Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Kristína Royová:
Múdra holubička
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Tibor Várnagy. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 12 | čitateľov |
Raz pozoroval učenec lietajúcu holubičku. Odrážala sa krásna, taká čistučká, bielučká od modrého neba. Zrazu zbadal pri nej rastúci nepokoj — začala úzkostne dokola lietať. Čo sa jej robí? Pozrel učenec vyššie a uzrel tam ďaleko, vysoko ešte len malý, čierny bod, bol to skalný orol. Jeho veliké krídla niesly ho nižšie. Úbohá, bezbranná, naľakaná holubička, čo ty učiníš? Naraz roztiahla holubička krídelká a šuch dolu hlavou; ako vystrelený šíp jediným rozmachom preletela k vysokej skale a skryla sa v rozsadline tejže skaly.
Úbohá, satanom stíhaná, bezbranná duša! Tá holubička, to si ty; tá skala je Kristus. Otvor oči, uč sa od vtáčatok, skry sa v Jeho ranách; On privoláva: „Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete (bez výsledku, jako tá fŕkajúca holubička) a obťažení ste (úzkosťou, hrôzami), já vám odpočinutie dám.“
Lietala holubička, lietala až sa ona neba, zeme týkala. „Nebojíš sa, holubička, biely vták, že ťa uzrie nepriateľa ostrý zrak?“ „Nebojím sa, veď ja miesto isté mám, ukryje ma v pevnej skale Pán Bôh sám.“ „Nemáš sily, drápov; čím sa obrániš? Čím si život, biele perie zachrániš?“ „Bôh je mocný, pozrem k nebu, poprosím; On ma vidí, nikdy sa báť nemusím.“