ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Úvod

V staršej slovenskej historiografii zohráva významnú úlohu skupina historikov, ktorí sa svojím dielom zapájajú do národnobuditeľského procesu v druhej polovici 19. storočia. Význam týchto priekopníkov nie je dosiaľ v plnej miere docenený. A predsa i súčasní historici neraz siahajú po prácach napísaných v desaťročiach najsilnejšieho národnostného i sociálneho útlaku autormi, ktorých hlavným cieľom bolo dokázať, že i Slováci majú svoju bohatú minulosť a že sa slovenský ľud môže hrdo odvolávať na svojich predkov.

Oceniť skutočný prínos týchto pracovníkov bude možné len vtedy, keď sa našej verejnosti sprístupnia ich diela, dnes roztrúsené po časopisoch neraz ťažko prístupných, alebo zachované len v rukopisoch.

Dosiaľ je napr. len v malej miere zhodnotená nepatrná časť ináč bohatej činnosti Franka Víťazoslava Sasinka, a to jeho edičná činnosť. Bolo by však potrebné hlbšie osvetliť aj ďalšie stránky jeho činnosti, odhaliť, kde sa dopúšťa chýb tento historik-romantik, ale aj poukázať, v čom znamená jeho dielo prínos.

Literárna veda už dávno ocenila a znovu vysoko kladne hodnotí literárne dielo Jonáša Záborského. Málokomu sú však známe jeho historické články písané so značnou erudíciou a kritičnosťou. Práve osvetlenie tejto činnosti pomohlo by nám priblížiť Záborského ako dobrého znalca nielen slovenských, ale aj slovanských dejín, osvetlilo by zložitý profil literáta a historika, ktorý sleduje nielen domácu historickú produkciu, ale pozná aj Karamzina, ruskú tvorbu a pramene a oboznamuje s nimi slovenskú verejnosť. Takto v dobe, keď Slováci potrebujú pomoc a povzbudenie vo svojom životnom zápase, poukazuje Záborský konkrétne na slovanskú vzájomnosť a jej hlavného predstaviteľa, Rusko. Neukazuje však len Rusko šľachty a cárov, ale približuje Slovákom i boj ruského ľudu.

Medzi početnými ďalšími pracovníkmi (Štefan Hyroš, Ján Kerekeš, Peter Kellner-Hostinský, A. Lombardini, Fr. Šupaľa a i.), ktorých články sa objavujú v časopisoch (najmä v Letopise Matice slovenskej, Slovenskom letopise, Slovenských pohľadoch a Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti) vyniká Július Botto. Všeobecne sa vysoko hodnotí jeho dielo Slováci, Vývin ich národného povedomia (I. vyd. 1906, 1910). V tomto diele Botto načiera priamo do súčasnosti a otvorene kritizuje postup maďarizátorov. Ostatné Bottove práce sú však málo známe.

Slovenskú historiografiu druhej polovice 19. storočia početnými dielami obohatil kremnický archivár Pavel Križko. Križko (spolu so Sasinkom) aktívne podporuje úsilie Matice slovenskej o organizovanie slovenskej vedy a hojne prispieva do súčasných slovenských časopisov. V 90. rokoch podobne horlivo podporuje Andreja Kmeťa pri zakladaní Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Nadväzuje a pestuje rozsiahle priateľské i vedecké styky s českými buditeľmi. Vo svojich štúdiách a článkoch čerpá z bohatých archívnych prameňov. Svojím dielom stáva sa Križko historikom banských miest a kritikom feudálnej spoločnosti. Hoci jeho dielo opierajúce sa prevažne o písomné pramene je objektivistické, predsa z neho vyznieva príchylnosť autora k ľudu, a to tak k poddaným, ako aj k jadru obyvateľstva banských miest, k baníkom. Križko už pozná a vo svojich článkoch pranieruje rozpory v rámci feudálnej spoločnosti. Zvýšenú pozornosť venuje protihabsburským feudálnym povstaniam. Slovami prameňov líči nádeje, ktoré vkladali obyvatelia do týchto povstaní, ale nezatajuje ani hrozné útrapy, ktoré doľahli najmä vtedy, keď sa vojenské šťastie povstalcov klátilo a zachádzalo. Poukazuje na ťažké postavenie miest a na ešte horšiu situáciu vidieckeho poddaného obyvateľstva.

Vďaka Križkovým prácam sú v staršej slovenskej historiografii stredoslovenské banské mestá pomerne najlepšie zastúpené. Kým niektorí Križkovi súčasníci vychádzajú z rozboru starých kroník a len publikovaných prameňov, kým iní hľadajú širšiu, slovanskú koncepciu, zatiaľ má Križkovo dielo svoje hlboké korene v banských mestách a dôkladne sleduje ich dejiny ako súčasť slovenských dejín.

Križko ako historik svojej doby stojí na pozíciách rodiacej sa slovenskej maloburžoázie, jeho dielo má v značnej miere objektivistický charakter (s výnimkou apologetických prác). No i pritom znamená veľký prínos pre slovenskú historiografiu jednak z materiálového hľadiska, kde jeho dielo predstavuje bohatý komplex prác o vývine banských miest a všetkých vrstiev ich obyvateľstva (počítajúc sem i obyvateľov poddanských obcí mesta Kremnice), jednak pre ostrú kritiku feudalizmu a konečne pre úprimnú snahu posilniť národné sebavedomie slovenského ľudu, dvíhať jeho vzdelanosť, predstaviť mu mnohé dovtedy neznáme obrazy zo slovenských dejín a vyvrátiť staršie tvrdenia o čisto nemeckom osídlení miest a o nehistoričnosti slovenského národa.

Historický ústav Slovenskej akadémie vied v snahe priblížiť súčasníkom to najcennejšie z odkazu predkov a oboznámiť verejnosť s výsledkami staršej slovenskej historiografie rozhodol sa vydať najhodnotnejšie Križkove štúdie. Najobsažnejšia z nich, Dejiny banských miest v čase povstania Františka Rákóczyho II., dosiaľ nebola vydaná tlačou. Dostáva sa v preklade z nemeckého rukopisu do rúk slovenského čitateľa po prvý raz. Z ostatných príspevkov, rozptýlených po starších ročníkoch časopisov, ktoré sú dnes zväčša ťažko prístupné, vybrali sme najvýraznejšie štúdie. Je to predovšetkým významná a cenná základná práca pre poznanie pôsobnosti a vývinu kremnickej banskej komory (Kremnická komora a jej grófi). Kritiku stredovekého a vôbec feudálneho súdnictva predstavuje ďalší príspevok o Martinovi Derrovi. Posledné z vybratých príspevkov hovoria o vzdelanom slovenskom poddanom, ktorý vďaka svojmu jasnému rozumu a rozhľadu dosiahol uznanie a rešpekt u nadriadených kremnických mešťanov (Matej Holeš), a o smelom schopnom obchodníkovi Stanislavovi Vilhelmovičovi, ktorý hoci Slovák, prenikol medzi nemeckých mešťanov a dlhý čas odolával ich úsiliu vyhnať ho z mesta.

Pripojený prehľad Križkovho diela a najmä zoznam jeho prác podáva podrobné informácie o bohatej činnosti tohto kremnického archivára a jedného z popredných predstaviteľov staršej slovenskej historiografie.

Pri príprave Križkových štúdií pre tlač bolo potrebné urobiť niektoré zásahy. Predovšetkým boli skrátené niektoré poznámky v štúdii o kremnickej komore a v štúdii o povstaní Františka Rákóczyho, v ktorých Križko citoval celé listiny, teda aj partie nie potrebné pre pochopenie textu. Z úvodných statí boli vypustené niektoré odseky, do najmenších podrobností rozvádzajúce menej závažné otázky. Vypustenie uvedených odsekov a skrátenie poznámok nijako neruší súvislý text ani zmysel štúdie.

Historický ústav SAV, Bratislava 1962