Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Tibor Várnagy. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 8 | čitateľov |
Človek je na tom svete, aby všetko užitočné, čo vidí, v dobro svoje a svojich blížnych obrátil. Istý inžinier mnoho týždňov zaoberal sa myšlienkou, jako postaví most prez velikú rieku. Raz, ako tak v hlboké myšlienky ponorený, prechádza sa po zahrade, zavrela mu od stromu na strom pretiahnutá visiaca pavučina cestu. Hľadí na ňu, pozerá; zrazu pohodil si hlavou: „Hľa, visiaci most. Aj ja tak ten môj most postavím!“ povedal si, a postavil, a dielo sa zdarilo. A kto bol učiteľom? Pavúk.
Je mnoho nešťastných ľudí na svete len preto, že sa nenaučili hľadeť. Ak niečo nekričí, oni to nevidia. Oni nikdy nevidia slnko vychádzať, bárs neraz boli vtedy vonku, neraz rezalo im oči. Milliony kvietkov kvitne na zemi, nevidia a pristúpia, a žiadneho si nevšimnú. Na stá vtákov spievalo im nad hlavou, alebo lietaly kŕmiac svoje mladé; nespatrili ich. Ako môžu sa tí úbohí ľudia teraz potešiť, keď stodoly, komory, sýpky, škrine, áno aj stoly ostávajú prázdne? Syn Boží, Ježiš Kristus, chodiac po zemi, videl všetko, všetkého si všímal. „Hľaďte na vtáctvo nebeské!“ hovorí On. „Pozrite na ľalie!“ Ach, áno, pozrite. Bôh ich živí, On ich zaodieva. Otvorte oči; všetko, čo Bôh stvoril, rozpráva nám o Bohu a o Jeho pomoci.
Zanechaj starosti! Množia len úzkosti, neosožia. Na Boha spoliehaj, blízko je pomoc, znaj, pomoc Božia! Pozri na ľalie, ktože ich zavije v nádherný šat? Bôh im ho utkal sám. Nemohol by i nám taký utkať? Všimni si vtáctva tiež, bez starosti ho zrieš poletovať. Živí ho denne Bôh; uč sa u Jeho nôh dôverovať!