Odplávať z tohoto prístavu, ktorý má meno Noc, dať zbohom posledné voskovým figúrkam, nechať čln unášať piesňami vetrov túlavých a krute vysmiať sa nezmyselným búrkam. K oblakom pripäť svoje sny a túžby, za lúčom veslovať bielych dní cez polia mínové, čo cestu zahatali k perlám, doraziť ku brehom slnka hoc posledný — len dôjsť, dôjsť a uzrieť jeden raz, čo v tmách sme stratili, čo nevideli krás a biedu svoju úžasnú!