mozoľov nezahojí rany, almužna mozoľov nezahojí bôle. Oceľové bozky šedivé tiahnu dni, v nich seba strácame a hľadáme seba. Zrieknuc sa slnka, tiahneme okovy pre kúsok tvrdého, čierneho chleba. Tak ťažko nám sa žije, však ťažšie umiera. Robota ruky derie, tubera pľúca zožiera.
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
