ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Slovenská literárna história sa dosiaľ nezaoberala Mikulášom Dohnánym synteticky. Niektoré oblasti jeho diela boli celkom negované, iné boli neznáme. Pritom neúplne, čiastkovo, hodnotili jeho život a dielo už J. M. Hurban, P. Hečko, J. Vlček, Sv. Hurban Vajanský, O. Wagnerová, A. Pražák, Z. Rampák a i. V posledných rokoch treba zaznamenať štúdiu O. Mrliana Mikuláš Dohnány v redakcii Slovenských pohľadov (Litteraria I, 1958, 103—118), založenú na dovtedy neznámom rukopisnom materiáli (hlavne z pozostalosti A. Pražáka, ktorá prešla do Literárneho archívu MS) a zhodnotení často zabúdanej obetavej činnosti M. Dohnányho v redakcii Pohľadov v Skalici i v Trnave. Pre poznanie Dohnányho v poslednom období jeho života sú dôležité denníky, ktoré publikoval R. Brtáň (Litteraria II, 1960, 186—230). Tieto denníky bude treba doplniť o nové dva denníky M. Dohnányho, ktoré práve prešli do LAMS s pozostalosťou J. Bédera. R. Brtáň publikuje materiály z dvoch denníkov — na prvom je dátum 21. januára 1850, druhý sa začína 1. decembra 1851. Denníky z Béderovej pozostalosti majú datovanie: prvý — od 8 júla do 22. novembra 1850, druhý — od 3. mája 1851. Takto sa relatívne kompletizuje obdobie posledných rokov Dohnányho života. Denník z roku 1850 (od 8. júla) je chudobnejší ako novonájdeny. Sú v ňom hlavne výpisky, poznámky, konspekty z prečítaných prác, náčrty listov, agenda okolo SP (hlavne predplatiteľská) a i. V druhom denníku (od 3. mája 1851) pribúdajú k spomenutým už veciam niektoré pôvodné básne, úvahy o národe, ľudové piesne, ruské porekadlá atď. K týmto denníkom sa bude treba podrobnejšie vrátiť a prípadne ich tiež publikovať.

Výber z diela Mikuláša Dohnányho ako ho predkladáme, si nenárokuje úplnosť. Ide o čitateľské vydanie, ktoré podáva v priereze prehľad o bohatej, no krátkej činnosti a diele M. Dohnányho, ktorého tvorba dosiaľ nevyšla vôbec v nejakom výbere či inak. Knižne vyšla len Dohnányho dráma Podmanínovci a História povstania… Básnická a kritická či iná tvorba zostávala roztiusená po súvekých časopisoch, kalendároch, iných publikáciách alebo — nie zriedka — v rukopisoch, v rukopisných zábavníkoch levočských študentov, v rukopisných denníkoch a p. Do prítomného výberu sme nezaradili všetky Dohnányho verše hlavne z toho dôvodu, že sa viaceré vo svojich myšlienkových a umeleckých postupoch opakujú a napokon niektoré majú naozaj len minimálne básnické kvality. Tieto básne teda bližšie nedokresľujú, diferencovanejšie necharakterizujú Dohnányho poéziu, čo bol dostatočný dôvod pre použitie výberu a nie súboru Dohnányho básní. Ide napr. o báseň K poslednej pocte Jankovi Ondrušovi z 27. apríla 1845 (v rukopisnom zošitku, uloženom v LAMS) i inú pri tejto príležitosti napísanú Pieseň (rkp. v Považí, č. XXII, s. 186), o báseň Nad hrobom Janka Kučery (†dňa 4. nov. 1849, Orol VII, 1876, 5, 135—136; z pozostalých rukopisov uverejnil A. Sytniansky), báseň Fraňovi Hanrichovi (rkp. z roku 1850), Spevec slávy pred Hospodinom (z denníka uverejnil v SP XXXI, 1911, 123—124 J. Škultéty); ďalej neuverejňujeme báseň Krásna zrada z denníka z pozostalosti J. Bédera (od 3. mája), fragmenty, náčrty, skice zachované v samotných rukopisoch, či denníkoch, nedokončené, nečitateľné, či inak neuverejniteľné. Časť je známa z publikovania denníkov R. Brtáňom. Z novonájdených denníkov z pozostalosti J. Bédera najmä druhý (od 3. mája 1851) obsahuje niekoľko publikovaných i nepublikovaných básní. Všetky rukopisy použité v tomto výbere sú z fondov LAMS.

Z kritickej tvorby sme akceptovali všetky Dohnányho najdôležitejšie literárne kritiky, ktoré majú významný zástoj v slovenskom kritickom myslení. Na dokreslenie celkového profilu Dohnányho uverejňujeme jeho básne v próze a úvahy.

Vysvetlivkový aparát sme obmedzili na najzákladnejšie literárnohistorické skutočnosti a súvislosti. Pri jazykovej stránke sme vychádzali z úprav obvyklých pri takýchto vydaniach štúrovských spisovateľov. Texty sme upravili predovšetkých ortograficky do súčasnej spisovnej normy, ponechajúc ináč všetky svojráznosti a charakter autorovho jazyka a štýlu. Rešpektujeme autorove syntaktické a lexikálne zláštnosti (aj pri istej autorovej nejednotnosti); v básňach najmä v pozíciách dôležitých pre rytmické a rýmové ustrojenie rešpektujeme básnickú licenciu i na úkor dnešnej jazykovej normy. Interpunkčne upravujeme texty do dnešnej normy, berúc do ohľadu aj interpunkciu pôvodných textov. Podľa dnešnej normy píšeme y-i, predpony a predložky s a z; odstraňujeme označovanie mäkčenia d, t, n, l pred e, i; zápisy mäkčenia dj, tj, nj, lj upravujeme tiež podľa dnešného úzu. Podstatné mená stredného rodu v nom. sg. zakončené na -ja upravujeme podľa dnešného úzu na -ie, -ou na é, ale v rýmových pozíciách uplatňujeme licenciu. Pri slovesách koncovky 3. os. perf. -u, -v nahrádzame koncovkou -l; upravujeme pozostatky češtiny pri písaní zámen a častíc (napr. jích, jako, jaký na ich, ako, aký). Nárečové slová ponechávame, objasňujúc ich vo vysvetlivkách. Kvantitu samohlások upravujeme podľa dnešnej pravopisnej normy; takisto kde si to vyžadoval dnešný úzus, zdlžovali sme r a l (napr. vzbĺknuť), resp. uplatnili ľ. Pokiaľ išlo o tvorbu publikovanú za autorovho života, rešpektovali sme jej znenie; pri rukopisných prácach sme akceptovali podľa možnosti posledný zápis. Pokiaľ to bolo možné, porovnávali sme publikované práce s rukopisným textom. Za základ vydania, ak nešlo o publikovanie za autorovho života, slúžili rukopisy, resp. texty v rukopisných zábavníkoch, keďže posmrtné vydania sa často nezhodujú s autorským zápisom. Oprávnene možno konštatovať, že Dobšinský aj iní, ktorí uverejňovali Dohnányho texty posmrtne, ich „opravovali“, pripisovali do nich, či inak ich upravovali. Osobitne na to neupozorňujeme, uvádzame len najmarkantnejšie prípady (najviditeľnejšie napr. pri básni Trenčianska studňa, pri Iskrách slovenských a p.). Vždy vychádzame z rukopisov a pri viacerých variantoch z textu, ktorý možno preukázateľne pokladať za čistopis, a nie za skicu, improvizáciu, torzo alebo náčrt. Básne uvádzame chronologicky, to jest v slede, v ktorom pravdepodobne vznikali, berúc do ohľadu aj ich uverejnenie za života autora. Pokiaľ bolo možné, zaradovali sme ich presne do chronológie, až na niektoré ojedinelé prípady, ktoré sa nedali presne určiť. Takisto sme postupovali pri kritických a ostatných prozaických textoch. Dohnányho dielo v tomto výbere sme rozvrhli do troch celkov; každý reprezentuje jednu dôležitú oblasť záujmov a tvorby autora. V prvej časti podávame básne, v druhej literárne state a kritiky a v tretej básne v próze a úvahy.