Dunaju náš tichý…

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň , tak ako už hlasovalo 149 čitateľov.

Autor: Janko Kráľ

Digitalizátori: Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dunaju náš tichý…

(Nápev: Koníčku môj vraný…)


[1]Dunaju náš tichý,
už ťa zanecháme,
keď na tvojich brehoch
Ústavu nemáme.

My preto budeme
verné tvoje deti:
nik ťa Slovákovi
nevytrie z pamäti.

Hen sú naše Tatry,
tam my poletíme,
tam našich rodákov
zo sna prebudíme.

Bárs sa aj zatmilo
slniečko nad nami,
však nám ono svitne,
veď je Pán Boh s nami.

Nermúťte sa, bratia!
Už nám skoro svitne
a nad naším hrobom
nová sláva skvitne.

Zbohom, Srbi, Česi,
Horvati, Poliaci!
Zbohom, bratia naši,
dunajskí Slováci!
(1884)


[1] V rukopisnom sborníku Jána Pravoslava Lešku, v archíve MS. Sborník má tento nadpis: „Národnje Slovenskje Pjesňe písau Janko Pravoslav Leška 1850.“ Báseň je zapísaná ako III. v oddelení s týmto nadpisom: „Pjesne Bretíslavskích žakov, ktorí sa po zakázaňú Ústavu Sloven. do Levoče odebrali.“ Je bez nadpisu. Pod číslicou III, je však táto poznámka:„Nápěv: Koničku moj vraní, od Krála.“ Po prvý raz bola zverejnená v Slov. pohľadoch, roč. LXXII, č. 1—2, str. 177, 1956, v prepise autora týchto poznámok.