ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Sem, sem valaskovia pospiechajte, Ježiška malého privítajte, Ktorý tu v jasličkách v Betleheme; Na tvrdej povitý, leží slame.

Valasi vstávajme, chleba si krájajme, Poďme my na cestu, k Betlehemu mestu! Hľa volá nás Aniel, čili je Archaniel, Cestu nám ukáže, keď nám ta ísť káže!

Vítaj Bože náš maličký! (pokloní sa) Pochválen buď Ježiš, i Márie meno V dňoch týchto sviatočných, nak je pozdraveno! Bo celé kresťanstvo v dňoch týchto sa chystá, Hľa sláviť pamiatku, narodzenia Krista. My sme síce všeci stavu valaského, Ale pochádzame z rodu kráľovského. Náš staričký bača ten má mnoho rokov, Oj, nejedon vypil on žinčici okov. On je bača starý, svet ho Kubom volá, Ale preto hlava jeho neni holá. V kolibe sedáva, ovce viac nepase, Len obšíva krpce, na salaši chase. On varí žinčicu, hrudy syra robí, Do sladkého mlieka chleba nám nadrobí. Náš valach najstarší Stacho sa menuje: Radosť ho je počuť, keď vám zagajduje! Tomu tak behajú po tých gajdách prsti, Akoby sa ihral s valaškou v svej hrsti!

Vítaj Bože náš maličký! (pokloní sa) Náš valach najmladší Ivánom sa zovie: Nejednej už krky, vykrútil on sove. Čo len okom vidí, všetko z dreva spraví, Na valaškách vtákov vyrezuje hlavy. Tak vie hajduchovať a skákať po zemi, Že mu ani nohy v skoku vidieť neni.

Vítaj Bože nás maličký! (pokloní sa)

Kde sa bavíš toľko, aždajs pásol v hore, Veď ťa dávno hladám už po celom dvore.

Vy ste teda mali starosť o mňa mnohú, A ja som šťastlive pásol, chvala Bohu! Nič sa mi nestalo, a ovečky moje Dnes mi okotili, už jahniatok troje.

Vítaj Bože náš maličký! (pokloní sa) Nuž čože valasi, čo sa rozprávaťe? Čože to za jakú reč vospolok máte?

No teraz bača náš, už som bez starosti. Lebo som vo veľkej dneská bol úzkosti. Aj to som si myslel, že už ovce naše Nebudeme zháňať viacej na salaše. Deň sa už pominul, tmavá noc nastáva, Ponad naše hory mesiačok už vstáva. Aj my dneská kúsok pokoja žiadame, Do kolibky ku košiarom sa skladáme.

Zostaň Pane Bože s nami, Aj s našíma ovečkámi!

Gloria in excelsis Deo! Sláva na vysosti Božskej Velebnosti! sláva! sláva!

Čis počul Fedore tie ľúbežnie hlasy, Čo ich bolo očúť na našom salaši?

Spi bratku v pokoji, to sa ti len sníva, Alebo v dedine kohút sa ozýva. Zlý duch v noci, Nemá do nás moci!

Veď sa ja žiadneho ducha tiež nebojím, Ale ver mi Bratku, za to dobre stojím: Počul som pekný spev, ja som nespal vtody Aj veliké svetlo videl som na nebi.

No len lahni Stacho, nahaj spať druhého, Nebuď darmo zo sna i Kuba starého.

Vstaňte hore valasi! Pri bethlemskom salaši, Narodil sa vám Spasiteľ, Všeho sveta Vykupiteľ!

Či nemám pravdu bratku Fedore, Že som počul krásny spev na dvore?

Oj verím Stacho môj; bo na uši vlastné, Očul som nebeských duchov spevy hlasné.

Čo sa to tu robí, hoj valasi moji? Čo to také svetlo nad salašom stojí? Poprosme že rúče p. Boha svého, Aby sa nám v noci nestalo dač zlého!

Pozrite že čo sa to belie pred nami? Aký to duch ide osvetlen žiarami?

Čo sa bojíte mňa, čo trápite seba? Hľa! velikú radosť prinášam Vám z neba! Lebo sa narodil sveta Vykupiteľ, Budúci národov od Boha Učiteľ. Pospiechajte teda rýchle k Betlehemu, A dajte vespolok čest a chválu Jemu! On prinesie pokoj, dobrej vôle ľudu, A všetky národy v Ňom spasené budú. Nak vám to k poznaniu slúži za znamenie: „Najdete pachoľa v jaslách položené; Nemlúvniatko malé na slame s plienkami, Zavinuté ležať medzi hoviadkami.“

Poďme teda nazrieť na tie divné veci, Ktorie sme z anielskej zrozumeli reči! Pospešme valasi, aby tam v maštale Netrpelo biedu to pachoľa malé. Vezmime Mu mlieka do velkej lagvici, A pre Jeho Matku syra i žincici!

Ja mu zase vezmem tie moje husličky, A pekný oštiepok dám mu do ručičky.

Ja zas vezmem gajdy a zahrám mu na ne, Aby chutne driemal, na tej tvrdej slame.