ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Opisuje Pavel Socháň.

Keď mládenec s dievkou chce sa spoznať, kúpi jej na jarmarok srdce (za 50 kr.), alebo šatku (za 1 zl.), alebo záušnice (za 50 kr.), keď ona nemá vôľu, vráti mu to, ale ak áno, prijme to a dá mu zelenú mašľu so špendlíkom na čiapku (za 10 kr.).

Dievča dá mládencovi, ktorého rada má, keď príde k nej v sobotu večer na zálety, pierko: rozmarín, klinček a fialku. Mládenec, ktorý nemá frajerky, sám si vstrčí za klobúk pero.

Keď šuhaj chce sa ženiť, pošle v sobotu večer ženy na prepačky, nahovárať. Ženy na prepačky idú v obrúsku. Keď mládenec čuje, že môže prísť, vyberie sa potom s niektorým chlapom zo svojej rodiny „na prepačky“. Títo vezmú si výhovorku, po čo prišli, na to sa „nadhadzuje“, až prídu na ženenie a dievča pýtajú. Keď mu ju sľúbia, dohovoria sa o výplatok, koľko s ňou dostane, a v nedeľu idú písať ohlášky; keď mu odpoveďä (aj dajú lopár), nechá ženenie tak a čaká ďalej; ale keď „mu je náhlo“ (so ženením), ide ďalej nahovárať.

Potom sa už pripravuje ku svadbe. Mladucha si najde oddavača, starejšiu zo svojej rodiny, a družice; mladý zať starejšieho (pytača) zo svojej rodiny, družbov a zváčä.

V nedeľu ráno pri prvej ohláške mladucha donesie mladému zaťovi do jeho domu pero: 3 byľky rozmarínu so šnúrkou, špendlíkom a s perlami (kúpi v sklepe za 50 kr.). A to mu donesie každú nedeľu iné pero s inakšou stužkou. Na sobáš musí byť stužka zelená. Mladý zať chodí v nedeľu do kostola vše so starejším. Mladucha nechodí na ohlášky, lebo sa hanbí.

Na svadbu zvú po prvej ohláške vo štvrtok a volajú len rodinu.

Hneď od prvej ohlášky pripravuje sa mladucha s rúchom, aby mala do svadby všetko hotové:

Košiel 12 — 15; sukieň bielych spodných 5; na vrch súkenných od Turčana 20; štófky (červené, belasé, na kvietky) 4; bielu na kvietočky na vrch 1; k sobášu belavú polhodvabnú 1; spolu 31 sukieň po cene 3 — 5 zl. Pri sobáši má 6 sukieň na sebe. Šät (šiat) 5 — 6 po 3 zl. 50 kr.; farba ich je čierna. Kabátov, veľký súkenný za 14 zl., listerové 3. Brusleky (pod kabátom) 5 kusov (listerový, hodvabný, čierny zamatový, čierny na kvietočky) po 2 — 3 zl. Zásterky 2 po 30 kr. Čepcov 7 (so zúbkami i bez zúbkov) po 50 — 60 kr. Stužky 3 — 4 po 20 kr. až 3 zl. Šatky na hlavu so 30 kusov po 1 zl., hodvabná 2 zl. 20 kr. Oplecká 7 z mušlínu po 1 zl. Čižmy 2 kordovánové po 4 zl. Krpce 1 s remencami, mestské za 3 zl. 40 kr. Pančuchy z domášneho súkna 2 páry po 1 zl. 20 kr. Nohavice z barchanu 1 za 1 zl. Periny, 1 vrchnú za 6 zl. 50 kr., 1 spodnú, 5 vankúšov za 12 — 14 zl. Funt pieraťa stojí 70 kr. Oblečenie z domášneho plátna (farbené „na mäteňä“, „na ugorky“, „na bamburky“, „na viličky“, „na nožničky“, „na pavúky“, „na šľahaňä“, „na mesiačiky“, „na ploštičky“, „na klieštiky“, „na stoličky“, „na ovsík“). Plachty 5 po 1 zl. Obrusy posteľné 2, do kostola 1 z domášneho plátna. Zrkadlo 1 za 1 zl. Taniere 3. Hrnčeky na kávu 3. Lyžku 1. Truhly 2 po 5 zl. Do jednej nasypú 2 miery jačmeňa a po vrchu dajú háby, aby bola truhla plná a ťažká. Motyku, kúdeľ, hrable, trepačku, kiahnicu.

Rúcho hotoviť chodia pomáhať dievčence, peria párať a šiť, a mládenci protiveň robiť. V dome traktujú rodičia pálenkou, mäsom a chlebom. Mladý zať chodí každý večer a zostane tam spať.

Po prvej ohláške v tú nedeľu večer je oddávaňä. Mladý zať zájme si (zavolá) dvoch starejších a s tými ide do domu mladuchy pýtať od rodičov a oddavača, ktorý tam už čaká. Pritom vinšuje starejší, potom oddavač:

„Mnohovážni páni prätelé! Prosíme, aby nám pocestným z ďalekej krajiny prišlým lidem vaší lásky k malému pobaveniu, odpočinku a hospody popriať ráčili a naše reči, ktoré by boli Pánu Bohu milé a príjemné, nám ale užitočné, slobodne mluviť dopustili, — od vás si prosíme a žádáme. Nám velice milí prätelé! Cit prätelského navštívení tohoto predsevzetí našeho za to máme, že vám jest dačo i povedomo, protož prvé nežli by mnohými rozprávkami a historiami vám snáď obtížni mohli byť, když krom toho ani času natoľko nám nezbýva, umínil jsem na krátce reči tuto predniesť. Hospodin pri stvorení prvního človeka Adama to povedeti ráčil, že není dobre býti človeku samotnému a že potrebuje pomoc, která by pri nem byla, že by zde Pán Buh svú múdrosť a lásku k lidem zjevil, to z každodenného zkúšení dostatečne poznávame, samotný zaiste stav človeka jest stav smutný a nešikuje sa k jeho prirození, nebo se n??? vnítrního v nás nachází, ?? nás k společnosti s jinými lidmi ponúká a táhne, to jest všickni žádáme v tovarišstvu jiných lidí, zvlášte nám dobre prejúcích práteluv živi býti. I tento náš poctivý mládenec (N. N.), posaváď v samotnosti zustávaje, nynejšího času umínil sobe k boku svému vernú a statočnú tovarišku pripojiti, aby on své štestí na tomto svete vo svazku manželském a v spoločnosti hledati mohl. Meziiným ??k zvolil sobe zde v tomto dome zustávající šlechetnú pannu (N. N.), kterážto, aby se jemu pri prítomnosti naši za budúci manželku slíbila a s ním dnes v oddavky vstúpila, srdečne prosíme a žádame.“

Na to odpovie oddavač:

„Mnohovážni páni prätelé! Z vážnych rečí vašich vyrozumel pan hospodár i my, na ten čas jeho shromaždení prátelé, kterak o stavu manželském pobožnú reč ste vedli, že tento stav manželský sám Hospodin ustanoviti ráčil, po druhé k čemu by tento stav smeroval, totižto aby Buh veliký počet služebníkuv nasbíral, ktorí by meno jeho oslavovali naveky. A tak, když i pán hospodár a rodičové s céru túto, kterú vašemu pánu principálovi za manželku žádate, vidúce, že vúle Boží v tom jest, nechtejí ani oni od porädku odstupovať, vúli Boží se podávají a mluviac: staň se vúle tvá, Pane, dcéru svú vašemu pánu ženichovi do manželstva slibuji. A tak aby toto manželství bylo šťastlivé a pobožné, k tomu jak rodičové, tak aj my prítomní zde vinšujeme, aby se vespolek snášali a aby hojne Boží požehnaní obdrželi zde časne a tam potom večne, to srdečne vinšujem a žádam. Medzitým, poneváč sme na začätku rečí vašich vyrozumeli, že ste z veľmi ďalekej cesty k nám prišli, aby ste na ceste nezahynuli, obetujeme vám toto malé občerstvení, aby ste ho zdraví užili a sa na ďalšú cestu, ktorá ešte pred nami stojí, máličko občerstvili a posilnili. Že ste vy tak velice dobrí a uprimní prátelé z ďalekej krajiny s pobožnými a kresťanskými rečami prišli, nie len malé zabavenie a hospody vám prepustíme a dovolíme, ale aj vážne reči vaše, ktoré ku nám hovoriť chcete, vďačne preslyšíme.“

Na to obráti sa oddavač k dievke:

„Úprimná dcéro! Dobrotivý Pán Boh poprál tebe štestia k budúcemu manželstvu, tak že tento poctivý mládenec N. N. prichádza k nám z vnuknutia božieho, žiadajúc teba mať za pravú a vernú manželku. On ti sľubuje vernosť a lásku do úplnej smrti. Tak teraz pred nami povedz, či sa sľúbiš, či chceš byť tomuto poctivému mládencovi za manželku? Uprímní rodičovia! Pýtam sa slušne i vás, chcete-li túto vašu dcéru tomuto poctivému mládencovi za manželku dať?

Mnohovážni Páni! Poneváč rodičove i panna tomu privoľují, aby sa žädosť vaše a pána principála naplnila, tedy ja osobu, kterú žádate, ve jmenu Páne vám s požehnáním oddávam, prímte ji vdečne, a tak ruku jeji v ruku vaši dávam.“

Dovedú im ženskú v starom kožuchu oblečenú, s riečicou na hlave a s košíkom na ruke, v košíku chlieb a krpočku pálenky, ponúka ich, zalieča sa mladému zaťovi; ale ten ju nechce, ona sľubuje, že ho bude dobre chovať, a tak sa mu neustále ponúka. Dovedú potom inú ženskú, oblečenú obyčajne; ani ku tej sa mladý zať neprizná. Konečne oddavač sa poberie hľadať mladuchu, a keď ju dovedie, pýta sa, či je to tá pravá. Mladý zať sa tejto už prizná, a oddavač prehovorí: „Uprímná dcéro! Dobrotivý Pán Boh poprial tebe štesťä“ atď.

Keď starejší prijíma mladuchu do rúk, takto vinšuje:

„Když Hospodin naši nynejší cestu šťastnú učiniti ráčil, za to máme jeho Božské velebnosti díky činiti. ?? ??k, mladoženíchu, prími ruku panny této na zosvecení toho, že se ona tobe verne pred nami za budúcí manželku slibuje. Hospodin ??k laskavý, který vám vec túto šťastne začíti poprál, nechať z milosti své i to popreje, aby se časem šťasne i dokonati mohlo. A tak vám, novomanželský sňatku (!), vinšujem, aby vás sám Pán Boh ráčil upevniť, zmocniť a utvrdiť. Co Buh spojil, človek nerozlučuj. Milosť Boží budiž s vami! Ameň.“

Na to si posadajú: mladoženísi do kúta za stolom, lebo to je hlavné miesto („že by boli na spájaní vždycky spolu, jako ten uhol na izbe sväzaný“.) Jej rodičia nesedia za stolom. Najprv si vypijú, potom si zajedia: rezance s polievkou, na to kyslú polievku, kapustu, grísku, opekance s makom, kutle alebo droby, mäso s cviklou a slivky varené.

Po jedle rozbije kuchárka hrnec o dvere na kuchyni, začne plakať, že sa obarila a príde so zakrútenou rukou, držiac v nej varechu; na tú si vyberá od prítomných po groši.

Zabavia sa aj do 9. ráno.

Po večeri pijú a spievajú, seďačky pri stole, menovite:

Vinš starejšieho pri pýtaní poklony (koláča):

„Drazí a uprimní Spoluprätelé! Každý pocesný človek o to sa usiluje, aby svým domácim ze své cesty n??? veselého donésti mohl a aby nejakový znak ukázal, že se mu na ceste v jeho predsevzetí dobre podarilo. Aby sme tedy mohli i my našim domácim dúvodne to preukázati, že sme cestu naši nadarmo nekonali, tedy prosíme vaše slovutnosti, aby ste nám na znamení našeho šťastného putování aspon nejaký znak dati ráčili, s nímž bychom našich domácich ujistiti mohli, že naše cesta daremná nebyla a že nám Pán Buh podle žádosti naši pomáhal, a tak si to od vás vyžádame a vyprosíme.“

Niektorý deň po oddávaní kúpi mladý zať svojej oddanici čižmy a donesie jej ich do domu, ona zase v deň pred sobášom pošle mu košeľu a hodvabnú šatku na hrdlo.

Svadba je vo štvrtok po tretej ohláške.

Ráno o 9. hodine zväč soženie družbov, títo prídu do svadobného domu a tam pri dverách vinšuje predný družba:

„Mnohovážni páni prätelé! Velice se z toho teším a radujem, že vám milý Pán Boh poprial toho štestí dočekati, že váš milý syn do stavu svätého manželského poctive vstupuje. Vinšujem vám tedy, aby nejen toliko počátek tohoto svadobného veselí, ale i prostredek, i konec byl šťastný, požehnaný, k sláve Boží i celé této poctivé svadobní ríši, takové posedení a zabavení, které by bylo Pánu Bohu milé, to vám z úprimného srdce vinšujem a žádam.“

Zavolajú ich ku stolu a ponúknu hriatou pálenkou. Družbovia sú obyčajne štyria, ale dakedy býva ich aj šesť. Prednému družbovi visí pri boku pripätá šabľa, ostatní majú paličky. Idú zvať od kraja. Prvá družica, ku ktorej prídu, pripne prednému družbovi na šabľu jednu alebo dve šnúrky (stuhy), jednu belasú, druhú zelenú (dlhé po zem alebo aspoň do pol šable); druhá družica pripne červenú šnúrku a tak rad-radom. U prvej „družice“ poskladané ležia „perá“ pre družbov, od každej družice jedno. „Perá“ sú všetky rovnaké: červené ružičky, belavé, dve červené perly a zelený vrchovec. Cestou, keď družbovia idú zvať, spievajú:

Predný družba, prijdúc do izby, vinšuje:

„Velice se z toho teším a radujem, že vás pri dobrom a stálom zdraví spatrovati múžem. Náš pán principál i se všechnemi domácimi zkazuje poníženú službu, aby ste si nesťažovali na jeho svadbu prísť a jeho svadobný dom obveseliť. Skrze nás družbov prosí a žiada.“

S družiciami a so starejšou, ktoré rad-radom s sebou pojímali, idú do svadobného domu, kde si zapijú a zatancujú pri muzike. Tam sú už dvaja starejší. Družice zostanú tam, družbovia však vyberú sa po mladuchu spievajúc.

Mladucha sa vtedy v komore „rädi“ ku sobášu. Zavinšuje predný družba to samé, č? pri mladom zaťovi. Potom pýta od „oddavača“ a od rodičov:

„Mnohovážny pán oddavač a pán hospodár! Majíce jednu inštanciu pred vaší milosť predložiť, o ktorú by som vás prosil, aby ste mne ráčili vyslyšať a čo mi potrebné jest, k rukám odovzdať. Náš pán principál, majíce jeden drahý klenot od času onehdajšího pri rukách vaších a pri vaší milosti sverený, to jest poctivú pannu N. N., o ktorú tehdy náš pán principál, též i celá kompánie naše zkazuje poniženú službu, aby ste mne na maličký čas k rukám mým odevzdať ráčili, prosia a žiadajú.“

Za tým prednesie:

„Oddavač“ dovedie mladuchu a oddá ju prednému družbovi do rúk s vinšom:

„Milí prátelé! Nezapomenuli sme na ten slib, když sme poctivému mládenci N. N. poctivú pannu N. N. za manželku slíbili, aniž chceme odvolati a zmeniti, a protož na žádosť vaši ji nietoliko propustíme, ale i v ruce vaši oddati chceme. Najprv ??k i samé panny zeptáme se, zdali o tom slibu nezapomenula. A tak, milá panna, po učineném slibu vašem teď vás již k svatiemu sobáši žádají, stojtež v tomto úmyslu a tohoto poctivého mládence manželkou buďte; a tak jditež v pokoji, milosť Boží budiž s vámi. Ameň.“

Mladucha sa odpýta od otca, matky, bratov a sestier atď.:

Druhý, inakší vinš mladuchy pri odpytovaní:

Tretí vinš. (Odobierka mladuchy od matky a otca aj bratov ku sobášu idúcej.)

Keď sa mladucha odpýtala, družbovia vedú ju na sobáš, družice zase vedú mladého zaťa a sídu sa vo fare. Ostatná družina, svätovia, nejde ku sobášu. „Predný družba“ nesie koláče od mladuchy na faru; cestou všetci rozhadzujú svetu výsluhu, ktorú dostali jedni od mladuchy, druhí v svadobnom dome. Mladý zať má halenu v rukávoch natiahnutú, za klobúkom „pero“ z rosmarínu o troch byľach, čižmy po kolená. Družbovia krpce, družice čižmy a venčeky na hlavách. Z fary idú do kostola k sobášu pár s párom: „predný družba“ s mladuchou, mladý zať s prednou družicou, potom ostatná družina; naostatok muzika, ktorá zostane pred kostolom čakať. Mladucha cestou k sobášu plače, nazad idúc už nie. („Veď ona ani jedna neplače, len si očistom šatku drží na očäch“.) Pred oltárom hľadí mladucha stupiť mladému zaťovi na nohu, „aby mala vrch“. Ľudia, čo prišli na diváky, strežú mladý pár a vynášajú potom o nich všelijaké priepoviedky:

Z kostola zase idú v tom samom poriadku do fary, tam zapíšu, zaplatia a idú do mladuchinho domu, spievajúc.

K sobášu idúc spievajú:

Od sobáša idúc spievajú:

Sprievod tiahne do mladuchinho domu. Tam vinšuje predný družba, oddávajúc mladuchu oddavačovi:

„Jakový klenot sme boli od nášho pána oddavača vyžiadali, takový opät i prinavracujeme, jen toliko, že je svätým sobášem potvrdzená a do stavu manželského uvedená. Vinšujem ja tedy týmto novomanželom, aby oni v lásce a svornosti nažívali. To im s uprimného srdca vinšujem a žiadam.“

Na to zavinšuje starejší:

„Drazí a uprimní prátelé! Poneváč sme s pomocí Pána Boha hlavní vec ku konci provedli, když novotní manželé skrze svätý sobáš v zvazku manželském utvrzení sú, za to buď Pánu Bohu chvála, on ráčiž i ostatním nám všem milostive prítomen býti, predne novotných manželuv, potom všech nás vespolek požehnati — srdečne vinšujem a žádam.“

Oddavač ďakuje.

Na to jedni si posadajú, druhí tancujú. Za stolom sedí oddavač, starejšovia a jedia a pijú hriato a koláče. Jedlá predkladajú „svätom“, ako pri oddávaní. Mladucha ako príde, vojde hneď do komory preobliecť sa do tanca. Predný družba ju dovedie a tancuje s ňou; za ním všetci ostatní družbovia ju rad-radom vykrúcajú. Zabavia sa tam do 9. večer. Keď sa natancovali, predný družba vypýta mladuchu s vinšom:

Mladucha odoberie sa od rodičov.

Rodičia zostanú doma a plačú, ani neprídu na veselie do svadobného domu.

Mladý zať už popredku obstaral voz (cudzí), a ten čaká vo dvore: kone majú biele šatky s ružičkami na kantároch. Na voz uložia družbovia najprv truhly a na to periny. Rúchovnica (jedna) s mladuchou vysadnú do voza, ostatní vysadnú na druhý voz, tiež s vystrojenými koňmi. Muzikanti idú peší za ostatnými. Oddavač s radostníkom príde peší pozdejšie, keď je už mladucha v svadobnom dome. Vozár uteká popri koňoch a drží ich pri pysku za „cugle“, a tak bežia s ňou („ako keby hú ukradli“), spievajúc a výskajúc:

Keď prídu pred svadobný dom:

Keď vojdú do dvora:

Nechcú im otvoriť dvere na pitvore, oni búchajú a spievajú:

Potom im už otvoria. Najprv pustia mladuchu s predným družbom do pitvora, dajú mladuche koláč a naň medu, aby privykla a aby sa s mužom radi videli. Mladucha vyhodí koláč s medom na pôjd, aby sa gazdovstvo „dvíhalo“. Potom zavolajú mladuchu, družbov a družice do komory a tam ich uhostia praženicou. Družbovia idú zatým truhly skladať; keď složia, idú tancovať. Keď trochu sa zabavia, idú mladuchu pokladať. Mladucha čaká v komore, predný družba ide pre ňu, ona mu dá sviečky zapáliť (12 kusov) a horiace povkladá mu ich pomedzi prsty do jednej ruky, a on ich tak zanesie do izby. Tam ich rozoberú družbovia, družice a starejšia každý po jednej, len mladuche dajú dve. Predný družba zaspieva:

Postavajú si do kolesa; predný družba drží mladuchu za ruku a tak sa chytia po dvaja a krútia sa a spievajú, držiac v rukách horiace sviece:

Mladucha utečie do komory a všetci za ňou, sviečky vyhasia a tliapkajú rukami. Mladý zať celý ten čas sedí za stolom a díva sa.

V komore sníme predný družba mladuche venček s hlavy, zavesí na šabľu, na ktorej má už pečienku a koláč, a pritom takto vinšuje:

Na to ide predný družba do izby odovzdať starejšiemu venec, a tam prehovorí:

Rozkáže si zahrať:

Keď si tak sám predný družba s prednou družicou zatancuje, držiac šabľu v ľavej ruke do hora, vinšuje:

Sosníme so šable pečienku, koláčiky, položí na stôl pred starejšieho, venček nechá na šabli. Keď by mu ho niekto ukradol, platí 50 kr. pokuty. Potom ešte zaskočí jeden tanec s tým vencom, ale z druhou družicou, a odíde do komory oddať mladuche venec nazpak, ktorá si ho musí však najprv vymeniť za 50 kr. Vtedy ju rúchovnice v komore začepčia.

Za ten čas v izbe tancujú bez mladuchy, potom vyberú sa muzikanti mladuche vyhrávať do pitvora.

Muzikanti vráťa sa do izby a predný družba ide po mladú nevestu a dovedie ju do izby už začepčenú v červených stužkách. Ona nesie krpočku hejnovku, pečienku a koláčik, a to oddá starejšiemu na stôl, a družba zavinšuje:

Tu rozkáže si tanec a vytancuje ho sám s mladuchou. Za ním mladý zať rozkáže si druhý tanec. Akonáhle tento tanec vytancuje, ujde mladucha do komory, ostatná družina však tancuje ďalej so dva tance. Nevesta si za ten čas preloží druhý čepec so zelenými stužkami, naberie výsluh do bielej zásterky a rozdáva ich poza pec ženám, čo neboly povolané; rúchovnica jej pri tom svieti sviečkou, aby žiadnu neobišla, alebo niektorej dva razy nedala.

Nasleduje večera, ktorá je podobná ako pri oddávkach. Po večeri rozdáva mladá nevesta dary: šatky a koláče: radostníky (menšie koláčiky vo tri voje pletené) starejšiemu, družbom a družiciam, košeľu svokre, plátno atď. Mladucha vyberá to z košíka a oddavač, niekedy aj starejší, rozdávajú dary svatom.

Starejší poďakuje sa za venec:

Vinš, keď oddavač s „radostníkom“ príde:

„Milí prátelé! Že totižto naša mladá pani Pánu Bohu dekuje, že hu ráčil do stavu manželského povolať, i ze všeho teší sa ona a raduje, a i všemu shromaždení svadobnímu podekování činí. Na dosvedčení svej lásky a úprimnosti jak naproti svým novotným rodičum temito maličkými dárčeky se vdečí, a tak prosí a žádá skrze mne, aby ste vdečne prijať ráčili.

Mladucha, keď príde dary rozdávať, vinšuje:

Vinš, keď oddavač starejšiemu dar dáva:

Zatým sa rozchodia. Muzikanti ostanú u mladého zaťa spať. Na zem postelú im slamy, plachtu a hlavnice dajú pod hlavu. — Družbovia idú obyčajne na zálety ku družiciam; ostatní idú spať.

Ráno schodia sa hostia poznovu. Najsamprv príde starejší duriť muzikantov, aby hrali. Zatým prídu družbovia, dajú si zahrať, vypijú si pálenky hriatej a zajedia si koláčov, niekde dajú i kávy. Príde zváč a s ním idú i s muzikou po družice a po starejšiu. Keď všetkých posháňali, tancujú. Kto neskoro príde, toho natiahnu na dereš a vytnú mu 12 piestom.

Potom pripravia zváča: dajú mu pero (forgov) zo slamy, zvonec na hrdlo, oči mu zaviažu šatkou, na nohu uviažu povrieslo, za ktoré ho družba vedie, a idú s muzikou ku mladuche do komory, „po kúdeľ.“ Tam si zatancujú, zajedia, zapijú a „pripravia kúdeľ“: uviažu na kúdeľ (praslicu) červenú šatku kvetovú (asi za 2 zl.), druhú bľado-ružovú, naviažu stužiek a pripravia malé zrkadielko. Kúdeľ ponesie predný družba napred všetkých. Prv však, než by sa pobrali, berú všetko, čo vidia: zrkadlo, obrazy, tanierky, šálky, trepačku, kahanicu (kyjanicu), hrable, kosák atď. Idú tancujúc ku mladému zaťovi, muzika vyhráva. Keď donesie predný družba kúdeľ, musí dať mladuche 2 šestáky. Potom si zatancujú a zasadnú jesť. Po hostine dajú muzikantom výsluhu do kapsy, to poberie jeden pre všetkých (bassista) a títo sa odoberú. Družina ich ide odprevadiť, ohlásia sa do krčmy, tam ešte zahrajú a družina zatancuje. Pomaly sa i ostatní hostia rozchodia, každý nesúc domov koláče na výsluhu.

V nasledujúcich dňoch prichodia z rodiny na otrusky, pojesť, popiť, čo zostalo od svadby. Nevesta v najbližšiu nedeľu navštívi s mužom svojich rodičov. Mať ich pohostí tým, čo od veselia zvýšilo a potom im dačo prihotuje: mäso, rezance, rizkaše.

*

Ešte nasleduje zaznačiť nápevy svadobných piesní.

Na nápev I spievajú sa 1 — 5 a 8 — 17,

na nápev II len číslo 6,

na nápev III len číslo 7,

na nápev IV čísla 19 — 23 nasledujúcich piesní:

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

15

16

17

18

19

20

21

22

23