Piesne

Komentár a vysvetlivky

Texty prepisujeme podľa dnešnej pravopisnej normy, pričom rešpektujeme ich lexikálne a syntaktické zvláštnosti. Rešpektujeme tvary dôležité z hľadiska rytmického a rýmového.

Uplatňujeme dnešnú interpunkčnú normu, berieme však do úvahy aj pôvodnú interpunkciu rukopisov.

Podľa dnešnej pravopisnej normy píšeme i — y, predpony a predložky s, z, so, zo.

Súčasnú pravopisnú normu uplatňujeme pri písaní slov osobitne a dovedna.

Odstraňujeme označovanie mäkčenia spoluhlások d, t, n, l pred e, i.

Podľa súčasnej normy prepisujeme aj zápisy dj, tj, nj, lj.

Dvojhlásky zapisujeme podľa súčasnej pravopisnej normy.

Kvantitu samohlások upravujeme podľa súčasnej normy.

Odstraňujeme písanie veľkých písmen na začiatku veršov a v zámenách ty, tvoj.

Genitív maskulín na -ou upravujeme na -ov (duchou — duchov).

Tvary neutier v nom. sg. zakončené na -ja upravujeme na -ie (povetrja — povetrie), -uo na -é (večnuo — večné).

Genitív a datív adjektív na -jeho, -jemu upravujeme na -ého, -ému (šumnjeho — šumného, širokjemu — širokému).

Pri slovesách nahrádzame koncovku 3. os. perfekta -u, -v koncovkou -l (nastau — nastal), koncovku 3. os. prézenta -e koncovkou -ie (hyňe — hynie).

Pri zámenách a časticiach odstraňujeme pozostatky z češtiny (kdo — kto, jích — ich, jaký — aký, jako — ako).

Samohlásku ú na konci slova po slabikotvornom r nahrádzame spoluhláskou v (prú — prv).

V poznámkach uvádzame autorove texty v presnom grafickom prepise.

Modráni nebol v uplatňovaní gramatických a pravopisných pravidiel vždy úplne systematický.

Piesne

Básne publikované v tejto časti sú zapísané vo viazanej rukopisnej knihe Pesňe od K. A. M. V Braťislave 1848. (Ďalej len Pesňe.) Kniha 8° má 195 nečíslovaných listov, uložená je v SNK — ALU pod signatúrou MJ 374. Ide o čistopis. Za titulným listom nasleduje list s venovaním: „L. D. K rozpomjenke na blahje hoďini, posvecuje a obetuje K. A. Modrányi.“ Na zadnej predsádke je tabuľka s veľkými písanými písmenami v deviatich poliach, označená ako kľúč. V obsahu autor uvádza tieto časti: 1. Váh. Báseň., 2. Kozák. Povesť., 3. Milenci. Dráma., 4. Náboženstvo. Báseň., 5. Piesne., 6. Mária. Novela., 7. Ona. Novela., 8. Košík. Novela. Kniha začína lyrickou skladbou Váh, žánrovo označenou ako báseň a kompozične rozdelenou do dvoch spevov, pričom druhý spev nenasleduje bezprostredne za prvým, ale až po Náboženstve. V našom vydaní uvádzame oba spevy za sebou. Druhou časťou knihy je veršovaná povesť Kozák, tretiu časť tvoria Milenci, hoci je tento text autorom označený ako dráma, za skutočnú drámu ho nemožno považovať. Ide o dramatizovanú prozaickú idylu neveľkého rozsahu, kde absentuje konflikt a takmer aj dej. O idylickosti svedčí už úvodná „režijná“ poznámka: „Dolina amfiteatralická, vrchami, ktorje sa stupňuju, obtočená. Cez dolinu bystroprúdy potok teče, na ktorom je brvno položenô. Z jednej strany potoka je vybielený domec medzi rolami, lúkami a zahradami.“ Text je postavený na sentimentálnych výlevoch Miliny a Milka, vyjadrujúcich ľúbostný cit a pochybnosti o láske toho druhého, keďže sa minuli pri dohodnutom stretnutí: „Teraz neprišla, aždaj má robotu? Môžbyť, že kŕmi holuby a husi, môžbyť cupkajú na jej slovo kurky…“ Ďalším „konfliktom“ je obava Miliny pred reakciou otca, ktorá sa ukáže ako zbytočná, navyše otec spoznáva v Milkovi syna svojho priateľa. Po Milencoch nasleduje Náboženstvo, označené v obsahu ako báseň, v texte sa však s týmto nestretneme, tam je táto časť uvedená stranou, na ktorej je nakreslený kríž a nad ním skratka I.N.R.I., potom nasledujú básne Vstup a Cesta diablova. Piata časť nesie názov Piesne a obsahuje pôvodné lyrické básne, povesťami inšpirovanú veršovanú epiku a štyri preklady, ktoré v tomto vydaní zaraďujeme na koniec. Na záver rukopisu sú zaradené tri novely: Mária, Ona a Košík. Z rukopisného zborníka uverejňujeme len poéziu.