ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jarabina, tiež skorušou zvaná, má na Slovensku podľa krajov rozličné mená: skoruch, oskoruša, oskeruša, oškeruša, oskoruša, skorušica, skorušina, garabina, jarab, jarab obecný, jarabok, brest, brek, divá brekyňa; česky jeřáb, jeřabina; nemecky Vogelbeerbaum, Vogelkirschbaum, Sperbaum, Sperberbaum, Arlesbeere, Eberesche, Quitsche; maďarsky veresberkenyefa, vadberkenyefa. Je to strom 6 — 12 m vysoký.

Je viac druhov jarabín; pre nás majú význam len štyri: jarabina obecná, jarabina vnadivá, jarabina sladkoplodná a jarabina domáca.

Jarabina obecná (Sorbus vulgaris) rastie obyčajne v našich lesoch a na stráňach, ale často býva vysádzaná pri silniciach a iných cestách i ako aleje a v záhradách. Je všade ozdobou svojím štíhlým vzrastom, krásnym olistením, svojím bohatým kvetom a menovite v jeseni, keď už list opadal, záplavou svojich koralovito-červených plodov v kyticiach nadol visiacich. Tieto svoje plody podržuje i v zime dosť dlho, na ktorých vtáctvo nachádza svoju potravu. Bohužiaľ, na jarabine kladú ľudia osídla na lapanie vtáčkov. Zrnká jarabín vtáci nestrovia a preto roztrusujú ich kade tade; a preto jarabinový strom často vyrastie na najpodivnejších miestach.

Kvitne v máji — júni. Šedobiely kvet jarabinový má nepríjemný zápach, pre ktorý ho však hmyz obľubuje. Následkom takéhoto oplodnenia všetkých kvetov, medzi jej ovocím nebýva padaviek. Čerstvo natrhaných kvetov veľmi často sa upotrebuje ako náhrady za čínsky čaj.

Ovocie tejto jarabiny, jarabinky je okrúhle, trpko-kyslastej chuti, pre ktorú pre človeka nie je jedlé, ale je zamilovanou pochúťkou drozdov, preto tohoto ovocia upotrebuje sa ako vnadidla na chytanie do smyčky (osídla) týchto spevavých operencov.

Jarabina vnadivá (Sorbus aucuparia) preto i latinsky tak nazvaná, že vnadí k sebe, upúta, chytá vtáčkov. Jej ovocie je sladké, jedlé. Z tejto jarabiny roštené plody v mnohých krajoch užívajú miesto kávy. Tekutý, ale sladený výťažok z jarabiniek (jedáca lyžica 2-3 razy užitý dve hodiny po jedle) privodí aj po najtvrdšej zácpe bezbolestnú stolicu. Spomína sa, že asi pred 100 rokmi najdený bol v Jeseniciach na Morave sladký jerab, na ktorom si pochutnávali salašníci pri Ostružnej. Dnes je už tento druh pestovaný v záhradách ako okrasa i ako zimná potrava drozdov.

Sorta tejto je jarabina sladkoplodná (Sorbus lacimitiata, alebo moravica moravská) asi preto tak nazvaná, že najviac pestuje sa na Morave. Jej ovocie pridáva sa do rozličných zaváranín a pri dobrej úprave dáva kompot, podobný brusniciam.

Jedlým druhom je tiež jarabina domáca (Sorbus domestica). Z nej páli sa alkoholický nápoj jarabinka (poľsky jarzebinka), ktorá, keď v nej začas močila sa potlčená rasca (kmín), pije sa v malých dávkach proti behavke (hnačke diarkve). I sušené alebo smažené jarabinky upotrebujú sa ako liek proti behavke a dobre účinkujú i pri ľadvinových (obličkových) kamienkoch. Pri týchto chorobách má sa pokračovať takto: včas ráno na lačný žalúdok vyjsť na prechádzku podľa možnosti hore vrchom, pri čom užívať prežúvaním pomaly 10 — 12 jahôd a len po polhodine si zaraňajkovať. Táto liečba má trvať niekoľko mesiacov.

Odvarok z jarabiniek posilňuje žalúdok a je znamenitým pre tých, čo trpia na žlčové a močové kamienky, na chronickú behavku, červienku (úplavicu) a nedostatočnú činnosť obličiek. Denne viac ráz plnú čajovú lyžičku užívať.

V lekárňach predávaný preparát „Sionin“ je vo svojej podstate alkoholický cukor, pripravený z jarabiniek, ktorý upotrebujú pri sladení pokrmov (múčnikov). Ním v dávke 50 — 70 gr lieči sa s prospechom cukrovka (Diabetes mellitus).

Aby sa trpká chuť jarabiniek odstránila, majú sa jarabinky 12 hodín močiť v octe a potom dobre poumývať.

Z jarabiniek v domácnostiach varí sa lekvár (marmeláda).

Zaváranie jarabiniek pripravuje sa tak, že jahody hodia sa do vriacej vody; prvý odvarok sa vyleje, na to sa dá trocha vody a podľa chuti cukru. Z tohoto podľa vôle možno urobiť potom lekvár alebo želé.

Šťava z jarabiniek čistí krv a predtým upotrebovala sa proti dáveniu a krvotoku. Je tiež dobrým prostriedkom proti kašľu a chripľavosti. Užíva sa po lyžiciach podľa potreby. Pripravuje sa: Dobre očistené jarabinky varia sa pomaly a keď zmäkly, pretisnú sa cez plátno. Na kilogram šťavy dá sa 400 — 500 gr prečisteného cukru, prevarí sa znova 5-6 minút a naplnia sa ním fľaše, ktoré musia sa dobre uzavreť.

V Rusku sú jarabiny veľmi obľúbené a upotrebujú ich všeobecne ako dobrého prejímadla z vytlačenej šťavy bobulí, zhustenej cukrom na syrup. Ruský lekár Kupecký (r. 1900) pripravil z jarabín tekutý výťažok, s ktorým so znamenitým výsledkom pomáhal ľuďom od zatvrdilej koliky. Upotrebením 20 kvapák až jednej lyžice tejto šťavy, a to 2-3 razy denne, vždy 2 hodiny po jedle, dosiahol u pacientov riedku, bezbolestnú stolicu, ktorá dostavila sa do 10 hodín po užitej dávke. Tú upotrebovali i u detí.

Drevo jarabín je tvrdé s jemnými vláknami, preto upotrebuje sa na kolárske práce, ale menovite na rozličné ozdobné predmety. V Bošáci píla k vôli drevu kupovala oskoruše od tamojších obyvateľov.

Úroda veľkého množstva jarabiniek znamená vraj tuhú zimu.

V Bošáci majú na trpkokyslé ovocie jarabín porekadlo: Zmrasčil sa, jakoby bol do nezralej oskoruši zahryzel.

Malé dievčatká navliekajú si ihlou na nitku zrelé jahody a vešajú si ich ako náhrdelníky, alebo ozdobujú si nimi vlasy okolo hlavy ako venčekmi.

Meno jarabín nosí obec Jarabina, Orjabina pri Starej Ľubovni vo Spiši.