Zlatý fond > Diela > Krakoviaky dobrovoľníkove


E-mail (povinné):

Janko Kráľ:
Krakoviaky dobrovoľníkove

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Robert Zvonár, Gabriela Matejová, Martin Droppa, Viera Studeničová, Peter Krško, Janka Kršková, Pavol Tóth, Renata Klímová, Michal Greguška, Martina Červenková, Andrea Minichová, Jozef Sedláček.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 139 čitateľov

Krakoviaky dobrovoľníkove


[1]Dobrovoľník som ja, nežiaľ mi v svete žiť,
od takej dobrej vôle neznám, čo mám robiť,
neznám, či mám plakať, neznám, či mám spievať,
a či len vínečkom tú rozkoš zalievať.
Moja dobrá vôľa ako ten v tŕni kvet,
veď mi ju závidí celý široký svet.
Má mi čo závidieť ten celý svet škodný,
lebo mi pristane a som chlapík hodný.
Povedajú ľudia, že som Hurban pravý —
ja som Slovák číry od päty do hlavy
a Hurban, tá hviezda nad Slovenskom čistá,
to je moja radosť, že som hurbanista.
Povedajú na mňa, že som pansláv stranný,
ja som Slovan jak tá jedľa na Kriváni.
Ja som nie z nemeckej, ni z maďarskej krvi,
môj národ slovenský na svete je prvý.
Všetko mám na svete, čokoľvek len treba,
susedov mám dobrých ako kúštik chleba,
ktorí mi núkajú všeliake výhody,
utopili by ma hneď v lyžičke vody.
Ja som Lipták, rodom dobrovoľník starý,
nebojím sa žiadnej na svete maškary.
Hybaj v čerty! Varuj! Galgane zaškretý,
staraj sa o seba, tvoje vlastné deti.
Mojich ľudí mená končia na -fi, -ber,
moja útecha je honfi, maďar ember.
Keď sa zídem s tými dobrými priateli,
jak znovuzrodený taký som veselý.
Zabúdam na biedu, zabúdam na psotu,
dobrovoľnícku si hneď zaspievam nôtu:
nebude slanina nikdy kočacina,
ani zo psa lepšie, z vlka baranina.
Nezomriem na slame, lež zomriem na koni,
keď z koňa poletím, šabľa mi zazvoní.
Úbor môj je krásny, na každý deň iný,
jaký nevídali ďaleké krajiny,
jaký žiaden junák na svete nenosí,
chodím za moju vlasť otrhaný, bosý,
za práva šliapané, ktoré tlačí zrada,
za krivdy potomkov divého Arpáda,
Žijem si, jak žijú tí najväčší páni,
mám kaštieľ nádherný — štyri sveta strany —
kade sa obozriem, vidím všetko moje,
to je všetko vlasť má a dedičstvo moje,
dedičstvo, ktoré mi len odjala zrada,
ale právo držím na skazu Arpáda. —
Nad krivdami rodu dosť som sa namučil,
trpieť jak tá skala, biť som sa naučil,
osud ma nezlomil s tyranstvom, podlosťou,
stojím jak ten Kriváň nad sveta priepasťou
a od svojho nikdá neodstúpim na vlas:
keď trpieť, tak trpieť, keď biť, biť budem zas. —
Moja rozkoš, pýcha, statok, dom a roľa,
bohatstvo mé všetko je má dobrá vôľa.
Tú si budem hľadať, kým ej nemám dosti,
po horách, po dolách, v diaľke a šírosti.
Jak ju nenájdem na ďalekej ceste,
budem si ju hľadať v tom peštianskom meste.
Jak si ju nenájdem v Pešti a v Budíne,
budem si ju hľadať vo Svätom Martine.
Svätý Martin v Turci, tá potecha naša,
má brata dobrého v Tatrách, Mikuláša.
Za tými svätými pôjdu všetci svätí,
tam má dobrá vôľa nájde pokoj svätý.
(1861)


[1] Černokňažník 1861, č. 36. — Je to posledná báseň J. Kráľa, o ktorej vieme, že nebola odpísaná „z pamätí“, ako píše o svojich básňach z rokov sedemdesiatych. Bola tak silne politicky útočná, že nemohla byť neskoršie odtlačená. A preto, že vyšla v satirickom časopise, bola, možno, pokladaná za pamflet, hoci je ona — naopak — vážnou osobnou spoveďou a prejavom rozhodného ideového a politického presvedčenia. Všetky tri básne z r. 1861 sú politické. J. K. sa ozval na zmenu politických pomerov, na obnovenie slobody tlače a národných práv, ale súčasne upozornil na nové nebezpečenstvá pre národ. V tejto básni vyjadril ironicky, sarkasticky vážne všetky obavy pred novým útlakom národným a odhodlanosť bojovať znovu a znovu za slobodu a práva národa. Ozval sa v ňom starý obrovoľník-hurbanista. Tieto posledné básne sú však i dôkazom, že J. K. svoj básnický vývin zakončil ako politický básnik. V nádejných rokoch matičných, keď sa národný ruch a kultúrna činnosť najviac rozhýbali, J. K. básnicky už netvoril nič nového.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.