ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Je zachovaná v dvoch textoch, jednak v odpise Imricha Laučeka asi z r. 1834 (rkp. Slov. nár. múzea č. 545 — dnes v Lit. archíve MS — fol. 12b—14a), jednak v Kollárových Nár. spievankách; obom však bola predlohou zbierka historických piesní Mateja Holku otca a syna — odpisovaná v rokoch 1756 a 1789 a dnes nezvestná — preto sú medzi nimi odlišnosti len nepatrné, v podstate len hláskoslovné.

V Laučekovom rukopise je skladba uvedená pod názvom Písně o některých zámkoch, a to o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene. Kollár, hoci sám poznamenáva, že v zbierke Holkovcov, z ktorej si pieseň odpisoval, skladba nemá zvláštny titul, preto ju uvádza len podľa incipitu, avšak pri jej odtlačení dáva jej názov obdobný, ako je u Laučeka: O některých zámkoch... Kollár teda titul uviedol zrejme podľa Laučeka, avšak slovo Písně vynechal, lebo mu asi pripadalo nelogické, pretože historické piesne Holkovcov si usporiadal chronologicky, a mechanicky prevzatý nadpis celej skupiny piesní sa mu stal názvom jedinej básne. Titul u Laučeka je však odôvodnený, lebo slúžil pre celú skupinu historických piesní o zámkoch, a nie pre jednu báseň, ktorou sa skupina začínala. Na základe toho možno titul nášho spevu odôvodnene upraviť na formu Píseň o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene, ktorá bude napokon lepšie vyhovovať aj pri bežnom používaní.

Pieseň podľa Laučekovho odpisu naposledy vydal R. Brtáň (c.d., s. 78—87). Z porovnania Kollárovho a Laučekovho textu možno usudzovať, že Lauček predlohu silne počeštil a akosi znormalizoval, kým Kollár síce priestupky v slabičnosti odstraňoval, no jazykové osobitosti viac šetril (dialektizmy Holkovho kraja: zámke, obmakli a iné stredoslovakizmy Gemera a Malohontu). 1/3 Veršu v rukopise niet, dopĺňam ho podľa predpokladanej repetície, ktorá všade inde je naznačená repetičným znamienkom — 2/1—3 Tvary císaří, vladaří, hospodaří treba pokladať za nominatívy typu krejčí, pivovarčí — 19—20 Toto poradie strof je logickejšie, práve tak má i Kollár, rukopis naopak — 25/3 V rukopise je asi chybne: kudy se šturmovali, preto se vypúšťame už aj kvôli slabičnosti verša — 36/1 Tenže] Že ten — 65/2 pacholkov] pacholkoch — 83 Císarí, vladarí, hospodarí — pokladáme zase za substantíva typu pivovarčí, hoci tu by mohlo ísť aj o vokatív bežného typu císař.

Poznámky editora

Je zachovaná v dvoch textoch, jednak v odpise Imricha Laučeka asi z r. 1834 (rkp. Slov. nár. múzea č. 545 — dnes v Lit. archíve MS — fol. 12b—14a), jednak v Kollárových Nár. spievankách; obom však bola predlohou zbierka historických piesní Mateja Holku otca a syna — odpisovaná v rokoch 1756 a 1789 a dnes nezvestná — preto sú medzi nimi odlišnosti len nepatrné, v podstate len hláskoslovné.

V Laučekovom rukopise je skladba uvedená pod názvom Písně o některých zámkoch, a to o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene. Kollár, hoci sám poznamenáva, že v zbierke Holkovcov, z ktorej si pieseň odpisoval, skladba nemá zvláštny titul, preto ju uvádza len podľa incipitu, avšak pri jej odtlačení dáva jej názov obdobný, ako je u Laučeka: O některých zámkoch... Kollár teda titul uviedol zrejme podľa Laučeka, avšak slovo Písně vynechal, lebo mu asi pripadalo nelogické, pretože historické piesne Holkovcov si usporiadal chronologicky, a mechanicky prevzatý nadpis celej skupiny piesní sa mu stal názvom jedinej básne. Titul u Laučeka je však odôvodnený, lebo slúžil pre celú skupinu historických piesní o zámkoch, a nie pre jednu báseň, ktorou sa skupina začínala. Na základe toho možno titul nášho spevu odôvodnene upraviť na formu Píseň o Modrom Kameni, Divíne a Zvolene, ktorá bude napokon lepšie vyhovovať aj pri bežnom používaní.

Pieseň podľa Laučekovho odpisu naposledy vydal R. Brtáň (c.d., s. 78—87). Z porovnania Kollárovho a Laučekovho textu možno usudzovať, že Lauček predlohu silne počeštil a akosi znormalizoval, kým Kollár síce priestupky v slabičnosti odstraňoval, no jazykové osobitosti viac šetril (dialektizmy Holkovho kraja: zámke, obmakli a iné stredoslovakizmy Gemera a Malohontu). 1/3 Veršu v rukopise niet, dopĺňam ho podľa predpokladanej repetície, ktorá všade inde je naznačená repetičným znamienkom — 2/1—3 Tvary císaří, vladaří, hospodaří treba pokladať za nominatívy typu krejčí, pivovarčí — 19—20 Toto poradie strof je logickejšie, práve tak má i Kollár, rukopis naopak — 25/3 V rukopise je asi chybne: kudy se šturmovali, preto se vypúšťame už aj kvôli slabičnosti verša — 36/1 Tenže] Že ten — 65/2 pacholkov] pacholkoch — 83 Císarí, vladarí, hospodarí — pokladáme zase za substantíva typu pivovarčí, hoci tu by mohlo ísť aj o vokatív bežného typu císař.