ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„… Dr. Karol Lányi, zo slovenskej krvi pošlý, ale rodák z Čiech, z Černilova, kde jeho otec bol farárom, potom seniorom a superintendentom. Prof. dr. Lányi bol najprv farárom v Ratiboři, odtiaľ vymenovali ho za tajomníka pri vrchnej cirkev. rade vo Viedni, kde dosiahol doktorát teologie. Po prevrate došiel do Bratislavy, hlásil sa do št. služby a pridelili ho školskému referátu. Keď sa otvorila r. 1919 Slov. teol. vysoká škola, prihlásil sa za profesora, ale nevystúpil zo št. služby, vzal si len dovolenú. Ako profesor prednášal systematickú teologiu a pri tom veľmi zasadzoval sa za abstinenciu a docielil pekných výsledkov, najmä medzi mládežou, kde jedných celkom získal, druhých aspoň upozornil, akým nepriateľom ľudského zdravia je alkohol i mierne požívaný. Stal sa predsedom Abstinentského sväzu na Slovensku. Pri úprave št. úradov vyzvali ho, aby sa vrátil do št. služby alebo z nej vystúpil. Voľba bola ťažká, rozhodla otázka penzie. Ako profesor nemal právneho nároku na penziu, lebo ešte ani dnes (počiatkom r. 1933) nie je vec prof. penzie usporiadaná a ja ako osemdesiatročný mám ju viac z milosti povolenú, ale ešte nevyplatenú. Dostávam ešte vždy prof. plat. Čo bolo robiť? S ťažkým srdcom zanechal Lányi profesúru a vrátil sa do št. služby. Za celý rok prednášal svoje predmety ako smluvný profesor, pokým nevyvolili miesto neho dr. Michala Lučánskeho. Lányi bol asi dva roky v školskom referáte ako odborný radca, potom ho penzionovali.“< >

Zdroj: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1312/Bodicky_Rozpomienky-a-pamati-II/11