Ako trpaslík zabil obra

Plávala na šírom mori loď, a veľký žralok ju prenasledoval; obrovské zviera nebavilo sa ani žrádlom, len ustavične, vo dne i v noci, neúnavne plávalo za loďou. Spokojil sa s tým, čo mu do otvorenej hroznej tlamy voda doplavila; hltal menšie, väčšie ryby. Divili sa plavci na lodi, obdivujúci obrovskú šelmu, že žiadnej únavy necíti a odpočinku nepotrebuje.

No raz čo vidia? Žralok je mrtvý! Postarali sa, aby ho dostali na loď. Stiahli s neho kožu, dobrú k upotrebeniu, vyňali vnútornosti k vôli tuku. Keď ho otvorili, vysvetlila sa náhla smrť dravca. Ako tak tie ryby, do pažeráka vodou nesené, hltal, vplávala mu do hrtana aj rybička, zvaná morský jež, a tá mu svojimi pichľavými ostinami celý žalúdok prepichala a rozožrala; ona ho usmrtila.

Ach, taký trpaslíčok usmrtil obra, a tento sa mu nemohol obrániť!

Jediná myšlienka, jaký trpaslíčok oproti celému človeku, a predsa v skutok uvedená zničí neraz celý národ.

Jediné tvrdé slovo, ó jak je malinké v tej záplave slov, ktoré ľudia pohovoria, a predsa je vstave zničiť pozemské aj večné blaho celých rodín.

Jediný skutok, — čím je on uprostred millionov činov a zločinov na celej zemi konaných, — a neraz celá večnosť neni vstave odčiniť zlé následky, ktoré za sebou priniesol!

Jediný pohľad, len mihnutie oka, — či neni on ako prášok vetrom nesený, — a je v stave tak otráviť srdce, že človek, ním zničený, týmto jedom celú generáciu nakazí.

Jediný hriech, na pohľad malý, jediné odvrátenie sa od Boha, jediná zdanlive nepatrná neposlušnosť, a večná koruna môže byť navždy ztratená. Už či zhreší myseľ, jazyk, ruka, oko: hriech je ten trpaslíček, vnikne v tvoje srdce, v ducha, podkope tvoj večný život. A preto hovorí náš Pán: „Všetkým vravím: Bdite!“