Vytriezvejú naši vrahovia, — Vytriezvejú — veď sú ľudia! Skôr, neskôr i v jejich sa duši City ľudskosti zobudia: Nahliadnu — jak hroznými — sami Krivdami, ách, stíhali nás — Láskavejšie naložia s nami, Navrátia, čo nám vzali, zas. Vytriezvejú naši vrahovia? O, marná nádej, marný hlas! Dokiaľ len jich sily postačia — Moriť a dusiť budú nás. Niet v jich duši milosti hnutie, Jich vztek už nič nepristaví, — Smrť našu, naše zahynutie Píšu na svoje zástavy! Vytriezvejú naši vrahovia! Verte prijde tá hodina: Ale strašné bude volanie K pokániu od Hospodina! Shrnú sa na nich žravé vatry Jejich hriechov a jejich vín, — A tu, čo oko jejich spatrí, To bude — hrob a smrti stín!