Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Juraj Fándly
Názov diela: O úhoroch — Slovenský včelár — Zelinkár
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2007

Bibliografické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Juraj Fándly
Názov diela: Výber z diela
Vyšlo v: Vydavateľstvo SAV
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1954
Počet strán: 412

Poznámky

Vo Výbere z diela Juraja Fándlyho snažil som sa podať podľa možnosti čo najucelenejší obraz jeho literárnej činnosti. Kritériá, podľa ktorých som výber robil, neboly vždy rovnaké. Prirodzene, najväčší dôraz som položil na tie časti, kde sa Fándly prejavil ako pokrokový osvietenec, ktorý kritizuje a vysmieva prežitky feudálneho stredoveku, ktoré v niektorých prípadoch dodnes mevymizly z povedomia nášho ľudu. Toto platí najmä o Dúvernej zmlúve, ktorá spolu s Polemikami zaberá viac ako polovicu Výberu. Ďalej som sa snažil vybrať všetky časti národnobuditeľského obsahu a zamerania. Z týchto dôvodov som sa rozhodol začleniť do Výberu aj kázeň o sv. Cyrilovi a Metodovi. V niektorých prípadoch pohnútkou výberu mi bola umelecko-literárna úroveň, inokedy som zas vybral časti typické pre určité jeho dielo (najmä časti z 2. a 3. sv. Piľného hospodára, Slovenského včelára, kapitolu o Svätoplukovi z Compendiata historia) a konečne začlenil som do Výberu aj také časti, ktoré ukazujú aj Fándlyho závislosť na feudálno-filantropických názoroch svojej doby (Šésta odporná vímluva v diele O úhoroch), aby jeho profil bol neskreslený a čitateľ neupadal do idealizácie.

Výber nie je vydaním vedecko-kritickým, ale skôr vedecko-populárnym. Snažil som sa však v nijakom prípade nenarušiť smysel, štýl, jazyk a umelecký charakter Fándlyho diela a odstrániť všetko, čo bez ujmy tejto zásady ruší dnešného čitateľa. Snažil som sa preto upraviť vybrané časti podľa schváleného úzu, pričom však základné znaky bernolákovského spisovného jazyka ostaly zachované.

Tak som prepísal podstatné mená z veľkej písmeny na malú, ďalej som písal j miesto g, v miesto w, j miesto i (ale len v spojke aj — ai). Určité zásahy do textu som urobil pri úprave kvantity a interpunkcie. Kvantita, najmä v Dúvernej zmlúve, a interpunkcia v celom diele je veľmi rozkolísaná. Sám Fándly si je vedomý tohto nedostatku a ospravedlňuje sa čitateľovi: „Pohoršíš sa snád na mnohé hlasuznaki, ňebo v mnohích místách sú zbitečňé, mmohích jích žádaťi budeš.“ Podobne interpunkcia: „Tak aj nékďe litteru zazreš nadhoďenú… inďe virazenú, lebo premeňenú, tu velkú, kďe má bit malá, tam malú na místo velkéj, uvidíš aj čárki kďekáďe ňé súco položené…“ (Napomenuťí, II. stránka Dúvernej zmlúvi, 448). Snažil som sa preto opraviť všetky zrejmé tlačové chyby pri vyznačovaní kvantity alebo chyby vôbec podľa celkového úzu, no napriek tomu nepodarilo sa mi dosiahnuť úplnej jednoty (Fándly sám pochádza z kraja, kde kvantita vôbec kolíše; napr. Dubová, susedná obec jeho rodiska, má dĺžky obmedzené). Podobne som sa snažil upraviť aj interpunkciu. V niektorých prípadoch, najmä pri dlhých súvetiach použitá, často chybná interpunkcia úplne ruší smysel alebo robí ho ťažko srozumiteľným. Preto som upravil interpunkciu podľa dnešných pravidiel a v niektorých prípadoch rozčlenil som súvetia na samostatné vety. Podobne veľmi rozkolísané je u Fándlyho aj vyznačovanie mäkkosti a najmä ľ. Tu však, až na niekoľko prípadov, keď išlo o vyslovené tlačové chyby, zásahy som nerobil, a to aj vtedy, keď sa ľ nevyslovovalo. Ďalej v záujme jasnosti neuviedol som všetky Fándlyho poznámky a odvolania pod čiarou, najmä v tých prípadoch, keď majú význam iba pre vtedajšieho čitateľa. Podobne som sa snažil nezaťažovať text zbytočnými poznámkami a vysvetlivkami, najmä keď ide o veci pochopiteľné z kontextu alebo z úvodu.

Všetky tieto zásahy som robil v snahe sprístupniť Fándlyho dielo dnešnému čitateľovi, pretože literárny historik má možnosť kedykoľvek nahliadnuť do originálov, ktoré sú pomerne ľahko prístupné v Knižnici Slovenskej univerzity v Bratislave, v Knižnici Matice slovenskej v Martine a v Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne, ako aj v Knižnici SSV v Trnave.

Z týchto troch Fándlyho spisov som do Výberu začlenil len krátke ukážky. Zo Slovenského včelára začiatok, zo Zelinkára ani nie celý úvod (pretože Zelinkár je prevažne expilát diela Jána Tonsorisa, Sana Consilia Medica, aneb zdravá radda lékářská — Skalica 1771), z práce O úhoroch, ktorá je postavená na prvom svazku Piľného hospodára, iba úvod a Šéstú odpornú Wímluvu, kde sa veľmi charakteristicky odráža sociálna problematika tejto doby i Fándlyho názor ako typicky osvietenský na riešenie sociálnych otázok.

Bibliografický popis:

1. O Uhoroch aj Wčelách Rozmlúwáňí Medzi Uradskíma a Richtárom, kesthélskég hospodárskég Škoľi Naučenní wtikládagicím. — …W Trnawe, Witlačené u Wáclava Geľinka privil. Kňihtlačára. 1802.

2. Slowenskí Wčelár winaučugící I. Že bi móhľi mať Wčelári o mnoho wíc, a to silnejších Wčél, wíc Madu, ai Wosku, keď bi Wčeľi držaľi z dobrú Opatrnosťú w magacinskích Truhlíkoch, a né w Klátoch, Stogákoch, aňi w Košoch. II. Gaké Zeľini, w gakém Časi, maľi bi Wčelári sáť, do susedskích Uhorow, pre Wčeľi, pre ľichwacú Krmu, aj pre inší domagší weľkí Osoch. — Z Dowoleňím Wrchnosťi. — W Trnawe, Witlačení u Wáclawa Geľinka privil. Kňihtlačára. 1802.

3. Zeľinkár, z weľkích zeľinárskích Kňich wiťáhnutí, wikladagící krátké, aľe zretedelné, a welmi užitečné Radi z običagními Zeľinkámi, proti Ňemocám obidwogéko ludského Pokoľeňá. — w Trnawe, Witlačení z Utratámi Pánow Predplaťitelow u Wáclawa Geľinka, Privil. Kňihtlačára, Roku 1793.

Prispievatelia

  • Ján Tibenský
    Zostavovateľ

Popis

O úhoroch ai včelách rozmlúváňí mezi úradskíma a richtárom (1801) Slovenskí včelár (1802)

Spisy Juraja Fándlyho (1750 - 1811), vydané už po zániku Slovenského učeného tovarišstva (okolo 1800).

Fándlyho vyjadrenie zo spisu O úhoroch, že „píše preto, aby v uhorskej krajine taká chudoba a psota nebola”, možno považovať za motto celej jeho osvetovej literárnej tvorby.

Venuje sa v ňom problému striedavého systému, ktorý mal nahradiť zastaraný trojpoľný/úhorový systém. Vysvetľuje, prečo sa úhorné polia nemajú nechávať neosiate a vysvetľuje, kedy, ako, prečo a čím by sa mali osiať, aby sa urodila na nich dobrá ozimina, a tým aj zvýšila úroda.

V diele Včelár sumarizuje hlavné včelárske zásady: ako prezimovať včely, aké úle im robiť, aké plodiny by mali včelári vysievať do blízkosti úľov, i rady o tom, aké kvetiny sú pre včely užitočné a čo im prekáža. Jeho súčasťou je aj včelársky kalendár.

Aj keď sú tieto knihy určené najmä pre praktické využitie a sú adresované najširším vrstvám, nemožno im uprieť ani literárne kvality. Vyniká v nich predovšetkým Fándlyho rozprávačský talent - v spise O úhoroch si napr. zvolil dialogickú formu, „rozmlúvání mezi úradskíma a richtárom“.

Literatúra:

KOTVAN, Imrich: Juraj Fándly. Bratislava : SAV, 1946.

TIBENSKÝ, Ján: Juraj Fándly v slovenskom národnom obrodení a literatúre. In: Juraj Fándly: Rozprávky rozmarné a poučné. Bratislava : Tatran, 1973, s. 7 - 26.

Zelinkár - ľudovýchovný spis Juraja Fándlyho (1750 - 1811), vydaný v roku 1793 ako štvrtý zväzok nákladom Slovenského učeného tovarišstva v Jelínkovej tlačiarni v Trnave. Na jeho príprave spolupracovali aj niektorí mladí študenti bratislavského seminára.

Fándly v ňom zhrnul praktické rady, ako si môžu ľudia pomáhať pri rôznych ochoreniach prostredníctvom liečivých rastlín. Pozornosť venuje nielen ich liečivému účinku, ale aj správnemu spôsobu ich zberu, sušenia i uskladňovania. Vo svojich radách sa odvolával aj na starých lekárov, napr. Galena, Plínia a i.

Literatúra:

KOTVAN, Imrich: Juraj Fándly. Bratislava : SAV, 1946.

TIBENSKÝ, Ján: Juraj Fándly v slovenskom národnom obrodení a literatúre. In: Juraj Fándly: Rozprávky rozmarné a poučné. Bratislava : Tatran, 1973, s. 7 - 26.

Ako citovať toto dielo

FÁNDLY, Juraj: Výber z diela. Vydavateľstvo SAV. Bratislava 1954. 412 s.

FÁNDLY, Juraj: O úhoroch — Slovenský včelár — Zelinkár. Zlatý fond denníka SME 2007, [cit. 13. 6. 2026]. Dostupné na webovskej stránke (world wide web): https://zlatyfond.sme.sk/dielo/306/Fandly_O-uhoroch-Slovensky-vcelar-Zelinkar