Zlatý fond > Diela > Prostonárodné slovenské povesti (Tretí zväzok)

Stiahnite si Prostonárodné slovenské povesti (Tretí zväzok) ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Pavol Dobšinský:
Prostonárodné slovenské povesti (Tretí zväzok)

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Zuzana Behríková, Tomáš Sysel, Monika Morochovičová, Bohumil Kosa, Katarína Diková Strýčková, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Michal Daříček, Petra Vološinová, Alexandra Pastvová, Dalibor Kalna, Katarína Šusteková, Viera Studeničová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 1549 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Pavol Dobšinský
Názov diela: Prostonárodné slovenské povesti (Tretí zväzok)
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 0

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Zuzana Behríková
Tomáš Sysel
Monika Morochovičová
Bohumil Kosa
Katarína Diková Strýčková
Robert Zvonár
Gabriela Matejová
Michal Daříček
Petra Vološinová
Alexandra Pastvová
Dalibor Kalna
Katarína Šusteková
Viera Studeničová

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Pavol Dobšinský
Názov diela: Prostonárodné slovenské povesti (zv. 3)
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1958
Počet strán: 558

Editori pôvodného vydania:

Eugen Paulíny [Editor]
POZNÁMKY:

Edičná poznámka

I.

Toto vydanie, nazvané: Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, zväzok I.—III., obsahuje dve zbierky, a to:

1. August Horislav Škultéty a Pavol Dobšinský, Slovenské povesti. Kniha prvá. Povesti prastarých báječných časov. Rožňava — Banská Štiavnica, 1858—1861.

2. Pavol Dobšinský, Prostonárodnie slovenské povesti, Turč. Sv. Martin, 1880—1883.

Prvá zbierka je v prvom zväzku a v druhom zväzku až po str. 263, druhá zbierka je v druhom zväzku od str. 265 a v celom treťom zväzku.

Rozprávky, ktoré sa opakovali (ide o rozprávky Kráľ času a Zlatí bratkovia), sa uverejňujú v tomto vydaní len raz. V poznámkovej časti je o tom príslušný údaj. Dvakrát sa uverejňuje iba rozprávka Kozičky (Kozliatka), pretože i pri základnej zhodnosti témy sú rozdiely v celkovej stavbe a v riešení.

Hádanky, ktoré Dobšinský uverejnil v Slovenských povestiach, vynechávame. Údaj o pravopise textov sme z pôvodného miesta vybrali a zaradili sme do edičnej poznámky (pozri nižšie). Pôvodné úvody k obom zbierkam a záver vydavateľov k Slovenským povestiam sme umiestili v textových poznámkach.

Inak sa pri usporiadaní rozprávok zachovalo pôvodné poradie a úplnosť.

V textových poznámkach k jednotlivým rozprávkam udávame najprv miesto, na ktorom je príslušná rozprávka v pôvodnom vydaní. Značkou „Škultéty—Dobšinský“ sa označuje zbierka: A. H. Škultéty a Pavol Dobšinský, Slovenské povesti, 1858—1861, značkou „Dobšinský 1…8“ sa označuje zbierka: „Pavol Dobšinský, Prostonárodnie slovenské povesti, 1880—1883“ (číslica tu označuje príslušný zošit). Za týmto údajom sa uvádza číslo stránok, na ktorých je rozprávka uverejnená.

Ďalej uvádzame v textových poznámkach jednotlivé poznámky A. H. Škultétyho a Pavla Dobšinského (resp. iných zberateľov, od ktorých rozprávky pochádzajú). Tieto poznámky uvádzal Dobšinský často prosto v texte (tam uvádzal stručné vysvetlenia ťažších slov) alebo pod čiarou (tam uvádzal najmä dlhšie vysvetlenia významu slov alebo varianty rozprávok). Niekedy kládol vysvetlivky prosto na koniec rozprávky. Číslovanie týchto poznámok je naše.

Ak je potrebné, dopĺňame textové poznámky vlastnými vysvetlivkami. Naše vysvetlivky dávame do hranatých zátvoriek.

II.

Prvá zbierka, zbierka Škultétyho a Dobšinského z r. 1858—1861, nadväzovala v pravopise priamo na hodžovsko-hattalovskú reformu a v podstate sa jej drží, ako o tom svedčí poznámka na str. 185—186:

Slovo o pravopise v tomto vydaní užívanom.

Medzi čitateľmi týchto prostonárodných povestí nachádzajú sa nejedni, ktorým nebude známa „Krátka mluvnica slovenská“ r. 1852 v Prešporku vydaná, ktorej sa hlavne držíme. Z tej príčiny si za povinnosť pokladáme pravopis nami užívaný máličko tuná objasniť:

Samohláska e krátke a dvojhláska ie zmäkčuje všade predchádzajúce spoluhlásky d, l, n, t, napr. deti, nerozdelený, telo čítaj: ďeťi, ňerozďeľený, ťelo.

Proti tomuto pravidlu pred e a ie tvrdo znejú:

a) ten a slová od neho odvodené: teraz, teda, vtedy, temer, tenže, tento atď.;

b) v celom skloňovaní prídavných určitých tvrdo zakončených s predposlednou syllabou dlhou, napr.: krásne, krásneho, krásnemu; neurčitých: matkina, matkinej, matkine; a podstatných ženských: kráľovnej, kráľovne; gazdina, gazdinej, gazdine. Tak aj v sklonení číselných jeden, žiaden, potom všemien ukazovacích ten, onen: jedna, jednej, jedne, žiadna, -ej, -e, tej, onej;

c) v gen., dat. a lokáli jednotnom prídavných určitých mien tvrdo zakončených s predposlednou krátkou: pekná, peknej; chudá, chudej. Vo všetkých týchto prípadnostiach stojí e miesto tvrdých é a y obmäkčenía nedopúšťajúcich;

d) v nom. jedn. a množnom neurčitých: hoden, vinen, povinen; hodne, vinne, povinne;

e) v gen. množ. počtu ženských a nijakých mien napr. matiek, sestier, mydiel; jestli sú ale hlásky d, l, n, t už v nom. jedn. počtu mäkké, zostávajú nimi i v tomto genitíve, napr. stien, diel, kolies, čítaj: sťien, ďiel, koľies.

Dlhô é v gen. a dat. jedn. počtu a v nom. množ. počtu prídavných mien vyslovujú Slováci ako ie, teda: dobrého, dobrému, dobré čítaj: dobrieho, dobriemu, dobrie. Slovo dcéra ako sa píše, tak vždy i zneje s dlhým é.

Dvojhláska ó alebo ô v tomto vydaní, predtým kroz uo značené, v prídavných nijakých vyslovuje sa ako vo jemne napr. dobrô, zlô, čítaj: dobrvo, zlvo (predešle dobruo, zluo), ale omnoho jemnejšie ako sa ináč v číta.

Medzi mäkkým ľ a tvrdým l Slovák prísny rozdiel robí. Mäkko zneje ľ všade pred e, ie, i (krem vyše udaných výminiek), potom kde ho zreteľne ľ značíme, napr.: leto, lietať, list, kľúč, veľa, priateľ zneje mäkko; lomí, láme, lúč, blysk, vól tvrdo sa vyslovuje. Koncovky minulých časov na tvrdô l: al, el, il, ol, ul vyslovujú sa tiež ako au, eu, iu, ou, uu, napr. dau, sedeu, robiu, priadou, pominuu.

Všemená teba, seba, sa, vyslovujú sa i takto: tebä, sebä, sä.

Hlásky l a r, kde miesto samohlások zastupujú, dajú sa i predĺžiť a značíme ich tam ĺ, ŕ.

Pozoruhodnejšia odchylka od hattalovskej normy je v tom, že Dobšinský v tejto zbierke používa tvar nom.-akuz. sg. neutra u tvrdých adjektív na (štúrovské -uo), napr.: veľkô, malô, dobrô, zlô. Pretože táto odchýlka je zámerná (Dobšinský sa ju usiloval zavádzať aj inde), zachovalí sme ju — pokiaľ v textoch je — aj v tomto vydaní.

Okrem toho im v prvej zbierke vyskytujú aj niektoré reminiscencie na štúrovský pravopis, napr. v jednotlivých osihotených prípadoch sa dvojhlásky píšu uo, vo, ja, je, niekedy sa označuje mäkčeňom mäkké ť, ď, ň aj v slabikáoh ťi, ďi, ňi, ťe, ďe, ňe, ojedinele sa vyskytujú tvary typu ovocia a pod. Keďže tu nešlo o zámer, ale o omyly alebo nesústavné odchýlky, tieto zvláštnosti sme nezachovali.

Druhá zbierka, zbierka samotného Dobšinského, líši sa od prvej zbierky najmä zvláštnosťami v slovoslede. Pavol Dobšinský vychádzal z názoru vtedy bežného, že v slovenčine musí nasledovať zvratné zámeno vždy za slovesom. To spôsobilo, že slovosled mnohých viet v rozprávkach nie je ľudový, ba z hľadiska dnešnej normy pripadá neprirodzený. Porov. príklady:

Krik utíšil sa. Varovkyňa chce chlapca zase vziať na ruky. Ale niet vypovedanej veci, ako predesila sa, keď chlapca nikde v izbe nenašla a na pánov rozkaz spamätala sa. Dala sa do hrozného plaču, že pozbehúvalo sa okolo nej všetko, čo len v dome nohy malo. Priletel aj pán, opytujúci sa, čo jej je a či chlapcovi nestalo sa dačo. Varovkyňa iba triasla sa od ľaku a strachu ako osika. Na mnohé dopytovanie už potom akosi horko-ťažko vyvadlovala, čo a ako stalo sa. (Stratený chlapec.)

V tejto druhej zbierke sa používa častejšie, než je to v slovečine obvyklé, namiesto väzby podmetu so slovesom mať v prísudku väzba so slovesom byť, pri ktorej je majiteľ vyjadrený v datíve. Ide o väzby typu: levu nech je mäso. Ale vyskytujú sa aj obvyklé väzby typu: havran nech má črevá.

V obidvoch zbierkach sa veľmi často vyskytujú slovesné väzby, ktoré sú charakteristické pre Gemer a Novohrad, napr.: po hostine šli hľadieť zbojníka. - potom sa dovedali za jej muža. — budem vďačne bárskoho slúžiť. — vypytovať sa za niekoho, niekoho: hneď sa povyspytoval celý dom.čudoval sa na tú krásu a nádheru.

Všetky tieto syntaktické zvláštnosti sme ponechali, pretože sú veľmi charakteristické pre jazyk Dobšinského.

V syntaxi sme urobili iba tieto jednotlivé úpravy:

Pôvodný text:

         do prívetivej starčeka tvári (Na Boha s kyjom)
         čo tebe vedieť nejde sa (Svenči gazda zvieracej reči vedomý)
         jej nič nevadilo (Zakliaty zámok)
         Tak hral, že i mŕtveho zobudil (Zakliaty zámok)
         …a porozprával som, že vaša… (Drevená krava)
         zastál si milý bača jedla (Bača a šarkan)
         Had po tráve smik ťahal ako smikom na husliach (Mechúrik-Koščúrik)
         Veď mi to tie halušky na závade (Tri citróny)
         len sa z izby prechodil (Svetovládny rytier)
         Dal svoj palác… tak pripraviť ako kráľovský bol (Pijan)
      

Upravený text:

         do prívetivej tváre starčekovej
         čo tebe vedieť nepatrí sa
         jej nič neškodilo
         Tak hral, že by i mŕtveho zobudil
         a porozprával som vám všetko, ako čo vodilo sa mi a rád som, že vaša
         zastal si milý bača pri jedli
         Had po tráve šmyk ťahal ako sláčikom po husliach
         Veď  mi to…
         len sa z izby do izby prechodil
         …tak pripraviť, aby ako kráľovský bol
      

Okrem toho sme v jednotlivých prípadoch zmenili slová mžik, osamotnelý, nezbývalo, hymä, chyba, asnaď na mih, osamotnený, neostávalo, iba azda. Okrem týchto zmien sme v slovníku rozprávok nijaké iné zmeny nerobili.

Neupravené sme ponechali tie rozprávky, pri ktorých sa výslovne uvádza, že sa podávajú v nárečí („v krajomluve“), i keď je pri mnohých jasné, že nárečový zápis je veľmi nedokonalý. Pri týchto textoch sme robili iba tieto úpravy:

1. písanie predložiek s, z, so, zo a predpôn s-, z-, zo- sme upravovali podľa dnešnej pravopisnej normy;

2. písanie zložených prísloviek sme upravovali podľa dnešnej pravopisnej normy;

3. zavádzali sme fonetický prepis zvláštnych hlások podľa dnešných zvyklostí.

Na príslušné úpravy upozorňujeme vždy v textových poznámkach pri príslušnej rozprávke.

III.

V rozprávkach zapísaných v spisovnom jazyku sme ponechali bez úpravy rozmanité hláskoslovné a tvaroslovné zvláštnosti, ktoré sú, ako sa domnievame, charakteristické pre Dobšinského jazyk a pre juhovýchodné nárečia stredného Slovenska, alebo pre nárečia vôbec. Rovnako sme nechali nezmenené rozmanité tvaroslovné a frazeologické archaizmy. Konkrétne ide o tieto zjavy:

1. Ponechávali sme nezmenené (resp. iba pravopisné upravené) niektoré nárečové spojky, príslovky a zámenné tvary, napr.: ačak (= všakver), čím (= kým), voľač, dač, zač, poč (= voľačo, dačo, začo, pokým), všelijak, nijak, jak, dák, voliak, voliaky (= všelijako, nijako, ako, dáko, voľajako, voľajaký), ledvou (= ledva), kremä (= iba), ništ.

2. Ponechali sme nezmenené niektoré nárečové podoby podstatných mien, prídavných mien a slovies, napr.: synok, synák (= synak), očima {= očami), stajeň, staj {= stajňa), Zelezník (= Železník), veliký (= veľký), tájsť, tašiel (= odísť, odišiel), v trapiech, na ústiech, íšte (= íska), upuj sa (= úfaj sa), dadia (= dajú), pre matera, dať za muž, dat. sg. psu, chlapcu, dat. sg. rozprávce, dvojtvary gen. pl. ciep-cepovcepí, inštr. pl. typu s chlapy, s vtáky, s orlíčaty, za kachlí atď.

3. Ponechali sme žiaden vo väzbe: Ešte nebol žiadnych sto krokov od mlyna (= ešte nebol ani…).

4. Ponechali sme zámeno ten, tá to v mnohých takých prípadoch, v ktorých sa v dnešnom spisovnom jazyku nepripúšťa, napr.: Aj to znal, kde títo nosia sa na vysokom strome. — Tu podšmykla sa tomuto noha.

5. Ponechali sme spojku ale na druhom mieste vo vete, hoci sa to podľa dnešného spisovného úzu nepripúšťa, napr.: Zrazu ale počujú títo voliake cenkanie. Keď ale takto pri vínečku aj rozveselil sa trocha, povie mlynár.

Podľa dnešnej spisovnej normy sme menili všetky pravopisné odchýlky a z hláskoslovných a tvaroslovných tie, ktoré nemajú nijakú štylistickú hodnotu a ktoré by sa dnes mohli cítiť ako zrejmé chyby. Pritom treba upozorniť, že hláskoslovná a tvaroslovná norma bola v rozprávkach Dobšinského hodne rozkolísaná, v pôvodnom vydaní je hodne tlačových chýb (najmä v označovaní dĺžok a mäkčeňov), takže úpravy, ktoré nižšie uvedieme, netýkajú sa všetkých prípadov. V rozprávkach sú totiž veľa ráz popri tvaroch, ktoré opravujeme na tvary podľa dnešného úzu, aj také tvary, ktoré sú podľa dnešnej spisovnej normy správne.

Pravopisné úpravy.

1. Zjednotili sme podľa dnešného úzu početné, no nepravidelné odchýlky vo využívaní hlások y — i. Tak sme upravili napr. slová krýdlami, stryga, osyka, neodbyl, na porúdzy, na piatych, lysklý, zalygotajú sa zámik, umrelkiňa, mik, zaril na: krídlami, striga, osika, neodbil, naporúdzi, na piatich, lisklý, zaligotajú sa, zámyk, umrelkyňa, myk, zaryl atď.

2. Asimiláciu spoluhlások sme upravovali podľa dnešného pravopisného úzu. V pôvodnom vydaní bolo tu niekoľko odchyliek. Tak sme upravovali slová grg, prúdkov, ces, do najvätšej, vätšmi, vätšú, predca, zkušovať, ztrhne, zpýtať sa, zpamätovať sa, ztrepoce, zchytiť, svolať, sísť sa, hosťou, najprú na: krk (tvar grg sme nechali len vo vete: myk šelmu po grgu — Berona), prútkov, cez, do najväčšej, väčšmi, väčšiu, predsa, skusoval, strhne, spýtať sa, spamätovať sa, strepoce, schytiť, zvolať, zísť sa, hosťov, najprv.

3. Písanie zložených výrazov a tvarov, zložených prísloviek a nesamostatných častíc, ktoré bolo čiastočne iné, čiastočne neustálené, sme upravili podľa dnešného úzu:

tvary: triraz, storaz, dvarazy, na raz, prvýraz, druhýraz, tretíraz, kdeby, kdežeby, čoby, bolby, čiby, akby, kto vie, nedaj Bože, Boh zná, Boh vie, chvala Bohu, hodslen, môžbyť, kremtoho smo upravili na: tri razy, sto ráz, dva razy, naraz, prvý raz, druhý raz, tretí raz, kde by, kdeže by, čo by, bol by, či by, ak by, ktovie, nedajbože, bohzná, bohvie, chvalabohu, hoc len, môž byť, krem toho;

tvary: do sýta, do hora, do vôkola, do poly, do korán, do okola, vo vedne, v pravo, v tom, po tichúčky, po ťuťme, po tichu, za každým, za dlho, za darmo, z ťažka, z ďaleka, z blízka, zo spod, z počiatku, na silu, na veľa, na pravo, na vlas, na skutku, na prostried, na rovno, na skutku, na dostač, na oko, na pokon, na porudzí, na posledok, na ďalej, na prázdno, na ráno, bez mála, k vôli sme upravili na: dosýta, dohora, dovôkola, dopoly, dokorán, dookola, vovedne, vpravo, vtom, potichúčky, poťuťme, potichu, zakaždým, zadlho, zadarmo, sťažka, zďaleka, zblízka, zospod, spočiatku, nasilu, naveľa, napravo, navlas, naskutku, naprostred, narovno, naskutku, nadostač, naoko, napokon, naporúdzi, naposledok, naďalej, naprázdno, naráno, bezmála, kvôli;

tvary: tak že, otvor že, povedz že, zabehni že, len že, veru že, prečo že, pravda že, preto že, akú že, čo že, ako žeby, komu že, preto že, tak že, sme upravili na: otvorže, povedzže, zabehniže, lenže, veruže, prečože, pravdaže, pretože, akúže, čože, akože, komuže, pretože, takže.

4. Zjednotili sme podľa dnešného úzu písanie veľkých písmen. Tak sme upravili slová Boží deň, súd Boží, s Božím darom, Šiarkan, Ježibaba, Striguon, Zlatí Bratkovia atď. na: boží deň, súd boží, s božím darom, šarkan, ježibaba, strigôň, Zlatí bratkovia atď.

Písanie Boh s veľkým písmenom sme ponechali tam, kde ide zreteľne o osobné pomenovanie najvyššej bytosti podľa kresťanských náboženských predstáv.

Okrem toho sme upravili pravopis niektorých jednotlivostí.

Hláskoslovné úpravy.

V hláskosloví sme vykonali tieto väčšie úpravy:

1. Tvar zámena ton, ktorý sa ojedinele vyskytuje, sme upravili na ten.

2. Dĺžky slabičného r, l, napr. mrtvá, za vrškom, na hrby ame upravili podľa dnešného úzu na: mŕtva, za vŕškom, na hŕby.

3. Formy krev, umrelčina, ľvica sme upravili na krv, umrlčina, levica.

4. Formy pošopnúť, jedon, jarčok, starčok, chlapčok, biciašťok, bračok, kúšťok sme upravili na pošepnúť, jeden, jarček, starček, chlapček, bičaštek, braček, kúštek.

5. Tvary za chrbátom, na chrbáte, necheť, s kŕdeľom sme upravili na: za chrbtom, na chrbte, necht, s kŕdľom.

6. Tvary spravedlivý, vršek, králevič sme upravili na tvary: spravodlivý, vŕšok, kráľovič.

7. Tvary: pomial, svatý, pred pameťou, najme, dorábäť, staväť, rozpráväť, mädovník, mäd, vrabäcie, väža, svadbäníkov, stupäj, zemän, rädy, v räde, na hräde, bolälo, kädeaká, käde, kädial, kädiel, käždý, kädenáhle, nezgägol, härb, ťaršäná a pod. sme upravili na: pomäl, svätý, pred pamäťou, najmä, dorábať, stavať, rozprávať, medovník, med, vrabacie, veža, svadbaníkov, stupaj, zeman, rady, v rade, na hrade, bolelo, kadejaká, kade, kadiaľ, každý, kadenáhle, nezgegol, erb, ťaršaná a pod.

8. Odchylné využívanie dĺžok a dvojhlások sme upravili podľa dnešného úzu. Tak sme upravili: šlápať, nariasli, vyriastol, kôčka, šiarkan, vetor, ohriev, Bôh, konec, vôz, továr, pred dážďom struháč, načím, ostála, zastáť, zastál, vybrál, stárnuť, mlýnska, múdrci, unávili sa, najsť, najdeme, zahrada, zahradka, budunok, trebars, na Jana, dorastol, dvanasť atď. na: šliapať, narástli, vyrástol, kvočka, šarkan, vietor, ohrev, Boh, koniec, voz, tovar, pred dažďom, strúhač, načim, ostala, zastať, zastal, vybral, starnúť, mlynská, mudrci, unavili sa, nájsť, nájdeme, záhrada, budúnok, trebárs, na Jána, dorástol, dvanásť.

9. Upravili sme odchylné využívanie samohlások. Tak sme upravili tvary rozkvetaly, bolästi, boľasti, parapúť, pohrabný, zaboľalo, pahrabu, sňah, nach, nahať, bľadá, opravdové, štestie na tvary: rozkvitali, bolesti, perepúť, pohrebný, zabolelo, pahrebu, sneh, nech, nechať, bledá, opravdivá, šťastie.

10. Podobne sme zmenili tvary trún, kriedla, šnôrkou, staričký, staričká, samorostlô, zrost, zavrískla na tvary: trôn, krídla, šnúrkou, staručký, staručká, samorastlô, zavrieskla.

11. Mäkké ľ sme zaviedli v dnešnom používaní. Preto sme upravili tvary tlapol, kadial, zkadial, hladáš, ponáhlaj sa, dosial, strielať, člapla, velká, vychvalovať, sľz, jabľká, výstreľ na tvary: tľapol, kadiaľ, skadiaľ, hľadáš, ponáhľaj sa, dosiaľ, strieľať, čľapla, veľká, vychvaľovať, sĺz, jablká, výstrel.

12. Tvary filajky, fijalečky sme upravili na fialky, fialôčky.

13. Zdvojené spoluhlásky sme upravili podľa dnešného úzu. Tak sme upravili tvary drevenný, sklenný, mäkkuško, ssali, odali sa, pokoný atď. na drevený, sklený, mäkuško, sali, oddali sa, pokonný atď.

14. Tvary masný, krsný sme upravili na mastný, krstný.

15. Rozmanité jednotlivé nárečové spoluhláskové zmeny alebo bohemizmy, ktoré nemajú štylistickú platnosť, sme upravovali do spisovnej podoby. Tak sme upravili tvary: nehali, nahajte, nehty, s pažiťkou, budkáč, poťľapkávať, prstenom, den, svoboda, osvobodiť, vyrumádzkala sa, džmúril, samočtvrtej, od narodzenia, rodzený, narodzený, ožlknuté, pod pečaďou, s učedlníkom atď. na tvary: nechali, nechajte, nechty, s pažítkou, budkáč, potľapkávať, prsteňom, deň, sloboda, oslobodil, vyrumádzgala sa, žmúriť, samoštvrtej, od narodenia, rodený, narodený, ožltnuté, pod pečaťou, s učeníkom atď.

Okrem toho sme urobili niektoré iné obdobné hláskoslovné úpravy.

Tvaroslovné úpravy.

Substantívum.

1. Miestami sa vyskytujúci tvar nebe sme upravili na nebo.

2. Tvar podstatného mena jaro sme upravili na jar.

3. Miestami sa vyskytujúce tvary nom.-akuz. sg. ovocia sme upravili na tvar typu ovocie.

4. Gen. a akuz. sg. Kubu, Vratku sme upravili na tvary Kuba, Vratka.

5. Gen. sg. typu peci, svieci, svini, papuli, šabli, huni, hodne pečeny sme upravili na tvary pece, svine, papule, šable, hune, hodne pečene. Gen. sg. omasti sme upravili na omasty.

6. Gen. sg. typu z prstu sme upravili na tvary typu z prsta.

7. Tvar lok. sg. typu po chýru sme upravili na tvar po chýre.

8. Nom. a akuz. plur. mužských zvieracích mien smo upravili do podoby podľa neživotných, ak nešlo o personifikáciu. Išlo o tvary ako vrabci, medvedi, havrani. Zmenili sme ich na tvary: vrabce, medvede, havrany.

9. Tvary prsá, ostny sme upravili na prsia, ostne.

10. Tvar ku dverom sme upravili na tvar ku dverám.

11. Tvary v očach, o vecach, po stajňach, na krpcach sme upravili na tvary v očiach, o veciach, po stajniach, na krpcoch

12. Tvary peňazoch, peňazom sme upravili na spisovné tvary peniazoch, peniazom.

13. Tvary ovciami, obručiami, nad baniami, pod viselniciami sme upravili na tvary: ovcami, obručami, nad baňami, pod viselnicami.

14. Tvary nohama, rukama, krídlama, otvorenýma ústama, za dverma, s bajúzma atď. sme upravili na tvary: nohami, rukami, krídlami, ústami, za dvermi, s bajúzmi.

15. Pri substantíve zápoľa sme upravili všetky tvary podľa mäkkého skloňovania, teda tvary k zápole, tie zápoly sme upravili na k zápoli, tie zápole.

Adjektívum.

1. Mäkké prídavné mená typu vlastní, strední, horni, dolní atď. sme v skloňovaní upravovali podľa dnešného úzu. Zavádzali sme teda pri nich skloňovanie podľa vzoru pekný.

2. Tvary typu cudzú sme upravovali na tvary typu cudziu.

3. Tvary inštr. plur. typu krásnyma, vyvalenýma, za samýma sme upravovali podľa dnešného úzu na krásnymi, vyvalenými, za samými.

4. Tvary typu vymláteno, pomerano sme upravovali v zhode s celkovým úzom Dobšinského na vymlátenô, pomeranô.

5. Tvary typu kráľoví (domáci), Ježibabín sme upravovali na tvary typu kráľovi, ježibabin.

Zámená.

1. Archaický tvar s tobou, ktorý sa ojedinele vyskytuje, sme upravili na tvary s tebou.

2. Skloňovanie zámena on, ona, ono sme upravili podľa dnešného spisovného úzu. Tak sme upravili tvary jejich brat, jejich predivenie na ich brat, ich predivenie. Tvary za ními, ích, ím, od ních, nad nim sme upravili na za nimi, ich, im, od nich, nad ním. Tvary jích, jich, jim sme upravili na ich, im.

3. Tvary jako, jaký sme upravili na ako, aký.

4. Upravili sme odchylnú kvantitu niektorých zámen. Tak sme upravili menej časté tvary pod tymi, nad mojho, so svojim, s vašim, čô na pod tými, nad môjho, so svojím, vaším, čo.

5. Tvary pod nímž, okolo nejž, do čijej, ktoré sa ojedinele vyskytujú, sme upravili na pod ktorým, okolo ktorej, do čej.

6. Podoby zámen kdo, voľakdo, nikdo a pod. sme upravili na podoby kto, voľakto, nikto a pod.

Číslovky.

1. Pri číslovke jeden sme uviedli dnešné spisovné tvary. Tak sme upravili tvary jedon, edon, jednoho, jednomu a pod. na jeden, jedného, jednému.

2. Tvary slov všetok, žiaden sme upravovali podľa dnešného úzu. Tak sme upravili podoby všetká, všetek, všecek, žiadon, žiadnoho na všetka, všetok, žiaden, žiadneho a pod.

3. Upravili sme tvary slova raz podľa dnešného spisovného úzu. Tak sme upravili dva raz, sto razy, niekoľko raz, desaťraz, sedem raz na: dva razy, niekoľko ráz, desať ráz, sedem ráz.

Slovesá.

1. Tvary taidem, preideme, preísť, prijde, vynde, prímem, prímu, obímu sme upravili podľa dnešného úzu na: tajdem, prejdem, prejde, príde, vyjde, prijmem, prijmú, objímu.

2. V slovese nájsť a jeho tvaroch zavádzame dĺžky podľa dnešného spisovného úzu. Teda namiesto najsť, najdem, najde sa dávame nájsť, nájdem, nájde sa. Namiesto občasných tvarov najšol dávame tvary našiel.

3. Tvary typu vylezla, vyreklo sa, rekla, nerekla, vedly, zvedlo sa upravujeme na vyliezla, vyrieklo sa, riekla, neriekla, viedli, zviedlo sa

4. Namiesto tvarov zjiesť, ty jieš, zjie, jiete, jiesť, zedli dávame tvary: zjesť, jesť, ty ješ, zje, jete, zjedli.

5. Tvar môžte upravujeme na môžete,

6. Tvary 3. plur. typu spáľa, svieťa, vymláťa, chváľa, poprúža sa upravujeme na tvary typu spália, svietia, vymlátia, chvália, poprúžia sa.

7. Tvar 3. plur. musejú sme upravili na musia.

8. Prézentné tvary typu zavre, zazreš, zazre, ozre sa, opre sa, sobere, udre sme upravili na zavrie, zazrieš, zazrie, ozrie sa, oprie sa, zoberie, udrie.

9. Namiesto počnie, odbiehli dávame počne, odbehli.

10. Tvary imperatívu zpomoc, obkrúti, choj, choc sme upravili na spomôž, obkrúť, choď.

11. Tvary typu poviedať, poviedal, povieda sme upravili na tvary povedať, povedal, povedá.

12. Inf. typu vedeť, mleť, pozreť, pomysleť, sedeť, vraveť sme upravili na vedieť, pozrieť, pomyslieť, sedieť, vravieť.

13. Namiesto tvarov typu nechyruvať, panuvali dávame tvary nechyrovať, panovali.

14. Tvar prechodníka krúťac sme upravili na krútiac.

15. Tvary minulého času typu vybehnul, priľahnul, kývnul, dotknul, uposlúchnul, pohnul, kľaknul, sadnul, zatiahnul, zhrdnul, stvrdnul, zavzdychnul, poslúchnul, skrútnul, klapnul, zadriemnul, oslepnul, vytiahnul, pošepnul, rozpadnul, vyschnul, ktoré sú veľmi časté, sme upravili na dnešné podoby: vybehol, priľahol, kývol, dotkol, uposlúchol, pohol, kľakol atď. Tvar stanul sme upravili na zastal.

16. Tvar uschlý sme upravili na tvar uschnutý.

17. Formy typu kde bych dostal, abych išla, abych si ja, veru bych sme upravili na podoby: kde by ja dostal, aby ja išla, aby si ja, veru by ja.

18. Tvar plur. minulého času a kondicionálu upravujeme podľa dnešného spisovného úzu. Tak sme upravili prípady ako: Udrela štvrť, puky sa začaly v krásny kvet rozvíjať, udrely dve štvrte, premenily sa kvety na malé bobuľky dávame: Udrela štvrť, puky sa začali v krásny kvet rozvíjať, udreli dve štvrte, premenili sa kvety na malé bobuľky.

Príslovky.

Rozmanité nárečové podoby prísloviek sme upravili do spisovnej podoby. Tak sme upravili: azdaj, aždaj, adaj, pozajtraška, trebas, predci, predca, predsi, naspak, prvej, väčšmej, bližej, pozdeľač, posried, zajtrá, inák, dneská, sotvi, nikda, veľmo na azda, pozajtrajška, trebárs, predsa, naspäť, prv, väčšmi, bližšie, pozďaleč, prostred, zajtra, inak, dneska, sotva, nikdy, veľmi.

O úprave zložených prísloviek pozri pri pravopisných úpravách.

Predložky.

Podľa dnešného úzu sme upravili podobu predložky pres, ces, prez na cez.

Spojky.

Podľa dnešného úzu sme upravili vetu: Ač ide-li to takto na podobu: Hoci ak ide to takto (Múdri Maťko a blázni).

Podoby spojok choci, hodsi, hoďas, keďby sme upravili na hoci, keby.

Spojku lebo sme nahradili spojkou alebo, kde to význam vyžadoval.

Záverečné upozornenie. Uvedené príklady nie sú vyčerpávajúce, ale usilovali sme sa podať všetky výrazné typy, pri ktorých sme robili úpravu. V niektorých prípadoch išlo asi o tlačové chyby (nedostatok mäkčeňov a dĺžok).

Eugen Paulíny


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo



Pavol Dobšinský

— folklorista, básnik, prekladateľ, literárny kritik a publicista, príslušník štúrovskej generácie Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.