Krivoprísažnica

^[1] Prvý raz v Sokole 1865, str. 97. — Táto balada je podpísaná v S len značkou -ľ. Ľ. Rízner vo svojej Bibliografii na str. 446 ju uvádza medzi básňami Janka Kráľa. Inak jej autorstvo nemáme potvrdené. Predpokladáme, že Rízner mal dôvody, prečo ju zaradil medzi básne J. Kráľa. Naše dôvody, svedčiace pre Kráľovo autorstvo, sú tieto: 1. Téma, motívy, sloh, slovník, verš poukazujú na J. K. Jediné slovo — „klevetám“ miesto „klebetám“ ukazuje skôr na úpravu prepisovateľa, ako na J. K. Téma, že ľudia prehovoria dievča, aby zrušilo sľub a danú prísahu milému, je príbuzná téme v Skamenelom, kde šuhaj zradí svoj sľub. Išlo by tu o protiobraz. Kompozičný princíp J. K. často používa také protiobrazy, napr. v motívoch matky a syna, matky a dcéry. Balada Kvet žaluje na matku, že zničila šťastie dcérino, tu sa žaluje na klebety ľudí, že dievča zrušilo prísahu, za čo ju stihne trest. 2. V tomto ročníku Sokola ide za sebou päť básní J. K., od polovice ročníka však niet jeho básní, akoby sa ich zásoba bola vyčerpala. Značka -ľ sa už neopakuje a je veľmi ťažko nájsť básnika okrem Kráľa, ktorého meno by sa končilo na -ľ. — Závažnejší protidôvod by bol len jeden: Prečo bola táto báseň podpísaná len značkou, keď ostatných päť je podpísané plným menom? Či nebola aj u redaktora neistota v otázke autorstva básne? Rukopisy J. K. prechádzali z ruky do ruky, a to i v odpisoch. I táto báseň mohla byť takým odpisom. Mohol však i sám básnik mať dôvody, že ju podpísal len značkou. Autorstvo tejto básne pripisujeme J. Kráľovi len s veľkou pravdepodobnosťou. Otázka zostane otvorená, kým sa nenájde presvedčivý dôkaz. Vlček ju nepojal do svojich výborov, lebo ešte nemal k dispozícii Riznerovu Bibliografiu, kde je označená ako Kráľova. Náš prepis je verný textu v S, s výnimkou nevyhnutných pravopisných opráv.