ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• Prvňá stránka
  
• Druhá stránka,
  
• Treťá stránka
  
• Štvrtá stránka
  
• Pátá stránka
  
• Šéstá stránka
  
• Sedmá stránka
  
• Osmá stránka
  
• . . .  spolu 8 kapitol
• Zmenšiť

 

Pilní domajší a polní hospodár - prvý spis Juraja Fándlyho (1750 - 1811), ktorý vyšiel nákladom Slovenského učeného tovarišstva v Trnave u Václava Jelínka. (Prvý zväzok v roku 1792 a ďalšie tri postupne do roku 1800, pričom štvrtý zväzok má dva diely. Štyri nasledujúce zväzky zostali v rukopise a zachovali sa z nich iba dva.)

Ide o dielo osvetového a popularizačného charakteru, v ktorom Fándly encyklopedicky zhrnul vtedajšie základné poznatky o poľnohospodárstve. Obsahuje rady o obrábaní pôdy (propagácia v Uhorsku dovtedy neznámeho striedavého systému), o pestovaní obilnín i nových plodín (zemiaky, ďatelina) i o chove stajňového dobytka (najmä v 4. - 8. zväzku). Fándly v ňom podnecoval aj k zakladaniu dedinských škôl (akú napríklad v roku 1779 založil Samuel Tešedík na Dolnej zemi.)

Prvý zväzok informoval o ďateline a jej odrodách, o raži, žite a jačmeni, súčasť tvorila aj kapitolka o pálení. V druhom dieli Fándly poúčal „nevedomého“ hospodára a „lenivú“ gazdinú, aká práca sa má v ktorej dobe roka vykonávať. Podľa mesiacov ho rozdelil na dvanásť častí a ku každej časti pripojil aj obrázok, ktorý znázorňoval príznačnú prácu pre daný mesiac i odporúčania, čo sa má v tom čase robiť na poli, v záhrade, v štepnici, v hore, pri dobytku a hydine, pri včelách a rybníku alebo aj v dome. Tretí zväzok venoval Fándly planétam, lebo ich pozorovanie malo hospodárovi pomáhať pri plánovaní práce. Vo štvrtom zväzku boli rady k chovu rožného dobytka.

Rady doplnil zaujímavými príbehmi o hospodárení, ktoré sú dokladom jeho rozprávačského talentu. I keď sa neraz priamo v texte odvoláva na dielo nemeckého autora Z. R. Beckera Noth- und Hilfsbüchlein, prevažná časť jeho rozprávok, v ktorých zachytil obraz slovenskej dediny na konci 18. storočia, sú jeho autorským dielom. Prvoradou úlohou týchto „poučných rozprávok” však nemala byť zábava - „kratochvílenie”, ale mali byť súčasťou ľudovýchovnej metódy.

Okrem knižných prameňov sa Fándly odvoláva aj na rady priateľa Matúša Pankla, profesora na kráľovskej akadémii v Bratislave a člena Učenej spoločnosti českej v Prahe (napr. v treťom zväzku poznamenal, že od Pankla prevzal plán hospodárskej školy na vidieku, pre ktorú plánoval zostaviť aj učebnice).

Dielo je dokladom Fándlyho záujmu o hospodársku osvetu, ktorým vyjadril podporu osvietenským hospodárskym reformám, postaveným na princípoch fyziokratizmu. O jeho popularite svedčí skutočnosť, že ho odporučili na čítanie aj na Kráľovskej akadémii, Škole krajinského hospodárstva.

Literatúra:

KOTVAN, Imrich: Juraj Fándly. Bratislava : SAV, 1946.

TIBENSKÝ, Ján: Juraj Fándly v slovenskom národnom obrodení a literatúre. In: Juraj Fándly: Rozprávky rozmarné a poučné. Bratislava : Tatran, 1973, s. 7 - 26.