ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• Čierne a biele šaty
  
• Zmenšiť

 

Čierne a biele šaty (Humo-smutnoreska od Hladovanského) – humoristicky ladená próza zo života s autobiografickými črtami, voľne nadväzujúca na epizódu Hlad a láska – Svätojánske dobrodružstvo (Lipa, 1860). Ľudovít Kubáni ju publikoval pod svojím obľúbeným pseudonymom Hladovanský, ktorý používal aj ako publicista, v časopise Černokňažník v roku 1861.

V súvislosti s touto prózou po prvýkrát použil svojské žánrové označenie „humo-smutnoreska“, vystihujúce kontrast dvoch základných kontextov prózy: plánu humoristického a tragicko-sentimentálneho.

Podobne ako próza Hlad a láska, aj Čierne a biele šaty sú inšpirované autorovými osobnými skúsenosťami, pričom tematizujú typicky kubániovský problém lásky komplikovanej neľahkou finančnou situáciou hrdinu. No kým v Svätojánskom dobrodružstve je základom konfliktu zmätočná situácia, ktorá spôsobí, že protagonista cestujúci za svojou snúbenicou si doma zabudne peňaženku, čo vyvolá sled trápnych situácií, v próze Čierne a biele šaty stojí v zárodku konfliktu nevhodný výber termínu sobáša nemajetného protagonistu – v období smútku budúcej nevesty za zomrelou matkou. Spor o sobáš sa navonok premieta do malicherného sporu o farbu nevestiných šiat: bielych, symbolizujúcich radosť a vieru v krásnu spoločnú budúcnosť, na ktorých trvajú snúbenci, alebo čiernych, symbolizujúcich pietny smútok, ktoré vyžaduje nevestin brat. Spor buď – alebo (buď čierne šaty, alebo žiadna svadba) je pseudoromantickým konfliktom, nachádzajúcim vyjadrenie aj v ďalších zložkách deja (vzbura snúbencov, tajná svadba).

Vlastný príbeh prózy, podobne ako v Svätojánskom dobrodružstve, je rámcovaný archetypálnou situáciou rozprávania príbehu: rozprávač a súčasne hlavný protagonista Hladovanský rozpráva deťom o svojej „romantičnej ženbe“, pričom vo vstupe k vlastnému rozprávaniu odkrýva súvislosti s epizódou Hlad a láska a súčasne odhaľuje reálne prototypy postáv: hlavná postava Stano Hladovanský (autoštylizácia autora) vystupovala v Svätojánskom dobrodružstve pod priezviskom Stupický, jeho snúbenica Miluša Slavatínska je obrazom Zuzany Malatínskej, ktorá bola od roku 1855 Kubániho manželkou.

Ironizujúci postoj autora sa popri voľbe a spracovaní témy (tragikomický spor o farbu nevestiných šiat, ktorý takmer zabránil svadbe), prejavil najmä v rozprávačskom štýle, v spôsobe sebareflexie hlavného hrdinu, ako aj v intertextuálnom odkazovaní na epizódu Hlad a láska: „Práve v siedmom roku môjho manželstva stojím – a sedem, to je sväté numero. – Premýšľam, ako by som mal tomuto číslu ohľadom môjho manželstva viac svätosti dodať... ach – hútam – najlepšie ho zasvätím vyrozprávaním tragikomickej histórie – mojej ženby. Bola to skutočne mimoriadna udalosť, i ohľadom jej vývinu a okolností, i ohľadom prostriedku a samého výsledku“ atď.

Kubániho próza Čierne a biele šaty patrí do skupiny autobiografických „próz života“, v ktorých autor zobrazuje realitu života v 50. a 60. rokoch 19. storočia na Slovensku, každodenné problémy človeka, ktorý prežíva porevolučné obdobie ako obdobie zlomu dvoch epoch a stretu dvoch životných filozofií, no popri tom musí riešiť „bežné“ životné situácie.

Spomedzi ostatných próz najexplicitnejšie zobrazuje konflikt medzi romantickým ideálom a základnými existenčnými otázkami. Vďaka autobiografickým prvkom, pri čítaní v kontexte s epizódou Hlad a láska, približuje nielen život autora, ale aj významného romantického básnika Jána Bottu, ktorý v Kubániho prózach vystupuje v postave mužného merača Ružana.

Autor: Ústav slovenskej literatúry SAV