Zlatý fond > Diela > Gábor Vlkolinský


E-mail (povinné):

Stiahnite si dielo ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Gábor Vlkolinský

Dielo digitalizoval(i) Tomáš Ulej, Rudolf Hladík, Michal Garaj, Dana Lajdová, Monika Morochovičová, Bohumil Kosa, Michal Vanek, Katarína Diková Strýčková, Gabriela Matejová, Michal Daříček, Vladimír Koutný, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 285 čitateľov

Doslov vypravovateľa


Čo vyprával som posiaľ, ako som
znal — nešikovne, vyznám úprimne:
som zväčša zažil, počul, dovidel.
A dojmy z toho vzaté, za mladi,
vnímavou dušou ako vycucle
až do dna z kvietka slasť vše včelička —
do zraku sprchlé zlatým vlásením,
i pazderím ver’ (ako badám dnes),
v sluch hudbou vteklé, v tom i zlozvukom
(jak tobôž dnes tie sklzky vynímam):
tie dojmy, zrejme nezmazateľné,
prez celý život, trebárs roztiahly
i rmutom časov naplavený dosť
už, predierali sa mi na povrch;
mi pokoj ducha rušili, čo blesk
v mrákave krížili sa pamäťou,
mi mysľou prebíjali, okom jak
i najjasnejším slza prenikne,
či kôrou zeme precedí sa zdroj.
I musel som ich spešne zachytiť;
bár neraz drgla ma v tom prekážka,
chuť nechala, ich musel stýbať… vraj,
kým ruka ešte vládze, riadi duch:
tak striasť sa na čas aspoň ťarchy ich.
Tým viac, že samy o to lúdili,
upomínali zhusta ma: Veď píš,
buď kronikárom naším, prosíme…
Ak chceš sa zbaviť našej návštevy,
už dlhej — a čo dlho predlieva,
sa spríkri, zhnusí vposled: vieme tiež —
toť inam presaď, vymnúc z pamäti,
na blánku zlož nás. Kresbou spomienky
bárs púhej — uschlou v knihe kytičkou —
a my i s tým sa chceme spokojiť:
s osudom starých, zvädlých pamiatok,
ichž váži si ak oko slzavé.
Ak sme však hodný toho a ty zas
si vstave začrieť i máš do čoho
vzdor tomu, že si drahne dolel už,
a nie si pritom úzkoprsých snáh,
daj žitiu nás, či lepšie: života
nám daj! Daj srdca tepla, dušičky,
do líčok zábron krvi; obleč v kvet,
v svit zhaľ nás, zaraď v hajno kratochvíľ
s pestrými krielci, v let pusť chorovod…
Z tých šľapají, ichž v mysli zbyl ti tlak,
naspiatok k prameňu sa privrátiac
od pustatín, v nichž všetko presiaka,
z tých ustroj, vzkries, vteľ, znova — preži nás!
Dosť skoro prevrtne sa nádoba:
ty s nami, s tebou vytečieme my
do oných večne smädných piesočín,
v prach, navrátenou časťou zeme v zem…
a na všetko kríž — koniec divadlu!
Môž’: krik-vzlyk, môž’: smiech — spadne opona…

Zakonč. 15. 5. 1899

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.