SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Orol vták


[1]Keby ja bol orol vták,
vyletel bych nad oblak,
zaplieskal bych krídlami
nad našimi Tatrami.

Tatra, pusté doliny,
ja váš vtáčik rodinný,
jak prst osamotený,
letím v blesku, hrmení!

Hrôza desí celý svet —
horký, ťažký je môj let,
víchrice ma zrážajú,
perká zo mňa padajú.

Dneska zima, zajtra dážď —
ty, vlasť moja, nič nedbáš,
nedbáš, čo v tej hodine
tvoje vtáča zahynie!
A tvoj vták v krutom boji
o to všetko nestojí!
Radšej zhynie na poli,
ako by žil v nevoli.

A tvoj vták ďalej letí
búrkam divým v ústrety:

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
milší mu je voľný let,
jak ten celý šíry svet!



[1] Prvý raz v Orle IV, 1873, str. 221, potom V-1 a V-2. Redaktor Orla pod čiarou má túto poznámku: „Touto najnovšou básňou nastupuje náš dávno zamlknuvší obľúbený poet Janko Kráľ svoju novú poetickú púť po slovenských Tatrách. V zamĺknuvšom poetovi tomto pohrešovali sme mnoho. Jeho spevy sú opravdivými dietkami našich Tatier, i ľúbia sa nielen nám, no i najmä našim bodrým bratom Čechom. Keď som nedávno v Prahe p. dr. Júla Grégra navštívil, prosil ma, bych spevy „podivného Janka“ pozbieral a jemu k vydaniu doručil. Ja som mu to sľúbiť nemohol, z čiastky, že som neznal tých, u ktorých by spevy Kráľove hľadať mal. Teraz pošlúc mi náš poet tri básne pre ,Orla’ píše mi: ,Ja veru z mojich prác nič nemám, lebo tie sú z čiastky po svete roztratené, z čiastky stratily sa. A tak iba to mám z mojich prác, čo v pamäti nosím — a z pamäti odpíšem.’ — Kto by sa vystúpeniu tohto veľkého poetického talentu netešil?! Ked to hlučné ,na zdar’ poetovi našemu privolávam, prosím tých pánov, u ktorých by sa rukopisy básní Kráľových nachádzali, aby mi ich doručiť, ráčili, aby tak ich vydanie buď ,M. Sl.’, alebo p. Grégr podujať mohol.“ — Táto významná poznámka svedčí, že Janko Kráľ neposiela nové básne, ale opäť varianty toho, čo v pamäti nosil. O tom svedčí i to, že medzi troma básňami poslal i „Kvietok“ zabudnúc, že poslal báseň, ktorú už uverejnil Orol tatranský r. 1846 a Sokol r. 1866. Je temer nepochopiteľné, prečo posielal tretí variant tej istej básne. To je vysvetliteľné len tým, že Kráľ v rokoch 60. a 70. už nemyslel vážne na novú literárnu tvorbu, a len na unúvania redaktorov poslal niečo, čo skutočne „z pamäti odpísal“. — Témou, náladou i slohom patrí báseň Orol vták do rokov štyridsiatych, hoci nemáme priameho dokladu, že by ju bol vtedy napísal. V tomto zmysle vyznieva i poznámka u V-2, str. 142—3. — Orol oproti V-1 má tieto odchýlky: Keby — kebych; krydlami — krýdlami; ptáčik — vtáčik; zrážajú — srážajú; A ty vlasť má — ty, vlasť moja; zahyne — zahynie; pták — vták; zhyne — zhynie; jako by — ako by; v úsrety — v ústrety; jak — než.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama