Zlatý fond > Diela > Duma dvoch bratov


E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Duma dvoch bratov

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 147 čitateľov


 

Duma dvoch bratov


[1]Ide povesť veľká z ďalekej krajiny,
striasajú sa svetom rozľahlé končiny —
od západu slnka k temnému východu
hýbe sa celý svet k divnému prerodu.
I tí páni rodom, uvidiac znamenie,
trasú sa, bo tu je svetov vykúpenie.
Celý svet je v boji — a Slovák sa bojí —
a Tatra sa hanbí už viac byť v pokoji.
A čo ty, Slovensko? Čože si ty za kraj?
Či na tvojich vŕškoch nevyrastal šuhaj,
čo by s bratom Váhom, spustiac sa ak’ strela,
dolu po rovinách hľadal nepriateľa?
Či je chlapstvo blato a baby parobci
a Tatra nič inšie, len kopec na kopci?
Ej, povesť veliká letí cez kraj tmavý,
blíži sa pohroma od Veľkej Moravy —
krajina sa trasie. Čo sú to za vtáci?
Nebojte sa, chlapci, veď sú to Slováci,
bratia naši drahí, naša krv, krajania.
Jestli neveríte, tu máte Hurbana.
On ide popredku, s ním statní junáci,
naňho hľadia všetci úprimní Slováci —
bratia Srbi, Česi, celý slávsky národ,
vraj vykúpi Tatru a jej otrocký rod.
Slovák smutne myslí, keď ten čas spomína.
Nešťastná to bola, pán Hurban, hodina,
keď ste po prvý raz do krajny vrazili,
vtedy sa nad vami osudy vŕšili.
Čože vám ako vám za tými horami,
ale bratia naši v Nitre pochytaní!
So Šulekom naším, Holubym čo bude?
Vrah rodín slovenských sedí v strašnom súde.
Teraz poznávame ešte len tých vtákov —
čo sa môže čakať od takých podliakov?
Počuj, Bielohora, kraj až hen k Liptovu,
pozri k tomu hniezdu tam k Leopoldovu,
počuj, Váh, Hron, Ipeľ, všetky slávne strany:
vaši bratia verní sú vám povešaní.
Počuj povesť strašnú, potupnú vrahovi,
ak’ svet za zásluhy platí Slovákovi.
Toto je tá pravda, toto je tá miera,
ktorou svet odprvu Slovákovi merá!
Toto je susedstvo — rovnosť — zväzok starý,
hanbte sa vy, pyšní, odutí Maďari.
A ty, slovenský rod, potupený v svete,
buď pyšný na tieto dve tvoje obete
a súď z toho tvojich susedov nahotu,
s kým si mával dosiaľ na svete robotu.
(1849)


[1] Ps, str. 39—40, prvý raz v Ňb, str. 7—8. Je to asi prvá báseň, ktorú J. K. napísal po svojom vyslobodení z väzenia, keď z Budapešti prišiel do Bratislavy, alebo priamo do Leopoldova k slov. dobrovoľníckemu vojsku, ktoré pietne a slávnostne pochovalo do nových hrobov telá V. Šuleka a K. Holubyho, obesených ako vlastizradcov na základe maďarského štatariálneho súdu. J. K. sa zúčastnil na tomto pohrebe. (Porov. Vlastný životopis J. Francisciho, Turč. Sv. Martin 1909.) — V odpise v Ps je vo verši slovo „savi“ („I tí savi rodom, uvidjev znameňja…“), ktoré podčiarkol i prepisovateľ, keďže mu bolo nezrozumiteľné. Čítal ho tak i St. Mečiar v Ňb. Keďže nemáme originál, nie sme istí ani my. Čítam ho ako „páni“ (vo vyd. roku 1952 som čítal ako „soci“), keďže tak dáva najlepšiu súvislosť. Vyjadril tu svoje sklamanie z povstania Kossuthovho, ktoré spočiatku bral ako skutočné oslobodenie ľudu od panštiny i od národného útlaku, a preto teraz vyčítal Maďarom ich krutosť proti Slovákom, hlásiacim sa tiež o národné práva.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.