A svetlá bez tieňov zrak bičom blesku šľahli. Horizont rozlial sa až za stojaté vody. Mestá sme zabudli, čo popolom ľahli, a na rtoch krvavých sa nová pieseň rodí. Za žiaru krásy vďačíme hymnami. Za žiaru poznania údivom nemým. A všetci pútnici, čo pôjdu za nami so srdcom ako my otvoreným, oslavné básne na radosť písať začnú a žalmy bôľu zostanú mĺkve spodné prúdy. Pochodeň lásky v temnotách zažnú. Zabudnú ničotu ľudí.
Galéria obrázkov
Obrázok
1 / 1
2x
reklama
