ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Každý z nás vie, že nemierne pitie liehových nápojov je škodlivé, ba že môže zapríčiniť aj smrť; t. zv. „mierne požívanie“ alkoholu považujú mnohí ľudia, za celkom neškodné, ba dokonca za užitočné. Pravda je však, že liehové nápoje sú za všetkých okolností škodlivé, neužitočné a nikdy nie sú potrebné.

Alkohol poškoďuje žalúdok a trovenie. Preto dostavujú sa vlivom alkoholu nielen žalúdočné choroby, ale aj choroby ostatných vnútorných orgánov, ktoré sú so žalúdkom v spojení. V tomto ohľade panuje ešte medzi ľudom veľká neuvedomelosť.

Okrem toho oslabuje alkohol celé ľudské telo, ktoré následkom toho snadnejšie ochorie a rozčulením, do ktorého človeka uvádza, rozmnožuje počet nehôd a nešťastí, ktoré sa stávajú práve v najväčšom počte s nedele na pondelok.

Alkohol priviedol už na tisíce ľudí do nemocníc, blázincov, väzení a do hrobu, lebo alkohol svádza podnapilých ľudí k priestupkom a zločinom. Sedem desatín všetkých priestupkov a zločinov zapríčiňuje alkohol, ako dosvedčujú úradné zprávy. Kto ale poráta všetko to neľudské bitie a trýznenie žien a dietok, ku ktorým muža „posilnil“ alkohol? Na tisíce manželství, ktoré následkom opilstva muža alebo ženy staly sa peklom pre obidvoch manželov, sú toho dôkazom.

Keď požívanie alkoholických nápojov už aj na dospelých má tak zhubné účinky, aké musia byť tieto účinky najmä na deti a mládež?

Alkohol berie mladým ľuďom chuť k práci a robí ich neschopnými k plneniu ich povinností tak, ako by mali a mohli. Nielen nemierné požívanie piva a vína, aj takzvané mierné požívanie týchto nápojov poškoďuje pomaly ale iste telo mladého človeka, podobne ako ustavične padajúca kvapka vody hlodá kameň. Práve preto ale je povinnosťou mladého človeka, aby si svoje zdravie chránil, vlastnou vinou si ho nepodkopával a požívaním piva a vína neotravoval.

Alkohol berie mladému človekovi aj chuť ku zdravému športu, pripravuje ho o radosť z krásy prírody, a robí ho tupým a neprístupným pre šľachetné radosti života. Ale alkohol ohrozuje nielen telesný, ale aj duševný život a mravný pokrok, najmä ale jasnosť myslenia, sebavládu a pevnosť vôle. A na miesto toho, aby sa mladý muž v pevný a silný charakter vyvíjal a plný nezištnosti a obetavosti za vznešenými ideálmi kráčal, klesá následkom požívania alkoholických nápojov vždy nižšie a nižšie, lebo ako Tolstoj hovorí: „Čím viacej sa človek omamuje, tým menej mravne pokračuje“. Prísna sebakázeň, takt a cit slušnosti ochabujú, človek neberie pravdu tak prísne, stáva sa lenivým a malomyseľným, ztráca idealizmus a má len preto smysel, čo mu osoh donáša. Požívanie alkoholických nápojov utlumuje hlas svedomia, utlumuje túhu po vznešenejších radostiach, uspáva, akoby narkoticky, najlepšie myšlienky a dojmy, bez toho, žeby mladý muž túto nedôstojnú nadvládu cítil. Nemá ale ani sily, aby sa z tejto nadvlády vymanil, lebo následkom alkoholu stal sa slabochom, otrokom zvyku pitia, hoci by sa aj nazdal, že je „mladým pánom“. Nemôže viac svoje chtíče premáhať, prichádza do mravného nebezpečenstva a ztráca čistotu svojho tela a svojej duše. A jed, ktorý do jeho tela vniknul, trhlina v jeho duši rozširuje sa pomaly ale iste a nedá sa viac zastaviť. A konečne keď alkohol mladého muža o všetku náboženskú a mravnú silu, o jeho vnútorný pokoj, o sviežosť jeho mladosti a o všetky jeho ideále pripravil, siaha tak mnohý mladý muž ku samovražde a končí svojvoľne svoj zmarený život. A keď aj mnohý zavčasu sa vzpamätá a riadnym, súcim mužom sa stane — o koľko viacej by mohol vykonať, keby mal ešte tú svoju pôvodnú plnú silu. Vidíme to najlepšie, keď o 25 rokov po maturitnej zkúške bývalí stredoškolskí kamaráti zase sa sídu a pozorujú tie medzery, ktoré cez ten čas medzi nimi boly spôsobené. Koľký vysoko nadaný priateľ stal sa alebo nešťastným v rodine, alebo v povolaní, alebo predčasne zomrel len preto, lebo alkohol ho zničil.

K otvoreniu novej budovy reál. gymnázia v Novom Meste nad Váhom uverejnil „Slovenský Denník“ dňa 7. septembra 1924 veľmi pekný článok pod názvom „Úkol strednej školy na Slovensku“, v ktorom čítali sme aj toto:

„K mravnej výchove školskej patrí nezbytne abstinencia; nepiť a nefajčiť. Pravda, tu je najlepším učiteľom príklad. Majme silu byť prísni aj k sebe, nestrkajme hlavy do piesku; alkoholizmus a nikotinizmus je prvá sociálna otázka prítomnej doby; darmo je kázať zbožnosť a mravnosť ľudu zalkoholizovanému. Republikánska škola nech vychová hlásateľov abstinencie.“

Veľmi prípadne sa vyjadruje o tom aj dr. Titta: „Alkohol a tabák sú ničiteľmi kvitnúcich tiel. Bez toho, že by to kto zbadal, priludiac sa, kladú svoje ruky na najušľachtilejšie orgány, a keď sa ich už raz zmocnily, zakrnie telo v dlhej nemoci. Alkohol a tabák sú jedovaté zeliny, ktoré mladé semeno národov otravujú a plodia pekelné tretie — pohlavnú výstrednosť, ktorá pôsobí hrozné spustošenie a fyzické a morálne zdravie národov nivočí.“

Čítal som o tragickom osude jednoho študenta, absolventa univerzity. Bol synom alkoholikov. V ich dome bola vždy zásoba fliaš najrôznejších likérov. Otec študentov zomrel mladý. Chlapec bol veľmi talentovaný. V 21. rokoch bol promovaný na doktora. Bohužiaľ, neodolal vlivu prostredia, v ktorom vyrástol a stal sa tiež alkoholikom. Zhubné následky zjavily sa čoskoro poruchou duševnou. Dvakráť bol v sanatoriume, potom ho museli dať do blázinca. Bol prepustený, ale zlepšenie bolo iba prechodné a bolo nutné definitívne ho zatvoriť v blázinci. Jeho rozum bol takrečeno úplne zničený a lekári mu dávali jediný rok života. Ako je tu zrejmé strašné previnenie jeho rodičov. („Vyšší Národ“, roč. IV., č. 3. a 4.).

„Nie je tomu ešte dávno“ — píše dr. Weitbrecht — „čo stál som pri smrteľnej posteli mladého muža, ktorý mal suchoty a bol už blízo smrti. Jeho oko bolo bez lesku a hlboko vpadlé, tvár uvädlá, ťahy v jeho obličaji mdlé. So slzami v očiach spomínal na svojich vrstevníkov, ktorí práve sa chystali, aby plní čerstvej sily a odhodlanosti vlastného samostatného postavenia dosiahli. — Viete, hovoril, čo moju nemoc najviac obťažuje? Aj ja som mohol byť zdravý a silný, tak ako tí ostatní, ale sám som si to zavinil, že som taký biedny. Ešte ako gymnazista som začal popíjať a na vysokej škole som v tom pokračoval, pokým som sa nezničil a v tom sa stal, čím teraz som. — A to bol veľmi nadaný mladík, pýcha a radosť svojich rodičov, ktorí teraz plní hlbokého bôľu pri jeho smrteľnej posteli stáli a za niekoľko dní potom oči mu zatlačovali.“

Aký je to smutný zjav, že zvyk pitia piva a vína, tak mnohým mladým ľuďom priamo sa stal nezbytnou životnou potrebou a že práve výkvet našej mládeže, vysokoškoláci, ktorých potom žiaci stredných škôl tak ochotne napodobujú, tak radi sa oddávajú pitiu alkoholických nápojov. Že mnohí pri takomto živote nemajú žiadnej chuti, aby doma študovali a ku zkúškam sa pripravovali, to je samozrejmé. Či je ale doba mladosti na to, aby mladí ľudia život svoj v krčmách trávili, aby svoj mladistvý idealizmus v pive utopili a pri tom svoju mladú silu a zdravie ľahkomyselne podkopávali? Či nemalo by byť skôr prvým úkolom študujúcej mládeže, aby našej verejnosti, ktorá v biede alkoholu temer sa topí, dobrý príklad dávala? Naozaj naša sštudujúca mládež pri svojom idealizme a svojej duchaplnosti nepotrebuje toho, aby si svoju veselosť len alkoholom zadovážila. To dokazuje na stredných, ako aj na vysokých školách z roka na rok vzrastajúci počet abstinentých študentov a študentiek. Tí všetci dokazujú, že mládež vie privyknúť aj na vodu, mlieko a limonádu. Tí všetci dokazujú, že pravá čerstvosť, sloboda a veselosť študentská nepozostáva v navštevovaní krčiem a vinárieň a v študovaní najlepšieho piva a vína, ale v tom, keď študujúca mládež telocvikom, športom, plávaním a turistikou telo svoje otužuje. Čo nám pomôžu všetky víťazstvá nad prírodnými silami, keď prírodu v nás premôcť nevieme?