Obuv ľudu v Lopašove

(Pri Vrbovom v Nitre.)

Opisuje Pavel Socháň.

Najstaršia známa obuv v Lopašove sú bóty, za nimi prišly čizmy a naposledy nastúpily štíble. Krpcov tu už nikto nepamätá.

Bóty šijú ševci. V niektorých okolitých mestách žije väčší počet ševcov, ktorí po svojom spôsobe zhotovujú bóty a stali sa tovarom svojím chýrečnými i rozvážajú ho po trhoch na ďaleko-široko, kde majú väčší-menší odbyt, dľa toho, ktoré bóty sú v patričnom kraji v móde. V Lopašove upotrebujú dva druhy bót: brezovské a senické, tieto do roboty, tamtie sú parádnejšie.

Brezovské bóty siahajú po kolená, šité sú dratvami zo štyroch kusov: zo dvoch sára, z jednoho podpust (nad pätou) a z jednoho nárt. Sáry šité sú z oboch bokov, do predku vystupujú vyššie a vyrezané sú na uši, na zadku majú cecík. Bóty nie sú valchované, preto skladajú sáry v členkoch na ráseň; na ženských bótach bývajú štyri sbery, na chlapských 5 — 6 „sberov“. (Sber je každý jeden záhyb osebe, viacej sberov „do kopy“ zovie sa ráseň. Narásiť, rásnaté). Vrch sáry olemovaný je svetlou šnórkou, z jejž koncov visí medzi ušama malá kystka. Podešva leží na podložení a je spolu s nártom sošitá; aby bol opatok pevný, vložená je v ňom čerešňová alebo lipová kóra; aby bol opatok vyšší, ma ešte tri podložená. Na opatku je pribitá na 4 klince podkovička, ktorá má na koncoch špice zahnuté do podošvy, aby sa podkovička nezachytávala do zeme. Bóty sú z hovädzej kože a stoja 4 zl.; bývajú aj z konskej, ale tieto sú horšie a preto i lacnejšie, stoja 3 zl. Bóty mastia sa olejom ružovým, alebo konopným, alebo sadlom. — V tamejsom prísloví „Kúpiu nové bóty smrci“ znamená, že vyšiel z ťažkej nemoce.

Senické bóty sú rozdielne od brezovských tým, že majú sáru z jednoho kusa sošitú, na povrchu rovnú a dookola širokým pásom z červenej kožky obloženú.

V Lopašove známe sú aj trnavské bóty.

Na sviatok nosia čižmy, ktoré sú úzke, špicaté a v celku zo dvoch kusov remeňa sošité. Z jednoho kusa predok sáry s nártom, druhý: zadok sáry s podpustom. Čižmy majú sáry tej samej podoby ako bóty; šnurované sú širokou svetlou šnúrkou zo súkaných hodvábnych cverien; na predku je ružička, pod touto kystka dlhá až po nárt. Podošva je s nártom sošívaná. Opatky predtým nízke, teraz vysoké. Predtým nosili podkovičky luskačky, dvoma klincami na predku, tretím v zadu na podošve opatkovej pribité. „Luskačky“ robili nie kováči, ale zámočníci. Boly aj vyše palca hrubé, vlastne vysoké. Čižmy sú tiež nevalchované, a preto sberané. Šijú sa dratvou z rubu, tak že, keď čižmu ušil, dalo mu to roboty, než ju obrátil na líc. Čižmy sú len z kozy kordovánky, kordovánske. Niekedy nosili aj žlté čižmy s vysokými podkovičkami. Čižmy sa veľmi zriedka mastia, ale leštia „viksom“, žlté ničím. Do blata alebo sňahu nikto čižiem neobúval, a keď si ich zababral, zväčša si ich len mokrou handrou poutieral. Čižmy šije čižmár, a stály 3 — 4 zlaté. Teraz už čižiem nekúpiš, lebo ich už čižmári nerobia, iba štíble, lebo to je pre neho ľahšia robota.

Štíble nastaly od dvadsiatich rokov. Sú valchované a sbíjané drevenými klincami. Sáry sú rovné. Stoja 4 — 5 zl.

Ženské bóty, čižmy a štíble majú tvrdé a rovné sáry, mužské sú zrňačky (shŕňačky). Jarmočná obuv je horšia, ako „nápočná“.

Do obuve postielajú režnú slamu, stlačky, aby neoziabalo, ba ešte i nohy obkrúcajú si slamou z „užmanného“ (upotrebeného) povriesla: pätou pristúpi tenší konec polovic-povriesla, z toho vezme kúštik a začne otáčať okolo nohy. Keď sa mu ten sviaže, zase si z toho istého povriesla priberie a tak obtočí celú šľapu, aj prsty, a čo z povriesla zostane, to rozdelí na štyri čiastky a z týchto jednu zahne navrch nohy, druhú pod šľapu a po jednej na boky, nato všetky čiastky pritiahne ku päte a obuje do bóty. Takto otáčajú slamu len do bóty a len do veľkej zimy, ináč onuce.

Keď je veľká pálčivosť, alebo do strniska, obúvajú pantofle (ako kominárske), ktoré nosia Brezovania na predaj. V lete však chodia najradšej bosí.

Papuče (kapce) nosia chorí alebo „raušici“ (pytláci), keď idú „na čekáni“.