ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Verte mi to, milí priatelia, že nemáte lepšej príležitosti, aby ste si svoju ešte ohebnú vôľu upevnili a spoľahlivými charaktermi sa stali, ako keď sa alkoholických nápojov úplne zdržujete. Tu naučíte sa najlepšie proti prúdu plávať, sebe niečo odoprieť a na lákanie a vábenie kamarátov alebo kamarátiek rozhodným „nie“ odpovedať a ich posmechy pokojne znášať. A keby aj prišla doba, kedy by ste sa cítili osamotenými a keby sa vám vaši kamaráti vysmievali a vás urážali, len zmužile ku predu. Naučte sa ostrie hrotu obracať a takých ľudí ľutovať, ktorí si myslia, že akési hrdinstvo konajú, keď alkoholom svoje mladé telo vždy znovu otravujú. Dokážte im, že to nie je žiadna „askéza“, žiadna obeť, keď ste sa alkoholu zriekli, ale že víno, pivo, pálenka pre vás vôbec žiadnej príťažlivosti nemajú. Dokážte im, akí ste šťastní, že ste sa z pút tak nebezpečného nepriateľa oslobodili a tým vnímavejšími sa stali pre jemnejšie, vznešenejšie pôžitky tela i ducha. Tak privediete najskôr posmievačov ku poznaniu, že abstinentný spôsob života je ten najrozumnejší a najprirodzenejší. Skoro oni umlknú a s úctou budú na vás hľadieť, ako na takých, ktorí sa osvedčili a všeobecnej chvály zasluhujú. A čím viacej sa naučíte nad samým sebou panovať a cvičením sa v držanlivosti svoje chtíče a vášne na úzde držať, tým viacej stanete sa schopnými raz aj druhým rozkazovať. Práve sebavláda tento základ všetkých ctností je hlavným rozdielom medzi človekom a zvieratom, takže bez nej opravdového človeka ani myslieť nemožno. Nedajte sa mýliť tou zdanlive duchaplnou, ale v skutočnosti tak duchaprázdnou frázou: „Mladosť sa musí vybúriť“. Takáto filozofia nie je dôkazom sily, ani prameňom radosti, ale znamením slabosti, bahnom pekelných miasmov. Naopak, sebavláda je tá jediná pravá sloboda pre každého jednotlivca.

Nebojte sa, že váš život bude potom bezradostným. Práve tá víťazná sila, ktorú sebazaprením a sebavládou získate, vaša pevná vôľa, ktorá posmievaním a lákaním druhých nedá sa premôcť, bude mať za následok pravú slobodu duše a nezkalenú trvalú veselosť mysle, ako sa o tom slávny prof. psychiatrie na univerzite v Curychu, dr. Forel, vyslovil: „Len sa zriekni všetkých alkoholických nápojov a budeš šťastnejším, zdravším a silnejším, vyslobodíš sa z otroctva a nielen že veselým a spoločenským zostaneš, ale budeš ešte viacej ako pred tým.“

Nedajte sa mýliť námietkami t. zv. miernych pijanov, lebo požiadavkou púhej miernosti sa málo vykoná, ako to zkúsenosť dokazuje. Sú pijani, ktorí sa vedia tak dobre ovládať, že ešte aj po desať pohároch piva chodia rovne. Následkom toho tak mnohí ľudia sa nazdajú, že ten; kto nereve a nerobí hlúpoty, nie je opilý a posudzujú alkoholika veľmi shovievavo. Keby niekto vypil za jedon večer päť litrov vody, to by každý považoval za fanatizmus, alebo nerozum. Keď ale tak mnohý „mierny“ pijan vypije za jedon večer päť litrov piva, to už je celkom rozumné, lebo alkohol dáva dispens od logiky. (Viď dr. Šimsa, Alkohol pro — proti“, Praha 1924, str. 82.) Ako ľahko sa môže stať „mierny“ pijak nemiernym! Veď aj nemierny sa považuje často za mierneho. Len ten, kto ani prvý pohárik nevypije, nemusí sa druhého báť. A keby aj starší ľudia nemohli sa od tohoto nešťastného zvyku odlúčiť — tým viacej to má dokázať mládež. Len úplné zdržovanie sa alkoholických nápojov môže viesť k cieľu, ako nám to najmä Amerika so svojimi 10 miliónmi abstinentov ukazuje. Miernym byť, to znamená na pol ceste zostať stáť. Nie, buďte vy celými charaktermi, úplnými abstinentmi.

Dokazujte to aj v spoločnosti, že viete zostať zdržanlivými. Tak ako nefajčiar neostýcha sa v spoločnosti fajčiarov odmietnuť ponúknutú cigaru, alebo cigaretľu, tak nemusí sa ani abstinent v spoločnosti ostýchať, aby otvorene priznal barvu. Buďte charaktermi, ľuďmi pevnej vôle, buďte skalou, ktorá pevne a nepohnute stojí, keby sa i seba viac vĺn posmechu na ňu valilo. Keď pri spoločnom obede niekto povie: Toto jedlo nemôžem, lebo by škodilo môjmu žalúdku, kto sa na tom bude urážať? Alebo keď niekto povie: Som nefajčiar, kto sa nad tým bude horšiť? Podobne nemôže nám nikto zazlievať, keď odmietneme ponúknutý nám pohárik alkoholického nápoja, ktorý by uškodil nášmu žalúdku a našej hlave a ktorým by sme sa spreneverili nášmu ideálu a našim abstinentným zásadám. Rozhodne je to veľmi pekným zjavom, keď na mnohých gymnáziach, reálkach, učiteľských ústavoch a odborných školách abstinenti po maturite poriadajú slávnosti na rozlúčku bez alkoholických nápojov. A ktokoľvek sa takejto slávnosti zúčastnil, bol tým celý oduševnený, vidiac ako aj pri nealkoholických nápojoch možno byť spoločenským, veselým, ako práve takáto veselosť je tá pravá a trvalá, lebo nie je narušená beztaktnosťou, surovosťou a sprosťáctvom podnapitých abiturienitov, ktorí potom len so zahanbením na takúto „slávnostnú“ rozlúčku sa rozpomínajú. Pravá životná radosť predpokladá dobré svedomie, jasnú hlavu a zdravé telo. Tam, kde tieto predpoklady jestvujú, netreba žiadneho „oduševnenia“ pomocou alkoholu.

Chýrečný americký miliardár Andrew Carnegie v diele „Panstvo obchodu“ (I., prel. Ant. Žáček, Světová knihovna, sv. 643.) takto hovorí: „Veľkou zhubou pre väčšinu mladých mužov je pitie liehových nápojov. Hovorím vám, že pravdepodobnejšie klesnete následkom zvyku pitia liehových nápojov, než následkom ktoréhokoľvek iného, alebo všetkých ostatných pokušení, ktoré vás akiste prepadnú. Môžete takmer úplne podľahnúť ktorémukoľvek inému pokušeniu a znova sa napravíte — vzchopíte sa, trebárs už nezískate ztrateného postavenia, predsa sa udržíte, zabezpečíte si a zachováte poriadne miesto. Ale uniknúť chorobnej náchylnosti k liehovým nápojom je takmer nemožným. Poznal som len málo výnimok z tohoto pravidla. Predovšetkým tedy nesmiete piť prílišne liehové nápoje. Lepšie bude, jestli sa ich ani len nedotknete — o mnoho lepšie urobíte.“

Dvanásťročný chlapec bol prijatý za plavčíka na parníku odchádzajúcom z Liverpoolu v Anglii. Na šírom mori ponúkli námorníci chlapcovi pálenku. „Prosím, odpustite, ja nepijem,“ vyhováral sa chlapec. Námorníci sa smiali; chlapca nepremluvili. Keď sa o tom dozvedel kapitán, povedal chlapcovi: „Chceš-li byť pravým námorníkom, musíš sa učiť piť pálenku.“

„Odpustite, pane kapitáne, radšej nebudem.“ Kapitán nie súc zvyklý na odpor, zavolal námorníka: „Vezmi povraz a zbi chlapca, uvidíme, či povolí.“ Námorník povrazom kruto zbil úbohého chlapca. „No, či budeš piť?“ opýtal sa ho kapitán.

„Prosím, radšej nebudem.“

„Tak vylez chlapče na vrchol stožiara a zostaň tam cez noc.“ Úbohý chlapec meral okom výšku stožiara a zachvel sa, pomýšľajúc na to, že tam má celú noc sa držať lanovia. Ale poslúchol. Ráno sa kapitán rozpomenul, idúc po palube, na malého trestanca. „Hej, tam hore,“ zavolal. Žiadna odpoveď. „Slez dolu. Počúvaš?“ Zas žiadna odpoveď. Jedon námorník vyliezol hore a našiel chlapca polozmrznutého. Bojac sa, aby do mora nespadol, keď sa loď kolísala, objal chlapec obidvoma rukama stožiar a držal sa ho tak silno, že ho námorník len s námahou odtrhol. Sniesol ho na palubu, a tu ho tak dlho treli, pokiaľ nenabudol vedomia. Teraz mu nalial kapitán koňaku, hovoriac: „Chlapče, pi.“

„Prosím, pán kapitán, nebudem. Poviem vám prečo, len sa na mňa nehnevajte. Kedysi sme doma šťastne žili. Odrazu otecko začal piť, takže nebolo peňazí ani na chlieb a jedného dňa nám predali domček aj so všetkým majetkom. To zarmútilo moju mamičku natoľko, že na smrť ochorela. Krátko pred smrťou mi povedala: „Janko, ty vieš, čo urobilo opilstvo z tvojho otca. Sľúb svojej umierajúcej matke, že nikdy liehovín piť nebudeš; rada by som ťa zachránila pred zlorečenou náruživosťou, ktorá tvojho otca zahubila. — Pán kapitán, vy chcete, aby som sa spreneveril sľubu, danému zomierajúcej matke? To iste že nechcete.“

Tieto slová dojaly kapitána až k slzám, sohnul sa a objal chlapca, hovoriac: „To nikdy, malý hrdina. Zachovaj svoj sľub, a keby ťa niekto svádzal k pitiu, len mi to povedz a ja ťa vezmem do ochrany. Aby som ti ale nahradil trest nespravedlivo vytrpený, darujem ti túto bankovku. Pri tých slovách podal kapitán malému hrdinovi anglickú bankovku v cene 1250 Kč.

„Podajte mi len jednu ruku a som zachránený,“ zvolal poľský hrdina Poniatovski, keď vo vlnách rieky Elster sa topil, ale nebolo nikoho, kto by mu túto ruku bol podal. Ach a ako mnoho tisíc úbožiakov tonie a utopí sa vo vlnách opilstva len preto, že nikto im záchrannú, láskavú ruku nepodáva. Predstavte si len tú veľkú biedu týchto nešťastných opilcov, ktorí pod tyranstvom alkoholu vzdychajú a aj na vás hľadia a iste že nebudete ani ináčej môcť, vy budete musieť vstúpiť do radov tých, ktorí slovom, skutkom, predovšetkým ale svojim dobrým príkladom proti tejto hroznej biede bojujú a snažia sa zachrániť ztratených. A keby to bol len jedon-jediný človek, ktorého ste príkladom svojim zachránili, iste že budete tým odmenení na celý váš život. — Ó, aký krásny to cieľ, obetovať celý svoj život pre dobro veci, pre blaho svojho ľudu! Tu čerpáme vždy novú silu, tu pociťujeme tú pravú radosť zo života.

Abstinencia nie je negácia života, ale kladné, správne riešenie otázky života. Abstinent nemôže pokojne na to pozerať, keď tisíce jeho blížnych a často práve tí najlepší a najnadanejší zakrnia a hynú tým, že pijatike sa oddávajú. Ako by mohol abstinenta ten opojný nápoj tešiť, ktorý pre tisícov jeho blížnych je prameňom biedy a žiaľu, smrti a zkazy. Ale práve táto záchranná kultúrna práca, ukazovať svojim blížnym cestu k lepším a čistejším zdrojom života naplňuje abstinenta pravou radosťou, ožiaruje mu jeho život, či nie je to radosť, môcť ukázať zblúdilému pijanovi pravú cestu, môcť potešiť zarmútené srdce utýranej ženy, môcť obveseliť smutné očká opustených dietok? Či nemá takýto abstinent veľmi mnoho zo života, keď ho prežíva pre blaho svojich blížnych?

Abstinencia je zákon, ktorý si človek sám naložil, súc nadaný zdravým rozumom a láskou k svojim blížnym. Abstinencia nie je obmedzovanie osobnej slobody, podobne ako koľajnice nehatia lokomotívu, že by sa nemohla pohybovať, ale naopak tento pohyb uľahčujú, zabraňujúc možným katastrofám a nehodám. Ten, kto iných chce z bahna, alebo vody vytiahnuť, musí stáť na vyššej úrovni, musí mať pevnú pôdu pod nohami. Človek-otrok nebude bojovať za slobodu. Slobodu vybojovali otrokom vždy len slobodní ľudia. Abstinencia je posvätný boj za oslobodenie ľudstva z pod jarma démona — alkoholu.

Nuž, zúčastnite sa aj vy, milí priatelia, tohoto dôležitého boja proti alkoholu. Ukážte svojim príkladom, že zdržovania sa alkoholických nápojov je dobrá vec, áno, že je prameňom neochabujúcej sily a nezkalenej radosti.

Jedným slovom: buďte charaktermi a usilujte sa vždy viacej takými sa stať. Charakter je taký človek, ktorý keď vkročil na cestu pravdy, po tejto ceste aj kráča, vážiac si viacej dobrého svedomia, ako chvály tohoto sveta. Charakterom je ten, kto pri všetkej úcte k iným ľuďom svoju zvláštnosť a neodvislosť si zachováva, a má tú zmužilosť, aby aj vtedy svojim mravným zásadám zostal verný, keď sa preto neobľúbeným stane. Charakterom je taký človek, ktorý vie čo chce, a ktorý to, čo za pravé uznal aj uskutoční, aj vtedy, keby všetci okolo neho inakšie smýšľali a konali — v krátkosti: charakterom je človek, ktorý proti prúdu pláva.

S prúdom plávať, od prúdu sa dať strhnúť a viesť, to je veľmi pohodlné, ale pamätajme, že len mŕtve ryby plávajú s prúdom. Ako obdivujeme naproti tomu tie ryby, ktoré ako na pr. pstruh, z jara vo vodách proti prúdu tiahnu a pri prekonávaní prekážok obrovskú silu dokazujú, len aby dosiahly svojho cieľa.

Nuž, plávajte aj vy, milí mladí priatelia, proti prúdu zlých zvykov a ľudských predpojatostí, aj vtedy, keby ste preto osamoteli. Vždy bližšie k ideálu dokonalosti, vždy bližšie k Bohu, ktorý je tá najvyššia dokonalosť!“