ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Skladba sa zachovala v piatich textoch, ktoré sú však odpisom dvoch predlôh. Je to jednak rukopis Imricha Laučeka (L) asi z r. 1834 (rkp. Slov. nár. múzea č. 545 — dnes v Lit. archíve MS — fol. 14b—15a) s názvom O Jágri a některých vítězích a Kollárovo uverejnenie pod tým istým názvom v Nár. spievankách II. Medzi oboma textmi sú minimálne rozdiely, lebo obidva vychádzajú z rukopisnej zbierky Holkovcov, písanej r. 1756 a 1789, preto v oboch „Komodický István, ónodský kapitán“ figuruje ako autor. No druhá predloha je cennejšia. Je to tzv. Kuškov kancionál z r. 1674, ktorý v prvej polovici 19. stor. patril S. Tomášikovi v Chyžnom, potom Matici Slovenskej a dnes je nezvestný. Pieseň o Jágri uverejnil z neho H. Jireček (J) r. 1857 vo viedenských Slovenských novinách (príloha Světozora č. 1), pravda, trochu počeštene a — asi kvôli cenzúre — s vypustením ôsmich protinemeckých strof. Z rukopisu Matice vydal skladbu V. Sasinek pod názvom „Vzätie Jágru r. 1596“ (S) v Slovenskom letopise II, 1877, s. 282—286. Aj V. Houdek, keď koncom storočia spevník študoval, vyhotovil si odpis, ktorý sa zachoval v pozostalosti Jozefa Škultétyho. Tu zase ide len o tri odpisy jednej predlohy, preto aj ich rozdiely sú minimálne, najmä v označovaní mäkkosti a dĺžok. Ak najstarší zápis piesne máme z r. 1674, doklad o jej existencii máme už z r. 1634. Totiž v piesňovej zbierke Pribišovho Katechizmu (Levoča 1634, č. 73) pri piesni Ach, človeče milý, prestaniž hřešiti je uvedené, že „spíva se jako: Škoda se jest stala“, čo je incipitom našej piesne.

Skladbu publikoval aj R. Brtáň v svojom vydaní Historických piesní (Bratislava 1953), pričom za základ vzal Sasinkovo čítanie. Aj my uverejňujeme verziu z Kuškovho spevníka, pravda, pri sporných miestach sa väčšinou prikláňame k Houdkovmu (H) čítaniu.

1/2 neb rozšírili sme na neboť, lebo u S a H chýba jedna slabika, kým L má: neb již — 2/1 dolu] dolau; pisateľ Kuškovho spevníka chcejúc písať správne česky, dával české -au nielen za každé slovenské ú, ale i za u. — 7/2 Chorvátskej S] Charvátskej J,H — 9/1 Veršu chýbajú dve slabiky, preto sme doplnili o slovo Uhri; Turkov J,S] Turkův H — 11/1 V Konštantinopoli] V Konštantinom Poli S,H; rekel] rekli J,S,H; zmenu sme urobili kvôli zmyslu i rýmu — 11/2 bík je fonetickým zápisom maďarskej výslovnosti bég (= beg) — 12/1 Kvôli slabičnosti verša doplňujeme Ja; tak má i L — 14/2 kalauz] kalavus S,H, Talavus J — 18/2 uherskí J,S] uherští H — 19/1 hlas S,H] plač L — 22/2 velký S] težky H — 24/2 na veselý Jáger S] navěsili pajer H — 25/2 čtyři tisíc] čtyřicet tisíc S,H; upravujeme v záujme logiky aj slabičnosti — 28,29/2 vítezov, vítezi] vetezov, vetezi S,H — 31 /2 Šaračíni] Čaračíni S,H — 36/2 velmi H] šelmy S — 39/1 Po] Pod J,S,H; v rukopise ide teda alebo o omyl, alebo o maďarizmus v zmysle alatt — 39/2 polovic jest jich nezústalo] jest polovic jich nezaustalo S — 43/1 Našu Uherskú zem... Turek rabuje] Naša Uherska zeme... Turek rabuje J,S,H — 43/2 morduje] holduje S, halduje H — 44/2 vopil[c]i a známi pažerní] mopylya namy pažarny S — 48/2 pažerníkuv Nemcúv] pažernikuv tak i Nemcuv S,H — 49/2 s vozmi H] zvazani S — 51/1 meti] dati; zmysel a rým vyžaduje meti; dati je akiste omyl pod vplyvom predchádzajúceho dej — 52/1 Kemíň [= Kemény]] Kemin H, Bemyn J, S; u Laučeka je autorom Komodický István; je možné, že v staršej predlohe meno autora znelo Kamenický, čo by zodpovedalo maďarskej forme: Kemíň (Kemény). Koncové datovanie je v odpisoch Holkovho rukopisu: devadesátého také devátého L a Kollár, kým odpisy z Kuškovho spevníka majú len devadesátého S, H.

Poznámky editora

Skladba sa zachovala v piatich textoch, ktoré sú však odpisom dvoch predlôh. Je to jednak rukopis Imricha Laučeka (L) asi z r. 1834 (rkp. Slov. nár. múzea č. 545 — dnes v Lit. archíve MS — fol. 14b—15a) s názvom O Jágri a některých vítězích a Kollárovo uverejnenie pod tým istým názvom v Nár. spievankách II. Medzi oboma textmi sú minimálne rozdiely, lebo obidva vychádzajú z rukopisnej zbierky Holkovcov, písanej r. 1756 a 1789, preto v oboch „Komodický István, ónodský kapitán“ figuruje ako autor. No druhá predloha je cennejšia. Je to tzv. Kuškov kancionál z r. 1674, ktorý v prvej polovici 19. stor. patril S. Tomášikovi v Chyžnom, potom Matici Slovenskej a dnes je nezvestný. Pieseň o Jágri uverejnil z neho H. Jireček (J) r. 1857 vo viedenských Slovenských novinách (príloha Světozora č. 1), pravda, trochu počeštene a — asi kvôli cenzúre — s vypustením ôsmich protinemeckých strof. Z rukopisu Matice vydal skladbu V. Sasinek pod názvom „Vzätie Jágru r. 1596“ (S) v Slovenskom letopise II, 1877, s. 282—286. Aj V. Houdek, keď koncom storočia spevník študoval, vyhotovil si odpis, ktorý sa zachoval v pozostalosti Jozefa Škultétyho. Tu zase ide len o tri odpisy jednej predlohy, preto aj ich rozdiely sú minimálne, najmä v označovaní mäkkosti a dĺžok. Ak najstarší zápis piesne máme z r. 1674, doklad o jej existencii máme už z r. 1634. Totiž v piesňovej zbierke Pribišovho Katechizmu (Levoča 1634, č. 73) pri piesni Ach, človeče milý, prestaniž hřešiti je uvedené, že „spíva se jako: Škoda se jest stala“, čo je incipitom našej piesne.

Skladbu publikoval aj R. Brtáň v svojom vydaní Historických piesní (Bratislava 1953), pričom za základ vzal Sasinkovo čítanie. Aj my uverejňujeme verziu z Kuškovho spevníka, pravda, pri sporných miestach sa väčšinou prikláňame k Houdkovmu (H) čítaniu.

1/2^{Prvá strofa druhý verš - nápodobne aj ďalej} neb rozšírili sme na neboť, lebo u S a H chýba jedna slabika, kým L má: neb již — 2/1 dolu] dolau; pisateľ Kuškovho spevníka chcejúc písať správne česky, dával české -au nielen za každé slovenské ú, ale i za u. — 7/2 Chorvátskej S] Charvátskej J,H — 9/1 Veršu chýbajú dve slabiky, preto sme doplnili o slovo Uhri; Turkov J,S] Turkův H — 11/1 V Konštantinopoli] V Konštantinom Poli S,H; rekel] rekli J,S,H; zmenu sme urobili kvôli zmyslu i rýmu — 11/2 bík je fonetickým zápisom maďarskej výslovnosti bég (= beg) — 12/1 Kvôli slabičnosti verša doplňujeme Ja; tak má i L — 14/2 kalauz] kalavus S,H, Talavus J — 18/2 uherskí J,S] uherští H — 19/1 hlas S,H] plač L — 22/2 velký S] težky H — 24/2 na veselý Jáger S] navěsili pajer H — 25/2 čtyři tisíc] čtyřicet tisíc S,H; upravujeme v záujme logiky aj slabičnosti — 28,29/2 vítezov, vítezi] vetezov, vetezi S,H — 31 /2 Šaračíni] Čaračíni S,H — 36/2 velmi H] šelmy S — 39/1 Po] Pod J,S,H; v rukopise ide teda alebo o omyl, alebo o maďarizmus v zmysle alatt — 39/2 polovic jest jich nezústalo] jest polovic jich nezaustalo S — 43/1 Našu Uherskú zem... Turek rabuje] Naša Uherska zeme... Turek rabuje J,S,H — 43/2 morduje] holduje S, halduje H — 44/2 vopil[c]i a známi pažerní] mopylya namy pažarny S — 48/2 pažerníkuv Nemcúv] pažernikuv tak i Nemcuv S,H — 49/2 s vozmi H] zvazani S — 51/1 meti] dati; zmysel a rým vyžaduje meti; dati je akiste omyl pod vplyvom predchádzajúceho dej — 52/1 Kemíň [= Kemény]] Kemin H, Bemyn J, S; u Laučeka je autorom Komodický István; je možné, že v staršej predlohe meno autora znelo Kamenický, čo by zodpovedalo maďarskej forme: Kemíň (Kemény). Koncové datovanie je v odpisoch Holkovho rukopisu: devadesátého také devátého L a Kollár, kým odpisy z Kuškovho spevníka majú len devadesátého S, H.